znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 229/09-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2009 predbežne prerokoval sťažnosť D. P., S., zastúpeného advokátom JUDr. M. M., V., vo veci namietaného porušenia jeho práv podľa čl. 5 ods. 3, 4 a 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad a Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom   pod sp.   zn. 0 Tp 250/08 v súvislosti   s rozhodovaním   o jeho žiadosti o prepustenie na slobodu z 2. decembra 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. P. o d m i e t a   pre oneskorenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2009 doručená sťažnosť D. P., S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. M., V., ktorou namietal porušenie svojich práv podľa čl. 5 ods. 3, 4 a 5 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Poprad (ďalej   len „okresný   súd“)   a Krajského   súdu   v Prešove   (ďalej   len „krajský   súd“) v konaní vedenom   pod sp.   zn. 0 Tp 250/08 v súvislosti   s rozhodovaním   o jeho žiadosti o prepustenie na slobodu z 2. decembra 2008.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   bol   na   základe   uznesenia   okresného   súdu č. k. 0 Tp 250/08-58 z 2. septembra 2008 vzatý do väzby pre spolupáchateľstvo zločinu lúpeže   podľa   §   20   v spojení   s   §   188   ods.   1   Trestného   zákona.   Sťažovateľ   podal 16. septembra 2008 proti   tomuto   uzneseniu   sťažnosť,   o ktorej   rozhodol   krajský   súd uznesením č. k. 4 Tpo 12/08-69 z 13. októbra 2008 tak, že ju zamietol ako nedôvodnú.

Prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   podal   sťažovateľ   2.   decembra   2008 žiadosť Okresnej prokuratúre P. (ďalej len „okresná prokuratúra“) o prepustenie z väzby na slobodu a zároveň návrh na nahradenie jeho väzby peňažnou zárukou v sume 1 659,70 €.

Okresný súd o uvedenej žiadosti sťažovateľa rozhodol 5. januára 2009 na verejnom zasadnutí uznesením sp. zn. 0 Tp 250/08, ktorým prijal peňažnú záruku zloženú advokátom JUDr. M. M. a prepustil sťažovateľa z väzby na slobodu, pričom mu uložil obmedzenie spočívajúce   v zákaze   návštev   herní   a miest   spojených   s touto   činnosťou   v okrese   P. a povinnosť   oznámiť policajtovi,   prokurátorovi   i súdu   zmenu miesta   pobytu.   Prokurátor okresnej   prokuratúry   podal   priamo   na   verejnom   zasadnutí   do   zápisnice   sťažnosť   proti tomuto   uzneseniu,   pretože   zloženú   peňažnú   záruku   nepovažoval   za dostatočnú   náhradu za väzbu.

Krajský   súd   uznesením   č.   k.   2   Tpo   3/09-95   z   3.   februára   2009   (doručeným 26. februára 2009) zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn. 0 Tp 250/08 z 5. januára 2009 v celom rozsahu a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Okresný   súd   v tejto   veci „v   konečnom   dôsledku   právoplatne   rozhodol   o   vrátení peňažnej   záruky“,   pretože   uznesením   okresnej   prokuratúry   č.   k.   2   Pv   756/08-64 z 27. februára 2009 bol sťažovateľ prepustený z väzby na slobodu z dôvodu odpadnutia dôvodov   väzby.   Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   následne   odpadol   aj   dôvod   na   vydanie rozhodnutia o jeho žiadosti z 2. decembra 2008.

Keďže   k prepusteniu   sťažovateľa   z väzby došlo   z iných   dôvodov   ako z dôvodu predloženia   peňažnej   záruky   v sume   1   659,70   €,   podľa   sťažovateľa „postupom   vyššie menovaných   orgánov   došlo   k   prieťahom   v   rozhodovaní   o   prijatí   peňažnej   záruky a následnom prepustení sťažovateľa z väzby na slobodu“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví, že okresný súd a krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 250/08 v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti z 2. decembra 2008 porušili jeho práva podľa čl. 5 ods. 3, 4 a 5 dohovoru, a zároveň tieto   súdy   zaviaže   zaplatiť   mu   spoločne   a nerozdielne   primerané   finančné   odškodnenie v sume 4 000 € na účet jeho právneho zástupcu.

II.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   a   zjavne neopodstatnené   návrhy   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia   o inom   zásahu.   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03). Podanie sťažnosti po uplynutí uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde).   Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo   neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 109/06).

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí, pričom zistil tieto skutočnosti:

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   práva na urýchlené rozhodovanie o zákonnosti jeho väzby postupom okresného súdu a krajského súdu v jeho trestnej veci vedenej pod sp. zn. 0 Tp 250/08 v súvislosti s podanou žiadosťou o prepustenie   na   slobodu   spojenou   s návrhom   na   nahradenie   väzby   peňažnou   zárukou z 2. decembra 2008.

Podľa zistenia ústavného súdu uznesením č. k. 2 Pv 756/08-64 z 27. februára 2009 prokurátor   okresnej   prokuratúry   rozhodol   o prepustení   sťažovateľa   z väzby   na   slobodu. Toto uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 20. marca 2009.

Cieľom žiadosti sťažovateľa z 2. decembra 2008, ako aj ním ponúknutej peňažnej záruky bolo dosiahnuť prepustenie z väzby na slobodu. K odstráneniu protiprávneho stavu spočívajúceho v nečinnosti, resp. prieťahoch pri preskúmavaní zákonnosti jeho väzby došlo už uznesením prokurátora okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 756/08-64 z 27. februára 2009, ktoré bolo ústavu na výkon väzby doručené v ten istý deň.

Z uvedeného   vyplýva,   že   k odstráneniu   stavu   obmedzenia   osobnej   slobody sťažovateľa došlo jeho prepustením na slobodu na základe uznesenia okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 756/08-64 z 27. februára 2009.

Sťažnosť sťažovateľa bola podaná na poštovú prepravu 30. apríla 2009 a ústavnému súdu doručená 5. mája 2009, t. j. zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty od dosiahnutia odstránenia zásahu do jeho práva na osobnú slobodu, resp. odstránenia obmedzenia jeho osobnej slobody.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   podal   sťažnosť ústavnému súdu z 30. apríla 2009 po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a tým je daný dôvod na jej odmietnutie ako oneskorene podanej podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2009