znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 227/2015-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2015 v senátezloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíkaprerokoval   prijatú   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenejadvokátom   JUDr.   Jozefom   Herbulákom,   Brnianska   1K,   Trenčín,   vo   veci   namietanéhoporušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehotepodľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 637/2002 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   a   právo   na   prejednanie   záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 637/2002p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Trenčín   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   637/2002p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €(slovom tritisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Trenčín p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Trenčín j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovykonania v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účetadvokáta   JUDr.   Jozefa   Herbuláka,   Brnianska   1K,   Trenčín,   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj právana prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súduTrenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 637/2002 (ďalej len„namietané konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: «V procesnom postavení odporkyne som účastníčkou občianskoprávneho konania o vyporiadanie   BSM   po   rozvode   manželstva.   Predmetné   konanie   o   vyporiadanie   BSM, ktorého extrémnu dĺžku sťažnosťou napádam, vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 8C/637/2002,   ktoré   konanie   začalo   na   návrh   navrhovateľa   podaný   dňa   02.07.2002, v súčasnosti trvá už viac ako 13 rokov, ktorú dĺžku konania možno vzhľadom na ustálenú judikatúru zaraďovať k extrémnym prieťahom v konaní. K porušeniu mojich ústavných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov došlo nielen v dôsledku doterajšej celkovej dĺžky konania, ale aj v dôsledku dlhotrvajúcej nečinnosti súdu, keď zo spisu je evidentné, že súd opakovane bol nečinný po dobu niekoľkých mesiacov, pričom sa vyskytla i procesná situácia, kedy bol súd nečinný po dobu takmer troch rokov.

Po podaní návrhu na vyporiadanie BSM, ktorý podal dňa 02.07.2002 navrhovateľ, súd   uznesením   konanie   (č.   k.   8C   637/2002-8)   zastavil,   a   to   vzhľadom   na   skutočnosť, že som ešte   dňa   24.05.2000   podala   na   Okresný   súd   Trenčín   návrh   na   zrušenie   BSM (č. k. 10C/399/00).   Navrhovateľ   podal   voči   predmetnému   uzneseniu   dňa   29.07.2002 odvolanie,   na   základe   ktorého   Krajský   súd   v   Trenčíne   uznesením   z   28.08.2002 (č. k. 19Co/342/02-14, právoplatné 06.09.2002) napadnuté uznesenie súdu I. stupňa zrušil a vec bola vrátená súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Následne úpravou konajúcej sudkyne zo dňa 30.09.2002 bolo uznesenie krajského súdu doručené účastníkom. Právnym podaním zo dňa 02.10.2003 a zo dňa 03.01.2004 som sa ako odporkyňa v konaní pred Okresným súdom Trenčín (sp. zn. 8C/637/2002) písomne vyjadrila k návrhu odporcu o vyporiadanie BSM zo 06.06.2002, ktorý mi bol doručený dňa 13.06.2002. Medzičasom Okresný súd Trenčín neurobil vo veci žiadny úkon, a to až do 04.04.2005, kedy bol úpravou konajúcej sudkyne nariadený termín pojednávania, ktoré sa uskutočnilo až dňa 06.06.2005 - t. j. takmer 3 roky od posledného úkonu súdu. Na pojednávaní dňa 06.06.2005 sme sa zúčastnili ja i môj bývalý manžel (navrhovateľ), následne bolo pojednávanie odročené na neurčito a odporcovi bola uložená povinnosť upraviť petit svojho pôvodného návrhu na vyporiadanie BSM.   Právnym   podaním   zo   dňa   27.06.2005   odporca   doručil   súdu   úpravu   petitu, na predloženie ktorého bol súdom vyzvaný na pojednávaní dňa 06.06.2005.

Okresný súd Trenčín následne nariadil pojednávanie až na 29.10.2007 (t. j. cca po 2 rokoch od posledného pojednávania), na ktorom sme boli prítomní obaja účastníci konania.   Súd   odročil   uznesením   pojednávanie   na   21.01.2008   za   účelom   doplnenia dokazovania.   Na   pojednávaní   dňa   21.01.2008   sme   boli   opäť   prítomní   obaja   účastníci, pričom súd uznesením odročil pojednávanie na neurčito. Výzvou na úhradu zo 06.11.2007 z OS Trenčín som bola vyzvaná na úhradu trov konania vo výške 1 500 Sk.

Za účelom dokazovania súd I stupňa úpravou sudkyne zadal dňa 13.12.2007 pokyn, za účelom dopytovania Slovenskej sporiteľne a.s. (pobočka Trenčín), ktorý bol doručený SLSP dňa 14.01.2008. Následne Slovenská sporiteľňa listom zo dňa 16.01.2008 požiadala súd   o   predĺženie   lehoty   na   zaslanie   vyžiadaných   dôkazov.   Uznesením   z   19.02.2008 právoplatné dňa 12.03.2008 bolo súdom priznané vyúčtovanie vecných nákladov Slovenskej sporiteľne za poskytnuté informácie (dôkazy).

Listom   zo   dňa   05.07.2008   som   podala   predsedníčke   súdu   v   danej   veci   sťažnosť na prieťahy   v   konaní,   na   ktorú   sťažnosť   mi   bola   doručená   odpoveď   dňa   28.08.2008. Následne vzhľadom na moju sťažnosť, nariadil súd vo veci pojednávanie na 27.10.2008, ktoré   bolo   zrušené,   vzhľadom   na   skutočnosť,   že   navrhovateľ   požiadal   o   odročenie pojednávania z dôvodu kolízie.

