znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 228/07-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. marca 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Petra   Brňáka,   zo   sudcu   Milana   Ľalíka   a   sudkyne   Marianny Mochnáčovej prerokoval sťažnosť J. Č., K., zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia práva na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. D 1314/2001 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. D 1314/2001   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Čadca   p r i k a z u j e   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. D 1314/2001   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   J.   Č. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   80 000   Sk   (slovom osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré   j e   Okresný súd Čadca   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca   j e   p o v i n n ý uhradiť J. Č. trovy právneho zastúpenia v sume 9 663 Sk (slovom deväťtisícšesťstošesťdesiattri   slovenských   korún) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. T. P., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. I. ÚS 228/07-19   z 22. novembra   2007   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   J.   Č.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. D 1314/2001.

2. Porušenie základného práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľ v tomto opísanom skutkovom stave:

Na   okresnom   súde   bol   podaný   návrh   na   dodatočné   prerokovanie   dedičstva   po poručiteľovi   J.   Č.,   pričom   jedným   z dedičov   a účastníkov   konania   je   aj sťažovateľ. Predmetné súdne konanie je vedené pod sp. zn. D 1314/2001. Okresný súd prerokovanie dedičstva   po   poručiteľovi   J.   Č.   pridelil   súdnemu   komisárovi   JUDr.   A.   K.,   ktorý   ju zaevidoval   pod   sp.   zn.   Dnot   270//2001.   Súdny   komisár   spôsobom,   ktorým   odňal sťažovateľovi   možnosť   konať   pred   súdom   tým,   že   pripustil   do   konania   osobu,   ktorú sťažovateľ   nesplnomocnil   na   zastupovanie,   vydal   8. novembra   2001   osvedčenie o dedičstve..   Pochybenie   neodstránil   ani   okresný   súd.   Sťažovateľ   požiadal   okresný   súd o pokračovanie v konaní o dedičstve po poručiteľovi J. Č., ale okresný súd uznesením č. k. D 1314/01-40 z 3. októbra 2005 jeho žiadosť odmietol. Na odvolanie sťažovateľa Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 9 CoD 124/05 z 8. decembra 2005 zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľ   opakovane   uplatnil   sťažnosť   u predsedu   okresného   súdu   na   prieťahy v konaní, o čom predložil kópie sťažnosti zo 7. júna 2005, 4. októbra 2005, 18. apríla 2006 a 25. mája 2007, ale náprava nenastala. Celé dedičské konanie trvá viac ako 7 rokov.

Podľa sťažovateľa prieťahy v konaní boli spôsobené len pretrvávajúcou nečinnosťou konajúceho súdu a súdneho komisára.

Sťažovateľ je toho názoru, že postupom okresného súdu sa porušuje čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

3. Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru žiadal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk a uložil okresnému súdu povinnosť náhrady trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu.

Žiadosť   o priznanie   primeraného   zadosťučinenia   sťažovateľ   odôvodnil   tým,   že u neho pretrváva pocit neistoty, ktorý vyplýva zo situácie, že nemôže pokojne užívať svoj majetok. Sťažovateľ uviedol, že je bezradný vo vzťahu k nečinnosti okresného súdu, pretože všetky dostupné prostriedky, ktorými upozorňoval na jeho nečinnosť, bezúspešne vyčerpal. Pociťuje márnosť a nespravodlivosť, ktoré ho sprevádzajú pri porušovaní jeho základného práva na konanie súdu bez zbytočných prieťahov a práva na majetok. Ďalej žiadal, aby sa zohľadnil aj jeho vek (74 rokov), pretože v dôsledku zbytočných prieťahov okresného súdu sa mu kráti možnosť pokojne užívať svoj majetok.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 8. januára 2008 písomne vyjadril okresný súd (sp. zn. Spr 1442/07) a k jeho vyjadreniu zaujala 4. februára 2008 stanovisko právna zástupkyňa sťažovateľa.

