znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 229/06-6

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   4.   júla   2006 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ľ.   O.   a E.   O.,   obaja   bytom   T.,   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 197/97 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ľ.   O.   a E.   O. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája 2006 doručená   sťažnosť   Ľ.   O.   a E.   O.,   obaja   bytom   T.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   v ktorej namietali   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Trnava   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 12 C 197/97.

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že: „(...) Do dnešného dňa od nálezu Ústavného súdu Košice Okresný súd vo veci nekonal. Vzhľadom na dobu, že sa jedná o spor ešte z roku 1997. Moja snaha ukončiť úspešne spor je v nedohľadne. A mám za to, že príslušný sudca ani   nemá   záujem   túto   cauzu   ukončiť.   Neodôvodnené   prieťahy   ako   i opakované   chybné rozhodnutia sú príčiny na strane súdu, že moje ústavné práva boli porušené nečinnosťou a konaním   súdu   smerom   k nezmyselným   prieťahom.   Preto   moja   sťažnosť   smeruje   proti Okresnému   súdu   v Trnave,   podľa   článku   48   ods.   2   Ústavy   SR.   Poukazujem   na   vážnu skutočnosť   mnohoročnej   právnej   neistoty a skutočnosť,   že žalobca vo veci   nám na   tom základe   trvale   neodôvodnene   odmieta   vykonať   prevod   užívaného   bytu   do   osobného vlastníctva. Ako starobní dôchodcovia túto nespravodlivosť právnu neistotu a nezákonnosť prežívame po dobu viac rokov v psychickom napätí. Domnievam sa, že vyššie uvedené je postačujúce na to, aby Ústavný súd SR moju sťažnosť prijal na predbežné prerokovanie, a podľa mojej sťažnosti vyhovel. Okresnému súdu v Trnave ukončiť spor okamžite a bez prieťahov. (...)“

Pretože   podanie   v predloženej   podobe   nemalo   predpísané   náležitosti   podľa   §   20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd vyzval sťažovateľov listom z 8. júna   2006,   aby   odstránili   nedostatky   svojho   podania   tak,   aby   zodpovedalo ustanoveniam § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde, najmä aby v lehote 15 dní od doručenia   výzvy   pripojili   splnomocnenie   pre   ich   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným súdom advokátom. Sťažovatelia boli osobitne poučení aj o tom, že prípadne môžu požiadať o ustanovenie advokáta v konaní pred ústavným súdom, a za tým účelom im bolo zaslané tlačivo na potvrdenie ich majetkových pomerov.

Sťažovatelia uvedenú výzvu prevzali 12. júna 2006, na túto však do dnešného dňa vôbec nereagovali.  

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd navrhovateľa na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie   sa   nemusí   odôvodniť   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Predmetná sťažnosť v predloženej podobe nespĺňala náležitosti, ktoré pre uplatnenie právomoci ústavného súdu   ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde. Sťažovatelia na výzvu   ústavného   súdu   na   odstránenie   nedostatkov   svojho   podania   v stanovenej   lehote nereagovali.

Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe nespĺňala náležitosti,   ktoré pre uplatnenie   právomoci   ústavného   súdu   ustanovuje   ústava   a zákon   o ústavnom   súde, a keďže sťažovatelia   ani   po   výzve   ústavného   súdu   nepripojili   splnomocnenie   na zastupovanie pred ústavným súdom a nepožiadali ani o ustanovenie advokáta v konaní pred ústavným   súdom,   v súlade   s   §   20   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   bolo   potrebné   túto sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2006