Žiadosťou zo dňa 02.09.2008 som požiadala Okresný súd Trenčín o oslobodenie od súdnych poplatkov, vzhľadom na moju nepriaznivú finančnú situáciu, a o pridelenie právneho zástupcu. Úpravou sudcu bolo rozhodnuté, že termín pojednávania bude vytýčený až   po   preskúmaní   mojej   žiadosti   z   02.09.2008.   Mojej   žiadosti   bolo   vyhovené   v   plnom rozsahu uznesením zo dňa 20.02.2009, č. k. 8C/637/2002-86, t. j. po polročnom prieťahu od jej podania. Súd mi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovil zástupcu z radov advokátov JUDr. Jozefa Herbuláka so sídlom Brnianska 1K, 911 05 Trenčín. Následne   sudca   dňa   30.03.2009   nariadil   predvolať   účastníkov   na   termín pojednávania   na   13.05.2009.   Navrhovateľ   ospravedlnil   svoju   neúčasť   listom   zo   dňa 06.04.2009,   súd   navrhovateľa   neospravedlnil   a   vo   veci   konal   v   jeho   neprítomnosti. Na predmetnom pojednávaní som bola vypočutá len ja, ako odporca. Súd pojednávanie odročil na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania na ocenenie podniku. Napriek   tomu,   že   nič   nebránilo   súdu   znalca   ustanoviť,   napriek   našim   urgenciám z 23.06.2009 a 30.07.2009 sa tak nestalo a súd bol v tomto období opätovne niekoľko mesiacov   nečinný.   Následne   bol   znalec   ustanovený   až   uznesením   z   18.09.2009,   ktoré nadobudlo   právoplatnosť   dňa   29.09.2009   (t. j.   až   takmer   po   5-tich   mesiacoch od posledného   pojednávania).   Listom   zo dňa   25.01.2009   som   podala   na   Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde   Trenčín,   sp.   zn.   8C/637/2002.   Listom   zo   dňa   04.03.2009   mi   bolo   z   ministerstva spravodlivosti   oznámené,   že   moja   žiadosť   bola   opätovne   postúpená   predsedníčke Okresného súdu Trenčín.