4.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronologický prehľad úkonov v predmetnom konaní. V ďalšom poukázal na to, že „...Vo veci boli spôsobené čiastočné prieťahy zo strany okresného súdu, a to v čase od 14. 12. 2001, kedy bol spis predložený   konajúcej   sudkyni   do   14.   3.   2002.   Prieťahy   v konaní   spôsobil   P.   Č.,   ktorý predložil doplnenie návrhu až dňa 14. 2. 2001, pričom výzvu súdu prevzal dňa 6. 3. 2000. Vec bola notárom ukončená dňa 30. 10. 2006, ale nebola vrátená súdu z dôvodu, že J. Č. nereagoval na výzvy notára na predloženie plnej moci a tým sám spôsobil značné prieťahy v konaní“.

4.2 Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k vyjadreniu okresného súdu okrem iného uviedol: «Prieťahy v konaní sú spôsobené výlučne odporcom. Sťažovateľ v žiadnom   prípade   svojím   správaním   nedal   príčinu   na   prieťahy   v konaní.   Zo   zápisnice spísanej súdnym komisárom dňa 30. 10. 2006 vyplýva, že J. Č. mal konať osobne a na základe   plnej   moci   zastupovať   okrem   iných   Ž.   P.   Pokiaľ   súdny   komisár konštatuje plnomocenstvo, neexistuje žiadne rozumné vysvetlenie jeho výzvy na doručenie plnej moci za Ž. P. adresovanej sťažovateľovi. V konečnom dôsledku z vyjadrenia odporcu vyplýva, že Ž. P., „dala plnú moc“ P. Č. a teda nie sťažovateľovi. Za zmätočnosť konania v žiadnom prípade nenesie zodpovednosť sťažovateľ J. Č.

Sťažovateľ   naďalej   zastáva   názor,   že   zbytočné   prieťahy   v konaní   sú   dôsledkom ústavne neospravedlniteľnej nečinnosti súdu prvého stupňa. Za zbytočné prieťahy považuje sťažovateľ   aj   obdobie   od   rozhodnutia   súdneho   komisára   do   zrušenia   rozhodnutia   súdu odvolacím   súdom   v období   rokov   2001   až   2006,   ktoré   vznikli   v dôsledku   nezákonného rozhodnutia (...).

Súdny komisár potvrdil nadobudnutie dedičstva dňa 30. 10. 2006. (...) Sťažovateľovi ani   jeho   právnej   zástupkyni   k dnešnému   dňu   nebolo   doručené   rozhodnutie   o potvrdení dedičstva a nebolo im doručené ani žiadne rozhodnutie predsedu súdu, z ktorého by zistili závažné dôvody, pre ktoré rozhodnutie nebolo vyhotovené a odoslané v lehote stanovené § 158 ods. 4 O. s. p.»

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru.   Prerokovanie   sťažnosti   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

Sťažnosť v tejto veci pôvodne prijal na ďalšie konanie uznesením z 22. novembra 2007 I. senát ústavného súdu v zložení Milan Ľalík (predseda senátu), Peter Brňák a Lajos Mészáros (sudcovia). V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2008 účinného od 1. marca   2008   I.   senát   ústavného   súdu   tvoria   sudcovia   Peter   Brňák   (predseda   senátu), Marianna   Mochnáčová   (sudkyňa)   a Milan   Ľalík   (sudca).   Z uvedeného   dôvodu   vec prerokoval a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.  

II.

Ústavný   súd   na   základe   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností,   vyjadrení účastníkov konania a spisu okresného súdu sp. zn. D 1314/2001 zistil tento priebeh a stav konania:

Z podnetu P. Č., N., podaného okresnému súdu 15. decembra 1999 prebieha na tomto súde dedičské konanie po poručiteľovi J. Č. Pôvodne bola vec zaevidovaná pod sp. zn. Nc-B1004/99   a   sťažovateľ   vystupuje   v procesnom   postavení   účastníka   tohto   dedičského konania. K žiadosti bol priložený rodný list, úmrtný list a výpis z registra vlastníkov z kat. územia N.

