znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 229/03-7

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 17.   decembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. D., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., Csc., B., ktorou namietal porušenie základných práv vyplývajúcich z čl. 46 ods. 1 a z čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde v Prievidzi   pod   sp.   zn.   4   C   73/2003,   za   účasti   Slovenskej   republiky,   zastúpenej Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   a Slovenskej   republiky,   zastúpenej Krajským súdom v Trenčíne, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. L. D. pre porušenie čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn. 4 C 73/2003   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Podaním   z 9.   decembra   2003   doručeným   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“) 11. decembra 2003, označením ako „Sťažnosť podľa   čl. 127 ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky“   Ing.   L.   D.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpený   advokátom   JUDr.   M.   Š., CSc., B., namieta porušenie základných práv vyplývajúcich   z čl.   46   ods. 1   a z čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) v konaní vedenom na Okresnom súde v Prievidzi (ďalej len „okresný súd“) pod sp.   zn.   4   C   73/2003,   za   účasti   Slovenskej   republiky,   zastúpenej   Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo spravodlivosti“), a Slovenskej republiky, zastúpenej Krajským súdom v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“).

Sťažovateľ požaduje vydať nález, ktorý by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 73/2003. Ďalej požaduje vysloviť, že v tejto právnej veci sa nekoná, pričom nečinnosťou spôsobuje súd prieťahy, za čo patrí sťažovateľovi primeraná náhrada vo výške podľa rozhodnutia ústavného súdu, a to na ťarchu okresného súdu. Ministerstvo spravodlivosti a krajský súd majú   byť   zaviazané   nahradiť   sťažovateľovi   škodu   spôsobenú   prieťahmi   v konaní   pred okresným súdom vo výške 50 000 Sk, pričom túto sumu je povinný sťažovateľovi uhradiť okresný súd. Napokon sťažovateľ požaduje aj náhradu trov konania.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 21. marca 2003 podal okresnému súdu žalobu na ochranu osobnosti. Konanie sa vedie pod sp. zn. 4 C 73/2003. Dňa 16. apríla 2003 mu bola doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ktorej 22. apríla 2003 vyhovel. Od tej doby okresný súd vo veci nekoná. Nebolo vytýčené žiadne pojednávanie a ani žiadnym iným spôsobom okresný súd sťažovateľovi nepreukázal, že sa vo veci koná. Sťažovateľ namieta porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov za jeho osobnej prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Vzhľadom na nečinnosť okresného súdu nie je vyzývaný na žiadne právne úkony a nemá možnosť vyjadriť sa ku dôkazom, ktoré sa v tejto veci v dôsledku nečinnosti okresného súdu môžu vyskytnúť. Sú tým porušované jeho práva podľa čl. 46 ods. 1 a 48 ods. 21 ústavy.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (...).

Podľa   čl.   48   ods.   2   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   (...) a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (...).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným  ,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietalo, prípadne z iných dôvodov.   Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

Predmetom konania na okresnom súde je žaloba sťažovateľa na ochranu osobnosti. Podľa   názoru   sťažovateľa   dochádza   v konaní   pred   ústavným   súdom   ku   zbytočným prieťahom, a tým zároveň aj ku porušenia základného práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Zo sťažnosti vyplýva, že namietaného porušovania základných práv sťažovateľa sa má dopúšťať okresný súd. Napriek tejto skutočnosti však sťažovateľ, ktorý je kvalifikovane v tomto konaní pred ústavným súdom právne zastúpený, označuje za účastníkov konania Slovenskú   republiku,   zastúpenú   Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej   republiky, a Slovenskú republiku, zastúpenú Krajským súdom v Trenčíne, teda subjekty, ktoré nie sú nositeľmi tých povinností, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, a teda medzi uvádzanými skutočnosťami a namietaným porušením označeného základného práva sťažovateľa nie je relevantná priama súvislosť (pozri I. ÚS 172/03).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2003