Nakoľko súd na moju žiadosť žiadnym spôsobom nereagoval, môj právny zástupca podal listom zo dňa 31.08.2009 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke súdu. Na moju sťažnosť mi bolo odpovedané listom zo dňa 23.09.2009, kde mi predsedníčka súdu oznámila, že vo veci bol dňa 18.09.2009 ustanovený znalec z odboru ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov - t. j. k ustanoveniu znalca došlo až cca po 5 mesiacoch od posledného pojednávania. Predsedníčka súdu listom prisľúbila, že vec bude v pravidelných   intervaloch   sledovať.   Okresný   súd   uznesením   zo   dňa   18.09.2009   (č. k. 8C/637/2002-129)   rozhodol   o   povinnosti   navrhovateľa   zložiť   preddavok   na   trovy znaleckého dokazovania vo výške 200 Eur do 15 dní od doručenia znaleckého posudku. Dňa 02.10.2009 podal navrhovateľ späťvzatie návrhu na začatie konania o vyporiadanie BSM celkom späť, pričom nebol ochotný zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Listom zo dňa 05.10.2009 mi bolo späťvzťatie návrhu doručené, pričom som na späťvzatie reagovala prostredníctvom môjho právneho zástupcu listom zo dňa 15.10.2009, v ktorom som vyjadrila so späťvzatím návrhu nesúhlas a žiadala som, aby súd vo veci ďalej konal a späťvzatie návrhu zo strany navrhovateľa nepripustil. Urgenciou zo dňa 26.10.2009 ma okresný súd z nepochopiteľných príčin opätovne vyzval, aby som sa k späťvzatiu návrhu vyjadrila.   Následne   môj   právny   zástupca   listom   zo   dňa   30.10.2009   opätovne   reagoval na výzvu súdu ohľadne vyjadrenia sa k návrhu, v ktorom sa okrem iného odvolal na naše vyjadrenie   z 15.10.2009.   Uznesením   z 30.11.2009 (č. k.   8C/637/2009-142)   okresný   súd rozhodol, že konanie sa nezastavuje. Listom zo dňa 25.01.2010 žiadal môj právny zástupca súd o opakované doručenie písomnosti znalcovi, ktorou ho súd informoval o tom, že nebolo pripustené späťvzatie návrhu na začatie konania, nakoľko znalec predchádzajúce oznámenie súdu neprevzal. Dňa 06.04.2010 okresný súd vydal opravné uznesenie (č. k. 8C/637/2002- 156), ktorým opravil výrok pôvodného uznesenia z 18.09.2009 (č. k. 8C/637/2002-129), a to v   časti   uloženia   povinnosti   navrhovateľovi   zložiť   preddavok   na trovy   znaleckého dokazovania   vo   výške   200   Eur,   nakoľko   v   predchádzajúcom   uznesení   bola   nesprávne uvedená   lehota   na   zloženie   preddavku,   keď   namiesto   „do   15   dní   od právoplatnosti uznesenia“ bolo napísané „do 15 dní od doručenia znaleckého posudku“. Dňa 12.05.2010 súd I. stupňa uznesením č. k. 8C/637/2002-160 rozhodol o predĺžení lehoty do 30.06.2010 na vypracovanie znaleckého posudku znaleckej organizácii ⬛⬛⬛⬛, a to na základe žiadosti znaleckej organizácie z 10.05.2010. Znalecká organizácia doručila súdu dňa 16.07.2010 žiadosť o súčinnosť súdu pre získanie listinných dôkazov na spracovanie znaleckého   posudku,   nakoľko   navrhovateľ   na   výzvy   nereagoval.   Následne   bol   znalecký posudok doručený súdu až dňa 22.09.2010 (t. j. takmer po troch mesiacoch odo dňa, kedy mal   byť   znalecký   posudok   vypracovaný).   Proti   citovanému   opravnému   uzneseniu   zo 06.04.2010   podal   navrhovateľ   odvolanie,   o   ktorom   rozhodol   Krajský   súd   v   Trenčíne potvrdzujúcim uznesením z 22.12.2010 (č. k. 17Co/358/2010-209). Dňa 26.10.2010 bola na adresu môjho právneho zástupcu z okresného súdu doručená výzva, aby sme sa vyjadrili k predmetnému znaleckému posudku (t. j. viac ako mesiac po tom, čo znalecká organizácia doručila posudok súdu). Listom zo dňa som sa prostredníctvom môjho právneho zástupcu k posudku vyjadrila. Od tej doby bol súd I. stupňa niekoľko mesiacov opäť nečinný. Dňa 31.01.2011 som podala predsedníčke súdu sťažnosť pre nečinnosť a na prieťahy v konaní. Predsedníčka súdu mi na moju sťažnosť odpovedala listom zo 07.02.2011 vtom zmysle, že z prehľadu   úkonov   vyplýva,   že   po upozornení   pôvodnej   zákonnej   sudkyne   na   povinnosť konať vo veci plynulé a bez zbytočných prieťahov, súd vo veci konal plynulé. Následne súd nariadil pojednávanie na 03.05.2011, ktoré bolo z dôvodu ospravedlnenia sa navrhovateľa odročené.   Dňa   18.04.2011   súd   I.   stupňa   vydal   uznesenie,   ktorým   rozhodol   o   priznaní odmeny znaleckej organizácii ⬛⬛⬛⬛. Okresný súd Trenčín vytýčil pojednávanie na   07.06.2011   na ktorom   uznesením   odročil   pojednávanie   na   14.07.2011   za   účelom opätovného   predvolania   účastníkov.   Nakoľko   sa   dňa   14.07.2011   navrhovateľ   opätovne nedostavil   na pojednávanie   z dôvodu   ospravedlnenej   PN,   súd   uznesením   odročil pojednávanie na 23.08.2011. Dňa 22.08.2011 nám bolo zo strany súdu oznámené, že termín pojednávania nariadený na 23.08.2011 sa odročuje z dôvodu na strane súdu. Následne sme boli predvolaní na pojednávanie na 29.09.2011. Na uvedené pojednávanie sa navrhovateľ opäť   nedostavil,   nakoľko   mal   doručenie   predvolania   vykázané   vrátením   nevyzdvihnutej zásielky. Pojednávanie súd následne odročil na 03.11.2011. Na tomto pojednávaní sme sa zúčastnili obaja účastníci, bolo vykonané dokazovanie a za účelom ďalšieho dokazovania súd odročil uznesením pojednávanie na 06.12.2011, na ktorom sa zúčastnili obaja účastníci a súd odročil pojednávanie za účelom ďalšieho dokazovania na 17.01.2012. Následne bolo pojednávanie odročené na 24.01.2012. Dňa 24.01.2012 som sa na pojednávaní zúčastnila len ja a môj právny zástupca, pričom navrhovateľ sa nedostavil z dôvodu kolízie pred KS v Banskej Bystrici. Na uvedenom pojednávaní sa konalo bez prítomnosti navrhovateľa a bolo   odročené   na   09.02.2012.   Predvolaním   zo   dňa   29.03.2012   bolo   nariadené pojednávanie na 24.04.2012. Na toto pojednávanie sme sa dostavili obaja účastníci, pričom ďalšie pojednávanie bolo odročené na neurčito. Uznesením zo dňa 06.06.2012 súd ustanovil znalca z odboru bytové zariadenie, odvetvie nábytok, bytové doplnky za účelom stanovenia súčasnej zostatkovej hodnoty hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v mojom byte. Predmetná znalecká   obhliadka   sa   uskutočnila   dňa   24.07.2012.   Nakoľko   znalec   svojvoľne   dátum obhliadky zmenil z dôvodu, že sa navrhovateľ nemohol v uvedený deň obhliadky zúčastniť, listom zo dňa 30.07.2012 som zákonnému sudcovi podala sťažnosť na znalca z uvedeného dôvodu. Znalec následne určil termín obhliadky až na 03.10.2012. Znalecký posudok bol znalcom   doručený   súdu   dňa   25.10.2012.   Uznesením   zo   dňa   29.10.2012   bola   súdom priznaná   znalcovi   znalecká   odmena.   Dňa   08.11.2012   bol   môjmu   právnemu   zástupcovi na vyjadrenie zo súdu doručený predmetný znalecký posudok, ku ktorému som sa listom zo dňa   21.11.2012   prostredníctvom   môjho   právneho   zástupcu   zaslala   vyjadrenie. Proti uzneseniu,   ktorým   súd   rozhodol   o   priznaní   znaleckej   odmeny,   navrhovateľ   podal odvolanie, pričom Krajský súd v Trenčíne uznesenie súdu I. stupňa ako vecne správne potvrdil, a to uznesením z 10.01.2013 (č. k.17Co/379/2012). Okresný súd ďalej nariadil pojednávanie   na   21.03.2013,   z   účasti   na   ktorom   sa   môj   právny   zástupca   písomne ospravedlnil   z   dôvodu   kolízie.   Z   toho   dôvodu   okresný   súd   odročil   pojednávanie na 09.04.2013.   Na   odročenom   pojednávaní   sme   boli   prítomní   obaja   účastníci   vrátane môjho právneho zástupcu, pričom okresný súd vydal na predmetnom pojednávaní rozsudok v zmysle ktorého súd vyporiadal BSM účastníkov, ktoré zaniklo rozvodom a to tak, že navrhovateľ   je   povinný   zaplatiť   mi   sumu   28.494,71   Eur   do   30   dní   od   právoplatnosti rozsudku.   Následne   bol   vyhotovený   i písomný   rozsudok   v   znení   rozsudku   vydaného na pojednávaní   dňa   09.04.2013   (č. k.   8C/637/2002-557).   Proti   citovanému   rozsudku navrhovateľ podal odvolanie, ktorým žiadal rozsudok súdu I. stupňa zrušiť a vec vrátiť okresnému   súdu   na   ďalšie   konanie.   K   odvolaniu   navrhovateľa   som   podala   vyjadrenie právnym podaním z 03.07.2013, v ktorom som navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny   potvrdiť.   Krajský   súd   v   Trenčíne   o   odvolaní   navrhovateľ   rozhodol   uznesením z 28.08.2013 (č. k. 6Co/384/2013-602) tak, že rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec vrátil okresnému   súdu   na   ďalšie   konanie.   Spis   bol   spätne   doručený   okresnému   súdu   dňa 01.10.2013. V zapätí súd I. stupňa nariadil vo veci pojednávanie na 12.11.2013, na ktorom sa opäť navrhovateľ nezúčastnil z dôvodu údajnej „zahraničnej liečebnej dovolenky“. Súd i napriek tomu pojednával v jeho neprítomnosti a za účelom ďalšieho dokazovania odročil pojednávanie na neurčito. Následne som bola súdom listom zo dňa 03.12.2013 predvolaná na termín ohliadky hnuteľných vecí v mojom byte na 22.01.2014. Okresný súd ďalej nariadil pojednávanie na 04.03.2014. Na uvedenom pojednávaní sme sa zúčastnili obaja účastníci vrátane môjho právneho zástupcu. Zákonný sudca vydal na pojednávaní rozsudok v zmysle ktorého súd vyporiadava naše BSM, ktoré zaniklo rozvodom tak, že navrhovateľa zaviazal zaplatiť   mi   sumu   28.503   Eur   titulom   vyporiadania   BSM   do   30   dní   od   právoplatnosti rozsudku. Na základe odvolania navrhovateľa z 09.05.2014 proti predmetnému rozsudku súdu I. stupňa krajský súd opäť rozsudok uznesením zo dňa 29.12.2012 č. k. 6Co/528/2014- 755   zrušil   a   vrátil   na   ďalšie   konanie.   Spis   bol   okresnému   súdu   doručený   späť   dňa 03.02.2015. Odvtedy okresný súd nenariadil vo veci pojednávanie, a to ani napriek našej urgencii z 05.03.2015.»