Okresný súd 21. januára 2000 vyzval P. Č. na odstránenie nedostatkov návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva.

Súdna   tajomníčka   vykonala   záznam   v dedičskom   spise   16.   novembra   2000,   že nedostatky podania, ktoré okresný súd žiadal odstrániť výzvou, neboli odstránené.P. Č. podaním na okresný súd 14. februára 2001 odstránil nedostatky návrhu na dodatočné prerokovanie dedičstva a označil okruh dedičov.

Sudkyňa   dala   24.   augusta   2001   pokyn   na   zapísanie   veci   do   registra   D   –   2001 a zároveň bolo vyznačené, že dedičské konanie po nebohom J. Č., neprebehlo.

Okresný   súd   vydal 24.   augusta 2001 uznesenie č.   k. D 1314/01-7,   ktorým začal konanie v dedičskej veci po poručiteľovi J. Č.

Sudkyňa vydala 24.   augusta   2001 poverenie č.   k.   D 1314/01-8,   ktorým   poverila notára   JUDr.   A.   K.   ako   súdneho   komisára   (ďalej   len   „súdny   komisár“)   na   vykonanie potrebných úkonov vo veci prerokovania dedičstva po poručiteľovi J. Č. a zároveň stanovila lehotu na splnenie úlohy 6 mesiacov.

Súdny komisár vydal pokyn na prerokovanie dedičstva 8. novembra 2001.Na pojednávaní 8. novembra 2001 vydal súdny komisár osvedčenie o dedičstve pod sp. zn. D1314/01, Dnot 270/01, ktoré je vyznačené doložkou právoplatnosti 24. novembra 2001. Súdny komisár 23. novembra 2001 doručil okresnému súdu spis sp. zn. D 1314/01 a zároveň zaslal osvedčenie o dedičstve Okresnému úradu – odbor katastrálny K.

Súdna tajomníčka dala 14. marca 2002 pokyn, aby boli vyzvaní dedičia v prvom až ôsmom rade na zaplatenie súdneho poplatku.

Okresný súd vydal uznesenie č. k. D1314/01-29 zo 14. marca 2002, ktorým uložil dedičom zaplatiť súdny poplatok.

Podaním na okresný súd 23. augusta 2002 bol zaplatený súdny poplatok.Sťažovateľ podal 9. marca 2005 okresnému súdu žiadosť o doručenie osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 1314/01 z 8. novembra 2001.

Sťažovateľ podaním na okresnom súde 6. mája 2005 urgoval doručenie osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 1314/01.

Sudca dal 28. júna 2005 kancelárii pokyn na doručenie osvedčenia o prerokovaní dedičstva v konaní sp. zn. D 1314/01 sťažovateľovi.

Okresný   súd   28.   júna   2005   listom   sp.   zn.   Spr.   26/05-Sť odpovedal   na   sťažnosť sťažovateľa zo 7. júna 2005, ktorú doplnil 16. júna 2005.

Sťažovateľ podal 16. júna 2005 žiadosť okresnému súdu o pokračovanie v konaní o dedičstve po poručiteľovi J. Č. vedenom pod sp. zn. D 1314/01.

Okresný   súd   doručil   22.   júla   2005   sťažovateľovi   prostredníctvom   jeho   právnej zástupkyne osvedčenie o dedičstve.

Sťažovateľ 28. júla 2005 opakovane podal žiadosť okresnému súdu o pokračovanie v konaní o dedičstve po poručiteľovi a zároveň požiadal o opravu nesprávne vyznačenej právoplatnosti na osvedčení o dedičstve.

Sudca dal 22. augusta 2005 kancelárii pokyn na predloženie spisu vyššiemu súdnemu úradníkovi   s usmernením,   aby   vypracoval   koncept,   ktorým   bude   žiadosť   o dodatočnom prerokovaní dedičstva zamietnutá.

