znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 229/2012-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   S.,   s.   r.   o.,   B.,   zastúpenej   advokátom JUDr. A. G., B., ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 164/2010, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti S., s. r. o.,   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. februára 2012 doručená sťažnosť spoločnosti S., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 164/2010.

2.   Z   obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva: „Dňa   30.   11.   2010   sťažovateľ prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   podal   na   Okresný   súd   Bratislava   I návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal proti žalovanému: K., a. s., V...   zaplatenia sumy vo výške   9.537,13-   €   s príslušenstvom,   titulom   náhrady   škody   vzniknutej   na   majetku právneho predchodcu sťažovateľa.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   uviedol,   že „vo   svojom   návrhu   uviedol   všetky   podstatné skutočnosti a k návrhu doložil aj všetky potrebné listiny preukazujúce jeho nárok, Okresný súd do dnešného dňa nevydal platobný rozkaz“.

Sťažovateľ 26. júla 2011 podal žiadosť o poskytnutie informácie o stave konania v tejto   veci, „prostredníctvom   ktorej   žiadal   o   skoré   vytýčenie   termínu   pojednávania. Okresný súd Bratislava I...   informoval, že konanie je v štádiu prípravy na pojednávanie a tiež, že spis bol z oddelenia 26 Rob prevedený do oddelenia 26 Cb.“.

Sťažovateľ   30.   septembra   2011   podal   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť na prieťahy v konaní, pričom „do dnešného dňa predsedníčka súdu na sťažnosť sťažovateľa nijakým spôsobom nereagovala“.

3.   Porušenie   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a práva na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   vidí   sťažovateľ   v   tom,   že „Okresný   súd Bratislava I v danej veci viac ako 13 mesiacov nekoná, v rozpore so zákonom nevydal platobný rozkaz a ani do dnešného dňa nevytýčil jediné pojednávanie“.

4. Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhoval, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že „ústavné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote bolo porušené, prikazuje okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 2.00,- € a priznáva sťažovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia“.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

  Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú sťažnosť   preto   možno   považovať takú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

7. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnuté konanie trvá na okresnom súde od 30. novembra 2010, t. j. 17 mesiacov. Sťažovateľ žiadal o poskytnutie informácie o stave   konania   26.   júla   2011,   na   čo   okresný   súd   sťažovateľovi   oznámil,   že   došlo k prevedeniu predmetného súdneho spisu z oddelenia 26 Rob do oddelenia 26 Cb a spis je v štádiu prípravy na pojednávanie. Z toho vyplýva, že podľa úvahy súdu, ktorá nie je závislá od vôle sťažovateľa, nie sú   splnené podmienky na vydanie platobného rozkazu (§ 172 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku). Sťažovateľ podal predsedníčke okresného súdu aj sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   30.   septembra   2011,   ale   táto   na   ňu   do   dnešného   dňa neodpovedala; tento jej postup síce nemožno akceptovať, ale na posúdenie sťažnosti to zatiaľ nemalo žiadny vplyv.  

8.   Z   doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   totiž   vyplýva,   že   nie   každý   prieťah v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   aj   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru (m. m. I. ÚS   47/03,   II.   ÚS   296/2011).   Postup   okresného   súdu   napriek   tomu,   že   sa sťažovateľovi nejaví ako efektívny, a to aj s prihliadnutím na to, že predsedníčka okresného súdu do dnešného dňa neodpovedala na sťažnosť na prieťahy konania sťažovateľovi, sa zjavne z pohľadu celkovej dĺžky konania (17 mesiacov) ešte nepovažuje za prieťahy, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru odôvodňujúce možnosť vysloviť ústavnému súdu porušenie sťažovateľom označených práv.

9.   Ústavný   súd   vychádzajúc   z   týchto   úvah   uzavrel,   že   z   hľadiska   posúdenia doterajšieho súdneho konania nie je možné považovať postup okresného súdu za taký, ktorý by už porušoval základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti preto ústavný súd sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

10.   Z   dôvodu   odmietnutia   sťažnosti   sa   ústavný   súd   nezaoberal   ďalšími   návrhmi sťažovateľa   v   sťažnosti   (príkaz   okresnému   súdu   konať   vo   veci,   priznanie   primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2012