Sťažovateľka poukazujúc na ustálenú judikatúru ústavného súdu pri posudzovaní, či vnamietanom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   tiež   argumentovala,   že   pokiaľ   ideo právnu a faktickú zložitosť veci, namietané konanie „tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti   súdov.   Nároky   účastníkov   v   predmetnom   konaní   vychádzali   z   právnej   úpravy obsiahnutej   v   Občianskom   zákonníku.   Výklad   a   používanie   tejto   právnej   úpravy   sú stabilizované   a   na   tento   spor   sa   vzťahuje   dostatok   judikatúry   všeobecných   súdov. Predmetom BSM nie je žiadna nehnuteľnosť a neriešia sa v tomto konaní žiadne zložité právne   otázky,   ktoré   by   odôvodňovali   dĺžku   konania   v   trvaní   13   rokov.   Pokiaľ   ide o správanie mňa ako sťažovateľky (odporkyne v predmetnom konaní o vyporiadanie BSM), počas konania som bola vždy aktívna a súčinná, zúčastňovala som sa všetkých nariadených pojednávaní (na rozdiel od navrhovateľa), v priebehu konania som viackrát podala sťažnosť na prieťahy v konaní, žiadosti o nariadenie termínov pojednávania atď. Je pravdou, že navrhovateľ sa snažil robiť v konaní obštrukcie neúčasťou na niektorých pojednávaniach, avšak vo väčšine prípadov súd správne jeho ospravedlnenie neakceptoval a konal v jeho neprítomnosti.   Najdlhšie   prieťahy   v   konaní   v   rokoch   2002-2005   a   2005-2007   vznikli v dôsledku nečinnosti súdu a účastníci konania na nich nemajú žiadny podiel. Pokiaľ ide o postup Okresného súdu Trenčín v danom konaní, vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že súd nepostupoval v danom konaní bez zbytočných prieťahov, a to najmä s poukazom na obdobie rokov 2002-2005, kedy bol súd úplne nečinný cca 3 roky a 2005-2007. Taktiež i následné   obdobie   minimálne   do   roku   2011   je   charakterizované   nesústredeným vykonávaním úkonov súdu, kedy taktiež vznikali prieťahy v rozsahu niekoľkých mesiacov.“.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   nálezom   taktorozhodol:

„I. Základné   právo   sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛ na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/637/2002 porušené bolo.

II. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/637/2002 sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

III. Sťažovateľke ⬛⬛⬛⬛ sa   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 10 880 Eur..., ktoré jej je Okresný súd Trenčín povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

IV. Okresný súd Trenčín je povinní uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konania vo výške 355,73 Eur do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu JUDr. Jozefa Herbuláka, advokáta so sídlom Brnianska 1K, 911 05 Trenčín.“

Ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 227/2015 z 13. mája 2015 prijal podľa § 25ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnostipodaním sp. zn. Spr 596/2015 doručeným ústavnému súdu 8. júna 2015, v ktorom okreminého uviedol:

«Návrh   navrhovateľa ⬛⬛⬛⬛ proti   odporkyni

o vyporiadanie BSM bol tunajšiemu súdu doručený 2. 7. 2002 a bol pridelený na konanie a rozhodovanie do senátu ⬛⬛⬛⬛. Lustráciou bolo zistené, že na tunajšom súde prebieha totožné konanie, pričom návrh na vyporiadanie BSM podala odporkyňa ⬛⬛⬛⬛ dňa   24. 5. 2000.   Z   toho   dôvodu   súd   uznesením č. k. 8 C/637/2002-8 zo dňa 8. 7. 2002 konanie vedené pod sp. zn. 8C/637/2002 zastavil. Proti   tomuto   uzneseniu   podal   navrhovateľ   odvolanie,   ktorým   žiadal   o   zrušenie   tohto uznesenia, nakoľko mal za to, že súd nesprávne posúdil procesné podmienky. Na základe tohto   odvolania   Krajský súd v Trenčíne rozhodol tak, že uznesenie zrušil   a vec vrátil na ďalšie konanie. Spis bol súdu vrátený 26. 9. 2002.

Úpravou   zo   dňa   31. 3. 2005   zákonná   sudkyňa   určila   termín   pojednávania na 6. 6. 2005,   ktorý   bol   odročený   na   neurčito,   pričom   navrhovateľovi   bolo   uložené špecifikovať   majetok   tvoriaci   masu   BSM.   Navrhovateľ   tak   urobil   podaním   zo   dňa 27. 6. 2005.

Následne   zákonná   sudkyňa   úpravou   zo   dňa   22. 8. 2007   určila   ďalší   termín pojednávania   na   29. 10. 2007,   pričom   toto   bolo   odročené   na   21. 1. 2008   za   účelom doplnenia dokazovania a vykonania výsluchu účastníkmi navrhnutých svedkov.

Prípisom zo dňa 13. 12. 2007 bola požiadaná Slovenská sporiteľňa, a. s. o oznámenie mien a bydlísk osôb, ktoré vykonávali výbery z vkladnej knižky patriacej do BSM. Toto bolo súdu predložené 22. 1. 2008.

Navrhovateľ   podaním   doručeným   súdu   7. 1. 2008   opätovne   špecifikoval   masu hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Pojednávanie určené na 21. 1. 2008 bolo odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania, pričom odporkyni bolo uložené, aby súdu predložila súpis hnuteľných vecí prípadne súpis vykonaných prác, ktoré sa z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vynaložili na majetok patriaci synovi navrhovateľa. Toto bolo odporkyňou do spisu doložené 20. 2. 2008.