Dňa   23.   septembra   2005   vypracovala   vyššia   súdna   úradníčka   právnu   analýzu v dedičskej veci, v ktorej je uvedené, že osvedčenie o dedičstve v konaní sp. zn. D 1314/01 z 8. novembra 2001 v dôsledku právnych vád nenadobudlo právoplatnosť a je potrebné pokračovať v konaní.

Sudkyňa dala 7. októbra 2005 kancelárii pokyn, v ktorom uviedla, že osvedčenie o dedičstve je právoplatné.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   D   1314/01-40   žiadosť   sťažovateľa   o pokračovanie v dedičskom   konaní   odmietol   a zamietol   tiež   jeho   sťažnosť   na   opravu   právoplatnosti vyznačenej na osvedčení o dedičstve.

Sťažovateľ podal 8. novembra 2005 odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. D 1314/01-40 z 3. októbra 2005.

Sudca   dal   14.   novembra   2005   pokyn   na   predloženie   spisu   krajskému   súdu   na rozhodnutie o odvolaní.

Krajský   súd   prijal   23.   novembra   2005   spis   sp.   zn.   D   1314/01   na   rozhodnutie o odvolaní.

Krajský súd uznesením sp. zn. 9 Co D124/05 z 8. decembra 2005 zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn. D 1314/01 z 3. októbra 2005.

Vyšší súdny úradník dal 27. januára 2006 kancelárii pokyn, aby doručila uznesenie krajského súdu právnej zástupkyni sťažovateľa, a 24. marca 2006, aby zaslala spis notárovi na opätovné prerokovanie dedičstva.

Okresný   súd   27.   marca   2006   zaslal   súdnemu   komisárovi   spis   na   opätovné prerokovanie dedičstva.

Súdny komisár dal 5. júna 2006 pokyn na nariadenie termínu prerokovania dedičstva 15. júna 2006 (v spise sa nenachádzajú predvolania na prerokovanie dedičstva, pozn.). Dňa 15. júna 2006 bola na notárskom úrade súdneho komisára napísaná zápisnica, v ktorej je uvedená prítomnosť právnej zástupkyne sťažovateľa a neprítomnosť ostatných dedičov.

Podaním   právnej   zástupkyne   sťažovateľa   bolo   doručené   súdnemu   komisárovi 26. júna 2006 oznámenie adries právnych nástupcovi po zomrelom dedičovi F. Č. Súdny komisár dal 28. septembra 2006 pokyn na nariadenie termínu prerokovania dedičstva na 30. október 2006.

Dňa 30. októbra 2006 bola za prítomnosti sťažovateľa a dedičov na notárskom úrade zapísaná zápisnica. Súdny komisár rozhodol vo veci tak, že potvrdil nadobudnutie dedičstva každému   z dedičov   podľa   jeho   zákonného   podielu.   Zápisnica   je   podpísaná   súdnym komisárom, zapisovateľkou a prítomnými účastníkmi.

Súdny   komisár   dal   4.   januára   2007   pokyn,   aby   bol   sťažovateľ   vyzvaný   na predloženie plnej moci za dedičku Ž. P.

Súdny   komisár   10.   júla   2007   vyzval   sťažovateľa   na   predloženie   plnej   moci   za dedičku Ž. P.

Súdny komisár predvolával sťažovateľa 10. októbra 2007 na notársky úrad s tým, aby predložil plnú moc za dedičku Ž. P.

Súdny komisár 15. októbra 2007 požiadal Ž. P., K., aby predložila plnú moc na zastupovanie v dedičskej veci po poručiteľovi J. Č., na meno sťažovateľa z dôvodu, že plnú moc,   ktorú   udelila   P.   Č.,   nie   je   možné   použiť,   pretože   dedičského   pojednávania   sa nezúčastnil a dal sa zastupovať P. R.

