znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 229/2010-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9.   júna   2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   RSDr.   M.   L.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   T.   V., Advokátska   kancelária,   K.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 1134/01, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť RSDr. M. L.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 4. februára 2010 doručená sťažnosť RSDr. M. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 1134/01.

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti v podstatnom uviedol: „V právnej veci vedenej na Okresnom súde Košice I. v Košiciach sp. zn. 11C 1134/01 som žalobou podanou súdu dňa 20. 11. 2001 uplatnil proti žalovanému H. K., nárok na náhradu škody na zdraví spôsobenej mi žalovaným dňa 21. 11. 1998....

Prvé pojednávanie bolo určené na deň 16.4.2003. Na pojednávaní dňa 21.3.2006 súd vypočul   môjho   ošetrujúceho   lekára   prof.   MUDr.   J.   B.   a   ustanovil   znalca   z   odboru zdravotníctva.   Uznesenie o ustanovení znalca súd nevyhotovil včas,   preto som písomne urgoval   zaslanie   uznesenia   dňa   17.7.2006,   9.2.2007,   23.3.2007.   Na   tieto   urgencie   súd neodpovedal, až na telefonickú urgenciu súd oznámil, že je potrebné opätovné vypočutie ošetrujúceho lekára prof. MUDr. J. B., pretože sa nezachytila jeho výpoveď, resp. došlo k vymazaniu jeho výpovede. Pojednávanie, na ktorom bol opätovne vypočutý prof. MUDr. J. B. sa konalo dňa 30. 1. 2008 a odročilo sa za účelom ustanovenia súdneho znalca, úlohou ktorého   bolo   posúdiť   následky   úrazu,   zdravotný   stav,   posúdiť   bolesti   a   sťaženie spoločenského uplatnenia. Ustanovený znalec z odboru zdravotníctva MUDr. M. V. podal znalecký posudok, avšak zistil som, že znalec sa nezaoberal výškou ohodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia určenou bodmi, aj keď som to navrhol v písomnom podaní z 9. 2. 2007. Písomne som sa domáhal jeho doplnenia dňa 16.10.2008. Doplnenie znaleckého posudku mi bolo doručené, vyjadroval som sa už k výške škody, navrhol som zvýšenie   bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu,   že ide   o   prípad   hodný osobitného zreteľa. S obsahom znaleckých posudkov z odboru zdravotníctva som súhlasil, čo som aj súdu oznámil. Na pojednávaní konanom dňa 14. 10. 2009 súd zapochyboval, či základ nároku na náhradu škody je opodstatnený, keďže som mal uzatvorenú zmluvu o dielo a činnosti vykonávam na vlastné riziko.   Vzhľadom na to, som žiadal,   aby súd vypočul svedka Š. D., ktorého som už navrhoval v žalobe, na okolnosti prideľovania práce podľa pokynov žalovaného. Súd odročil pojednávanie na deň 12. 1. 2010 a ďalšie pojednávanie je určené na deň 7. 4. 2010 za účelom predvolania svedkov.  

Od začiatku podania žaloby Okresnému súdu I.   Košice v Košiciach sp.   zn.   11C 1134/01 do dňa podania sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní dňa 7. 12. 2009 uplynula už viac   ako   osem   rokov.   Do   dnešného   dňa   konanie   o   náhradu   škody   na   zdraví   nie   je právoplatne ukončené, neviem kedy môžem očakávať právoplatné ukončenie sporu, keď ešte nie je ukončené konanie na prvom stupni....

Som   toho   názoru,   že   vyššie   označené   konanie   na   Okresnom   súde   Košice   I.   v Košiciach je v rozpore s účelom ústavou zaručeného práva na konanie bez zbytočných prieťahov,   nakoľko   ani   po   uplynutí   neúmerne   dlhej   doby,   súd   vo   veci   právoplatne nerozhodol a neodstránil moju právnu neistotu.

Skutočnosť, že v predmetnom súdnom konaní dochádza k prieťahom, napr. po roku a osem mesiacov prvé pojednávanie ako aj doručenie vyjadrenia žalovaného, od 21. 3. 2006 do 30. 1. 2008 súd ustanovoval znalca z odboru zdravotníctva, pričom súd nereagoval ma moje urgencie, vyvoláva u mňa psychický stav neistoty a očakávania. Mám pocit i krivdy už dlhšiu   dobu   a   ťažko   sa   s   tým   pocitom   krivdy   vyrovnávam.   Vytýkam   súdu,   že   koná nesústredene a neefektívne....“

3.   Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   žiada   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru v konaní   vedenom   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   11   C   1134/01   s   tým,   aby   sa   zároveň okresnému súdu prikázalo v označenej veci konať bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ zároveň žiada priznať primerané zadosťučinenie vo výške 10 000 €. Napokon sa sťažovateľ domáha náhrady trov právneho zastúpenia.

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.  

5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

8. Ústavný súd zo sťažnosti a z príloh pripojených k sťažnosti zistil, že sťažovateľ podal   7.   decembra   2009   sťažnosť   predsedovi   okresného   súdu   na   prieťahy   v   konaní. Predseda okresného súdu na sťažnosť odpovedal prípisom z 8. januára 2010, v ktorom konštatuje, že sťažnosť je dôvodná. Predseda okresného súdu ďalej v prípise konštatoval, že „Po skutkovej stránke sa však vec vzhľadom na nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania a výsluchu viacerých svedkov javí ako zložitejšia.... Vybavujúcu sudkyňu som písomne upozornil, aby vo veci konala plynule a efektívne.“

9. Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) považuje   za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (podobne IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 101/06).

10. Vzhľadom na to,   že   predmetná   sťažnosť   bola   ústavnému   súdu doručená 4. februára 2010, t. j. po uplynutí menej ako jedného mesiaca od doručenia prípisu predsedu okresného súdu z 8. januára 2010, ústavný súd posudzuje podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať.

11.   Okresnému   súdu   nebola   bezprostredne   po   doručení   odpovede   predsedu okresného súdu na sťažnosť na prieťahy poskytnutá primeraná lehota na prijatie účinných opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní.

12. Zjavnú formálnosť podanej sťažnosti na prieťahy predsedovi okresnému súdu zvýrazňuje skutočnosť, že v čase jej podania, t. j. 7. decembra 2009, bolo vo veci nariadené pojednávanie na 12. január 2010. Podanie takejto sťažnosti preto nemohlo byť zo strany ústavného súdu posudzované ako vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

13.   Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   posúdil   aj   obsah   žiadostí   o   vyhotovenie uznesenia o ustanovení znalca z odboru zdravotníctva z 9. februára 2007 a 23. marca 2007, ktoré   sú   súčasťou   spisu   a na ktoré   sťažovateľ opätovne   poukazuje vo svojej   sťažnosti. Uvedené   podania   boli   adresované   vyššiemu   súdnemu   úradníkovi,   resp.   zákonnej sudkyni   a   ich   obsahovou   náplňou   je   bez   ďalšieho   žiadosť   o   vyhotovenie   a   doručenie uznesenia   o   ustanovení   znalca.   Ústavný   súd   preto   konštatuje,   že   ani   týmto   podaniam nemožno priznať charakter účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.  

14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

15. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.

16. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto sťažovateľovi nič nebráni, aby v prípade, ak by okresný súd v ďalšom priebehu konania nepostupoval efektívne a plynulo, podal v tej istej veci opätovne sťažnosť ústavnému súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.  

V Košiciach 9. júna 2010