Na základe pokynu predsedu Okresného súdu Trenčín č. 106/2008, Spr 775/2008 bola vec dňa 26. 6. 2008 pridelená na konanie a rozhodovanie do oddelenia   zákonnej sudkyni ⬛⬛⬛⬛,   a   to   z   dôvodu   odchodu na Krajský súd v Trenčíne. úpravou   zo   dňa   21. 8. 2008   určila   termín   pojednávania na 27. 10. 2008.   Tento   bol   na   základe   žiadosti   navrhovateľa   zrušený   a   odročený na neurčito.

Odporkyňa   podaním   zo   dňa   2. 9. 2008   požiadala   o   pridelenie   zástupcu   z   radov advokátov. O tejto žiadosti bolo rozhodované uznesením zo dňa 20. 2. 2009, pričom jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu a ustanovený zástupca z radov advokátov – ⬛⬛⬛⬛. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18. 3. 2009. Následne   úpravou   zo   dňa   26. 3. 2009   zákonná   sudkyňa   určila   ďalší   termín pojednávania na 13. 5. 2009. Na tomto pojednávaní sa opätovne nezúčastnil navrhovateľ, ktorý   svoju   neúčasť   vopred   písomne   ospravedlnil,   avšak   nedoložil   žiadne   listiny preukazujúce dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Z toho dôvodu sa pojednávanie uskutočnilo, avšak bolo odročené na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania na   ocenenie   podniku   prevádzkovaného   navrhovateľom   ako   advokátom   z   advokátskej činnosti.

Uznesením zo dňa 18. 9. 2009 bola ustanovená znalecká organizácia z odboru Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie Oceňovanie a hodnotenia podnikov za účelom zodpovedania otázok súvisiacich s „podnikom“ navrhovateľa. Navrhovateľ bol vyzvaný   na   zloženie   preddavku   na   trovy   znaleckého   dokazovania   v   sume   200,-   Eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29. 9. 2009.

Navrhovateľ   podaním   doručeným   súdu   2. 10. 2009   vzal   svoj   návrh   na   začatie konanie späť s odôvodnením, že nemieni zložiť preddavok na zbytočné trovy znaleckého dokazovania. Jeho späťvzatie bolo zaslané na vyjadrenie zástupcovi odporkyne, pričom tento vyjadril nesúhlas odporkyne so zastavením konania z dôvodu späťvzatia.

Uznesením zo dňa 30. 11. 2009 bolo rozhodnuté o nezastavení konania, pričom toto nadobudlo právoplatnosť 29. 12. 2009.

Ďalším pokynom predsedu okresného súdu č. 4/2010, Spr 16/2010 bola vec dňa 5. 1. 2010 pridelená na konanie a rozhodovanie do oddelenia ⬛⬛⬛⬛, a to z dôvodu odchodu ⬛⬛⬛⬛ zo súdu.

Úpravou   zo   dňa   16. 3. 2010   bola   ustanovená   znalecká   organizácia   vyzvaná na prevzatie spisu za účelom vypracovania znaleckého posudku v lehote 30 dní. Táto si spis prevzala   12. 4. 2010.   Podaním   zo   dňa   10. 5. 2010   požiadala   o   predĺženie   lehoty,   a   to do 6. 7. 2010. Uznesením   č. k. 8 C/637/2002-160 zo dňa 12. 5. 2010 došlo k predĺženiu lehoty do 30. 6. 2010.

Znalecká   organizácia   podaním   zo   dňa   16. 7. 2010   požiadala   o   súčinnosť   súdu pre získanie listinných podkladov z Daňového úradu Trenčín na spracovanie znaleckého posudku,   a   to   daňové   priznanie   navrhovateľa,   výkaz   o   majetku   a   záväzkoch   a   výkaz o príjmoch a výdavkoch, všetko za roky 1994, 2001, 2002. Prípisom zo dňa 29. 7. 2010 boli uvedené listinné dôkazy z príslušného daňového úradu vyžiadané, pričom tieto boli súdu predložené 20. 8. 2010 a obratom zaslané znaleckej organizácii.

Ustanovená   znalecká   organizácia   predložila   vypracovaný   znalecký   posudok   dňa 23. 9. 2010, pričom tento bol obratom zaslaný účastníkom za účelom vyjadrenia sa a spis bol 25. 11. 2010 predložený krajskému súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní podanom navrhovateľom   proti   uzneseniu   č. k. 8 C/637/2002-156   zo   dňa   6. 4. 2010   (opravné uznesenie   uznesenia   o   nariadení   znaleckého   dokazovania).   Krajský   súd   v   Trenčíne odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil a spis tunajšiemu súdu vrátil 14. 1. 2011. Úpravou zákonného sudcu zo dňa 16. 3. 2011 bol určený ďalší termín pojednávania na   3. 5. 2011,   pričom   tento   bol   z   dôvodu   ospravedlnenia   navrhovateľa   odročený na 7. 6. 2011.   Tento   termín   pojednávania   bol   opätovne   na   základe   ospravedlnenia navrhovateľa z dôvodu práceneschopnosti (o čom doložil i doklad) odročený na 14. 7. 2011. Tohto   pojednávania   sa   navrhovateľ   opätovne   z   dôvodu   práceneschopnosti   nezúčastnil a toto   bolo   odročené   na   23. 8. 2011   za   účelom   opätovného   predvolania   účastníkov a účastníkmi   navrhnutých   svedkov.   Navrhovateľ   opätovne   požiadal   o   odročenie pojednávania z dôvodu neodkladných pracovných povinností s poukazom na oneskorené prevzatie   predvolania   na   pojednávanie.   Ďalší   termín   pojednávania   bol   určený na 29.9.2011, na ktorom sa navrhovateľ opätovne nezúčastnil, avšak ani nemal vykázané doručenie predvolania. Preto došlo k odročeniu termínu pojednávania na 3. 11. 2011. Prípismi zo dňa 29. 9. 2001 boli vyzvané peňažné ústavy VÚB, a. s. a Slovenská sporiteľňa, a. s. o predloženie informácií o účtoch navrhovateľa za obdobie od 21. 12. 1994 do 31. 5. 2002. Peňažné ústavy informácie predložili 11. 10. 2011.