Dňa 17. októbra 2007 okresný súd prevzal predmetný spis.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

1. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade   s judikatúrou   ESĽP   ústavný súd prihliada   aj na predmet sporu   (povahu   veci) v posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.1   Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   posúdenia   je   konanie týkajúce sa prerokovania dedičstva, ktoré sa začalo 15. decembra 1999 a dosiaľ nebolo na súde   prvého   stupňa   skončené.   K času   rozhodovania   ústavného   súdu   konanie   vedené okresným súdom v predmetnej veci trvá viac ako 8 rokov a 2 mesiace.

1.2 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd aj v predmetnom prípade bral do úvahy skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97 a iné) relevantnú na rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk konanie o prerokovanie dedičstva nehodnotil ako právne a skutkovo zložité konanie.

1.3   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto   konaní k zbytočným   prieťahom.   Procesné   návrhy   sťažovateľa   neboli   dôvodom   doterajšej   dĺžky súdneho   konania   (pozri   chronologický   priebeh   konania   v časti   II   odôvodnenia),   ale vyplynuli z nedoručenia osvedčenia o dedičstve z 8. novembra 2001 sťažovateľovi, ktorý navyše   nesúhlasil   ani   s navrhovaným   spôsobom   vyporiadania   dedičstva.   Naopak v súvislosti   predovšetkým   s vekom   sťažovateľa   (74   rokov)   a možnosťou   pokojného užívania majetku (na čo poukazoval sám sťažovateľ, pozn.) ústavný súd akcentuje význam prebiehajúceho dedičského konania pre sťažovateľa.

1.4 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom   zbytočné   prieťahy   v konaní   posudzoval   ako   celok   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov.

Pokiaľ   ide   o postup okresného   súdu   v danej   veci,   ten   nekonal plynulo, efektívne a sústredene.

Ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd   (súdny   komisár)   vo   veci   konal,   a to   až   do 14. februára   2001,   keď   dostal   podanie,   ktorým   boli   odstránené   nedostatky   podania. V období od 15. februára 2001 do 24. augusta 2001 bol okresný súd absolútne nečinný v trvaní viac ako 6 mesiacov. Okresný súd bol (vo vzťahu ku sťažovateľovi) ďalej nečinný v období od vydania osvedčenia o dedičstve z 8. novembra 2001 do 28. júna 2005, t. j. viac ako   43   mesiacov.   Na   uvedenom   stave   nič   nemení   ani   skutočnosť,   že   príslušný   orgán (okresný súd, súdny komisár) sa domnieval, že pôvodne vydané osvedčenie o dedičstve z 8. novembra   2001   pod   sp.   zn.   D   1314/01,   Dnot   270/01   nadobudlo   právoplatnosť 24. novembra 2001 (na základe ďalšieho sledu udalostí bolo preukázané, že kvôli nekonaniu s dedičom – sťažovateľom, predmetné osvedčenie o dedičstve nebolo zákonne konformné ani čo sa týka obsahu, t. j. vyporiadania dedičstva, ani čo sa týka doručovania všetkým dedičom, sťažovateľa z toho nevynímajúc, pozn.).

Ústavný súd v tejto súvislosti nemohol nezohľadniť ani okolnosť, že okresný súd následne   žiadosť   sťažovateľa   zo   16.   júla   2005   o   pokračovanie   v dedičskom   konaní (z dôvodu,   že   nesplnomocnil   P.   R.   na   jeho   zastúpenie   v dedičskom   konaní,   a teda osvedčenie o dedičstve nemohlo nadobudnúť právoplatnosť) rozhodnutím odmietol, ktoré vadné rozhodnutie bolo odstránené na odvolanie sťažovateľa až následným rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd nesie zodpovednosť za prieťahy, aj keď prerokovaním dedičstva poveril notára   podľa   §   175za   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občianskeho   súdneho   poriadku   v znení neskorších zmien (ďalej len „OSP“), pretože nekontroloval povereného notára a nevyužil možnosť odňať mu vec, ktorú mu dáva § 175zb ods. 1 OSP, ak napriek predchádzajúcemu upozorneniu   spôsobil   zbytočné   prieťahy   v   súdnom   konaní.   Okresný   súd   mal   možnosť poveriť úkonmi v konaní o dedičstve iného notára podľa rozvrhu práce. Navyše odňatie veci poverenému notárovi, ktorý spôsobil prieťahy v konaní, nie je súdnym rozhodnutím.