Podaním   zo   dňa   3. 10. 2011   právny   zástupca   odporkyne   navrhol   doplnenie dokazovania,   a   to   zistenie   výšky   vyplatenej   odmeny   navrhovateľovi,   ktorý   vykonával správcu   konkurznej   podstaty.   Za   týmto   účelom   bol   urobený   dopyt   na   Krajský   súd v Bratislave, ktorý súdu prípisom zo dňa 26. 10. 2011 oznámil, že navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty si bez súhlasu súdu postupne vyplatil odmenu za právne úkony celkom v sume 4.360.257,90 Sk.

Navrhovateľ   podaním   zo   dňa   21. 10. 2011   vzniesol   námietku   zaujatosti   voči zákonnému   sudcovi ⬛⬛⬛⬛ a   žiadal   o   jeho   vylúčenie.   Spis   bol predložený   krajskému   súdu   26. 10. 2011,   pričom   tento   bol   dňa   31. 10. 2011   vrátený bez rozhodnutia o námietke zaujatosti s poukazom na § 14 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 15 a ods. 5 O. s. p.

Pojednávanie   dňa   3. 11. 2011   bolo   po   vypočutí   predvolaných   svedkov   odročené na 6. 12. 2011 za účelom opätovného predvolania účastníkov a vyžiadania podrobnejšej správy z Krajského súdu v Bratislave týkajúce sa vyplatenia odmeny správcu konkurznej podstaty.

Ďalšie pojednávanie určené na 17. 1. 2012 bolo na základe žiadosti navrhovateľa opätovne odročené na 24. 1. 2012. Na tomto boli uskutočnené výsluchy ďalších účastníkmi navrhnutých   svedkov,   pričom   bolo   odročené   na   9. 2. 2012,   avšak   toto   bolo   zrušené z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu.

Úpravou zo dňa 29. 3. 2012 bol určený termín pojednávania na 24. 4. 2012, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom ustanovenia znalca na ohodnotenie hnuteľných vecí patriacich do BSM účastníkov a navrhovateľovi bolo uložené predložiť listiny týkajúce sa krádeže   a   poistného   plnenia   osobného   vozidla   Honda   Civic.   Navrhovateľ   požadované listiny predložil 18. 6. 2012.

Uznesením č. k. 8 C/637/2002-488 zo dňa 6. 6. 2012 došlo k ustanoveniu znalca z odboru   bytové   zariadenie,   odvetvie   nábytok,   bytové   doplnky,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 15. 6. 2012. Posudok je potrebné vypracovať v lehote 30 dní. Znalec ale stanovil   termín   ohliadky   na   24. 7. 2012,   pričom   navrhovateľ   požiadal   o   jeho   zmenu. Zároveň znalec podaním zo dňa 2. 8. 2012 požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku. Ďalší termín ohliadky bol určený na 3. 10. 2012.

Znalec predložil vypracovaný znalecký posudok dňa 25. 10. 2012, tento bol obratom zaslaný účastníkom na vyjadrenie sa spolu s rozhodnutím o priznaní znaleckej odmeny. Proti   uzneseniu   o   priznaní   znaleckej   odmeny   podal   navrhovateľ   odvolanie.   Spis   bol 5. 12. 2012 predložený Krajskému súdu v Trenčíne z a účelom rozhodnutia o odvolaní, pričom   odvolací   súd   rozhodol   tak,   že   uznesenie   súdu   I.   stupňa   potvrdil   a   spis   vrátil tunajšiemu súdu 25. 1. 2013.

Úpravou zo dňa 29. 1. 2013 došlo k určeniu termínu pojednávania na 21. 3. 2013, avšak zástupca odporkyne požiadal o zmenu termínu z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, na ktoré predvolanie prevzal skôr. Na základe tohto došlo k zmene termínu na 9. 4. 2013. Na pojednávaní dňa 9. 4. 2013 došlo k vyhláseniu rozsudku, ktorým súd vyporiadava bezpodielové   spoluvlastníctvo   účastníkov,   ktoré   zaniklo   rozvodom   ich   manželstva   dňa 31. 5. 2002 tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni 28.494,71 Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti   tomuto   rozsudku   navrhovateľ   dňa   5. 6. 2013   podal   odvolanie.   Spis bol 28. 6. 2013 predložený Krajskému súdu v Trenčíne z a účelom rozhodnutia o odvolaní navrhovateľa   proti   rozsudku.   Krajský   súd   v   Trenčíne   rozhodol   uznesením č. k. 6 Co/384/2013- 602 zo dňa 28. 8. 2013 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Spis bol tunajšiemu súdu vrátený 1. 10. 2013. Úpravou zo dňa 1. 10. 2013 bol vo veci určený termín pojednávania na 12. 11. 2013. Navrhovateľ   podaním   zo   dňa   4. 11. 2013   opätovne   vzniesol   námietku   zaujatosti zákonného sudcu, pričom zákonným sudcom mu bolo dané na vedomie, že na jeho námietku zaujatosti   súd   nebude   prihliadať,   nakoľko   táto   sa   týka   iba   okolností,   ktoré   spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci.

Dňa   6. 11. 2013   navrhovateľ   doručil   oznámenie,   že   sa   nebude   môcť   zúčastniť pojednávania dňa 12. 11. 2013 z dôvodu zahraničnej liečebnej dovolenky. Bolo mu dané na vedomie,   že   súd   toto   jeho   ospravedlnenie   neakceptuje   (nepredložil   doklad) a pojednávanie sa uskutoční.

Pojednávanie   určené   na   12. 11. 2013   bolo   po   dopočutí   odporkyne   odročené na neurčito   za   účelom   vykonania   ohliadky   hnuteľných   vecí   nachádzajúcich   sa   v   byte odporkyne,   ktorá   bola   určená   na   4. 12. 2013.   Keďže   3. 12. 2013   nemal   navrhovateľ vykázané doručenie oznámenia o uskutočnení ohliadky, došlo k zmene termínu ohliadky na 22. 1. 2014. Navrhovateľ podaním zo dňa 17. 1. 2014 súdu oznámil, že pokiaľ nebude doriešená jeho sťažnosť na zákonného sudcu podaná k rukám predsedníčky súdu, sa nebude zúčastňovať žiadnych procesných úkonov. Zo strany súdu mu bolo dané na vedomie, že toto jeho ospravedlnenie súd považuje za nedôvodné a úkon sa uskutoční.

Ďalší   termín   pojednávania   bol   určený   na   4. 3. 2014,   pričom   navrhovateľ   dňa 3. 3. 2014 doručil súdu návrh na zmenu petitu.

Na   pojednávaní   dňa   4. 3. 2014   bol   opätovne   vyhlásený   rozsudok,   ktorým   súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni 28.503,- Eur. Proti tomuto rozsudku navrhovateľ podal dňa 9. 5. 2014 odvolanie. Medzičasom bol spis dňa 6. 5. 2015 opätovne z dôvodu odchodu sudcu na Krajský súd v Trenčíne na základe pokynu predsedníčky súdu č. 62/2014 Spr 554/2014 prerozdelený a   pridelený   na   konanie   a   rozhodovanie   do   senátu   zákonnej   sudkyne

.

Následne   bol   spis   z   dôvodu   podaného   odvolania   navrhovateľom   dňa   9. 6. 2014 predložený   Krajskému   súdu   v   Trenčíne,   pričom   tento   uznesením   zo   dňa   29. 12. 2014 rozhodol tak, že rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Okresnému súdu Trenčín bol spis   vrátený   3. 2. 2015.   Po   doručení   rozhodnutia   odvolacieho   súdu   účastníkom   bolo pristúpené   k   vydaniu   rozhodnutia,   ktorým   boli   priznané   náhrady   vecných   nákladov peňažným ústavom poskytujúcim v predmetnom konaní súčinnosť. Proti týmto uzneseniam navrhovateľ podal odvolanie, o ktorých zatiaľ nebolo rozhodnuté.

Rovnako vo veci ani zatiaľ nebol určený ďalší termín pojednávania, a to najmä z dôvodu,   že   ide   o   rozsiahlu   vec,   ktorá   bola   pridelená   na   konanie   a   rozhodovanie do oddelenia   ďalšieho   sudcu   spolu   s   ďalšími   nerozhodnutými,   z   ktorých   viaceré   sú reštančnými   vecami,   pričom   každá   jedna   z   nich   vyžaduje   náležité   oboznámenie   sa a naštudovanie.

Pokiaľ ide o sťažovateľkou navrhnuté primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.880,- Eur mám za to, že vzhľadom na všetky okolnosti tohto prípadu je toto neprimerane vysoké. Ide o vec obzvlášť náročnú na vykonávanie dokazovania, pričom v tejto sa v celom období od jej podania na súd až doposiaľ priebežne konalo. Je pravdou, že i obaja účastníci v priebehu konania poukazovali a poukazujú na neprimeranú dĺžku trvania konania v tejto veci, avšak požiadavku, aby občianske súdne konanie prebiehalo rýchlo a účinne nemožno vykladať   oddelene   od   požiadavky,   aby   súd   o   prejednávanej   veci   rozhodol   vždy   až so znalosťou všetkých významných skutkových a právnych okolností. V súdnych konaniach, ku ktorým bezpochyby patrí aj konanie o vyporiadanie BSM, naviac, ide o prejednávanie a rozhodovanie vecí spoločensky citlivých, pričom v porovnaní s inými súdnymi konaniami majú tieto veci okrem nevyhnutnej právnej roviny vo vyššej miere zastúpenú emotívnu rovinu,   ktorej   prejavy   sa   v   určitom   prípade   môžu   spolupodieľať   na   zvýšenej   časovej náročnosti   prejednania   a   rozhodnutia   veci.   Významnou   mierou   však   na   tom   môžu participovať aj samotní účastníci konania, či už v dôsledku nimi vyvolaných obštrukcií, neustále sa meniacimi skutkovými tvrdeniami, rozpormi v ktorých, v záujme spravodlivého rozhodnutia vo veci sa musí nevyhnutne súd dôkladne zaoberať, eliminovaním čoho by napomohli nielen spravodlivému, ale tiež časovo zodpovedajúcemu rozhodnutiu vo veci.»

Predseda okresného súdu zároveň uviedol, že netrvá na tom, aby sa vo veci konaloústne pojednávanie.

Právny   zástupca   sťažovateľky   vo   svojom   vyjadrení   doručenom   ústavnému   súdu19. júna 2015 okrem iného uviedol:

„I po oboznámení sa s obsahom vyjadrenia predsedu okresného súdu máme za to, že ústavná sťažnosť je v plnom rozsahu dôvodná a navrhujeme, aby jej ústavný súd vyhovel. Podstatnú   časť   vyjadrenia   predsedu   súdu   tvorí   rekapitulácia   doterajšieho   priebehu konania. I z tejto rekapitulácie vyplýva, že k prieťahom v konaní jednoznačne dochádzalo, nakoľko sú markantné dlhé obdobia nečinnosti súdu. Napr. od septembra 2002 do marca 2005 bol súd nečinný a ďalšia dvojročná nečinnosť je evidentná v období od júna 2005 do augusta 2007. Taktiež i v ďalších obdobiach súd síce vykonával úkony, avšak robil tak neefektívne   a   nesústredene,   čo   malo   za   následok   vznik   ďalších   prieťahov   v   konaní. Na rozdiel od predsedu súdu som toho názoru, že takmer 5-ročnú nečinnosť súdu nemožno pripísať pasivite účastníkov konania, ale ide jednoznačne o pochybenie na strane súdu. Pokiaľ ide o navrhnuté finančné zadosťučinenie v sume 10.880 Eur, vzhľadom na niekoľko ročné   obdobie   nečinnosti   súdu,   vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   (13   rokov) a vzhľadom   na   ujmu,   ktorá   sťažovateľke   vznikla   je   požadovaná   suma   v   plnom   rozsahu adekvátna. V tomto prípade nie je postačujúce samotné konštatovanie, že boli porušené ústavné práva sťažovateľky.“

Zároveň uviedol, že sťažovateľka súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od nehonemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom   sťažnosti   sťažovateľky   je   namietané   porušenie   jej   základného   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právana prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupomokresného súdu v namietanom konaní.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádzazo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzaosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súdesa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istotydochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídanýmspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutímsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnomkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konaniaobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   vyplýva   z   §   6   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len„OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vetyOSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sazabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02,IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postupsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu navrhovateľa ⬛⬛⬛⬛ proti sťažovateľke ako odporkyni o vyporiadanie bezpodielovéhospoluvlastníctva manželov. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, žepredmetné   konanie   môže   v   danej   veci   predstavovať   určitý   stupeň   zložitosti   súvisiaciso zodpovedaním   otázok   týkajúcich   sa   hodnoty   majetku   patriaceho   do   bezpodielovéhospoluvlastníctva   manželov.   Z tohto   dôvodu   boli   vo   veci   vykonané   dve   znaleckédokazovania, ako aj ohliadka v byte sťažovateľky.