Aj predseda okresného súdu uznal čiastočné prieťahy v súdnom konaní zo strany okresného súdu v liste č. k. Spr 1442/07-25 s tým, že na ich celkovej dĺžke sa podieľali aj účastníci   konania   (podstatný   podiel   sťažovateľa   na   prieťahoch   ústavným   súdom   nebol zistený, pozn.).

Ústavný   súd   hodnotí   obdobie   nečinnosti   okresného   súdu   ako   zbytočný   prieťah v trvaní   viac   ako   4   roky.   Za   nečinnosť   v danej   veci   treba   považovať   aj   okolnosť,   že osvedčenie o dedičstve z 8. novembra 2001 (bez ohľadu na neskôr rozpornú jeho vecnú stránku)   bolo   doručené   jednému   z dedičov   -   sťažovateľovi   -   až   22.   júla   2005,   ktorá skutočnosť   objektívne   vzaté   predstavuje   zbytočný   prieťah   v konaní.   V tomto   ohľade zmienka   okresného   súdu   o tom,   že   sťažovateľ   bol   vyzvaný   súdnym   komisárom   na predloženie splnomocnenia za Ž. P. nie je pre účely tohto konania (o prieťahoch v konaní) právne významná, lebo v konaní ju nezastupoval. Aj súdny komisár konal nesústredene a efektívne,   čím   spôsobil   prieťahy   v   konaní,   ak   nesprávne   vyhodnotil   vystavené splnomocnenia   účastníkov   na   zastupovanie   v konaní   už   pri   prerokovaní   dedičstva 8. novembra 2001 a následne od 4. januára 2007 požadoval predloženie splnomocnenia od sťažovateľa.

Konanie prebieha ďalej bez toho, aby bolo na okresnom súde skončené vydaním právoplatného rozhodnutia.

2. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

3. V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

4. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ žiadal   priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume   200 000 Sk z dôvodu, že činnosti okresného súdu nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty ohľadom tých práv, kvôli ktorým sa obrátil na štátny orgán „... sťažovateľ je bezradný vo vzťahu k nečinnosti súdu, pretože všetky dostupné prostriedky, ktorými upozorňoval na nečinnosť súdu bezúspešne vyčerpal. Pociťuje márnosť a nespravodlivosť, ktoré ho sprevádzajú pri porušovaní jeho základného práva na konanie súdu bez zbytočných prieťahov...“.

Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   (najmä   na   neprimeranú   dĺžku   konania   pred okresným súdom, na jej predmet a význam pre účastníkov konania) ústavný súd dospel k názoru,   že   len   konštatovanie   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   resp.   práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa (pozri body 1.1 až

1.4 tejto časti), ako aj na predmet konania a hodnotu prerokúvaného dedičstva považuje za primerané v sume 80 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

5. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnému   sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia advokátom.   Advokátka   vykonala   tri   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu zastupovania,   písomné   podanie   (sťažnosť)   z   19.   septembra   2007   a vyjadrenie   podané ústavnému súdu 8. februára 2008. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vykonaných v roku 2007 je 1/6 z výpočtového základu 17 822 Sk, t. j. 2 970 Sk, čo spolu s režijným paušálom 178 Sk predstavuje sumu 3 148 Sk.

Odmena   advokátke   za   poskytnuté   právne   služby   v konaní pred   ústavným   súdom v roku 2008 je 1/6 z výpočtového základu 19 056 Sk, t. j. 3 176 Sk, čo spolu s režijným paušálom 191 Sk predstavuje sumu 3 367 Sk.

Celková odmena advokátke za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom   predstavuje   celkovú   sumu   (dva   úkony   v roku   2007   a jeden   úkon   v roku   2008) 9 663 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

6. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2008