2. Správanie   účastníkov   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom,   čiv konaní pred všeobecným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniuzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavnýsúd z obsahu spisu dospel k záveru, že sťažovateľka nezapríčinila prieťahy v konaní a anispomalenie postupu okresného súdu, keďže po celý čas namietaného konania sa z dôvodovna jej strane odročilo iba jedno pojednávanie nariadené okresným súdom.

Na dĺžku konania mali vplyv aj právne úkony navrhovateľa počas konania, ktorý saopakovane   ospravedlňoval   z   nariadených   pojednávaní   (buď   bol   termín   pojednávaniaodročený alebo sa navrhovateľ pojednávania v 7 prípadoch nezúčastnil), ako aj aktívnevyužíval procesné práva podľa Občianskeho súdneho poriadku (opakované odvolania protirozhodnutiam okresného súdu, opakované podávania námietky zaujatosti proti zákonnémusudcovi, späťvzatie návrhu a iné). V dôsledku týchto právnych úkonov navrhovateľa došlok predĺženiu namietaného konania (keď o jeho opravných prostriedkoch a návrhoch šesťkrátrozhodoval krajský súd). Toto predĺženie konania však nemožno pripísať na vrub okresnémusúdu ani sťažovateľke.

3. Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlok porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.Priebeh konania zistený ústavným súdom z vyžiadaného spisu okresného súdu zodpovedáchronológii úkonov tak, ako boli opísané v sťažnosti sťažovateľky, ako aj vo vyjadreníokresného súdu.

Z uvedeného vyplýva, že posudzované konanie začalo 2. júla 2002 podaním návrhunavrhovateľom (bývalým manželom sťažovateľky), pričom konanie vo veci doteraz nie jeprávoplatne ukončené.

Z predloženého súdneho spisu ústavný súd identifikoval dve obdobia neodôvodnenejnečinnosti okresného súdu, a to obdobie v trvaní viac ako dva a pol roka od 26. septembra2002, keď bol okresnému súdu vrátený spisový materiál po odvolacom konaní, do 31. marca2005, keď okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na 6. jún 2005, a obdobie v trvaní viacako   dva   roky,   od   pojednávania   uskutočneného   6.   júna   2005   do 22. augusta   2007,   keďokresný súd vo veci nariadil ďalšie pojednávanie na 29. október 2007.

Ústavný   súd   vo   svojej   judikatúre   (napr.   IV. ÚS 22/02,   III. ÚS 103/09)   taktiežkonštatoval, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdumôže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov,   a   to   v   prípade,   ak   jeho   činnosť   nesmerovala   k   odstráneniu   právnej   neistotytýkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil s návrhom, aby o jehoveci rozhodol.

Okresný súd v namietanom konaní trvajúcom toho času 13 rokov rozhodol prvýkrátuznesením z 8. júla 2002, ktorým konanie zastavil z dôvodu litispendencie. Predmetnéuznesenie okresného súdu bolo uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajskýsúd“) sp. zn. 19 Co 343/02 z 28. augusta 2002 zrušené z dôvodu nesprávneho posúdeniaprocesných   podmienok   a   vec   bola   vrátená   okresnému   súdu   na   ďalšie   konanie.   Prvýrozsudok vo veci bol vyhlásený 9. apríla 2013, ktorý bol zrušený uznesením odvolaciehosúdu z 28. augusta 2013 a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Druhýkrátrozhodol   okresný   súd   rozsudkom   zo   4.   marca   2014,   ktorý   bol   ďalším   rozhodnutímodvolacieho súdu z 29. decembra 2014 zrušený a vec opakovane vrátená okresnému súduna ďalšie konanie. V súčasnosti sa spis nachádza na okresnom súde, vo veci nebol nariadenýďalší termín pojednávania a vec bola pridelená v poradí štvrtému zákonnému sudcovi.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   namietaného   konania   v   trvaní   13   rokovbez právoplatného skončenia veci a vzhľadom na konštatovanú nečinnosť, ako aj zjavnúneefektívnosť   postupu   okresného   súdu,   ktorého   rozhodnutia   boli   opakovane   zrušenéodvolacím súdom, ústavný súd dospel k názoru, že okresný súd svojím postupom spôsobilzbytočné prieťahy v konaní, čím došlo u sťažovateľky k porušeniu jej základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklonečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom, prikázal mu, abyvo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorom sasťažovateľka nachádza.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10800   €   poukazujúc   na   doterajšiu   extrémnu   dĺžku   namietaného   konania,   jej   vysoký   veka nepriaznivý zdravotný stav. Sťažovateľka tiež poukazuje na skutočnú škodu, ktorá jejv dôsledku postupu okresného súdu v namietanom konaní vznikla a ktorú predstavuje ušlýzisk, ako aj nemajetková ujma (psychická ujma).

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základnéhopráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžadujenielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúcehoporušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomtoprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančnéhozadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskymsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovorupriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku namietaného konania okresného súdu a zároveňberúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   daného   prípadu   a   tiež   to,   že   sťažovateľka   sao predĺženie   tejto   doby   svojím   správaním   nepričinila,   ústavný   súd   považoval   priznaniesumy 3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnomsúde.   Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   a   s   ohľadom   na   argumentáciu   sťažovateľky   tiežpoznamenáva, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nepredstavuje realizáciupráva priznaného čl. 46 ods. 3 ústavy, t. j. primerané finančné zadosťučinenie nemožnostotožňovať s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodu, ušlý zisk alebo nemajetkovúujmu.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jejvznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „vyhláška“) vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov za dva úkonyprávnej služby poskytnuté v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti)po 139,83 € (§ 11 ods. 3 vyhlášky), čo spolu s režijným paušálom 2 x 8,39 € (§ 16 ods. 3vyhlášky)   predstavuje   sumu   296,44   €,   ktorá   po   zvýšení   o   daň   z   pridanej   hodnotypredstavuje celkovú sumu 355,73 €.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právneho   zástupcusťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohtorozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2015