znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 227/07-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra 2007   predbežne   prerokoval   podanie   L.   N.,   t.   č.   vo   výkone   trestu   R.,   ktorým   namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   Okresného   súdu   Žilina   a Krajského   súdu   v Žiline   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 12 C 299/2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. N. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. júla 2007 doručené podanie L. N. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Podnet na začatie konania pred   ústavným   súdom   pre   porušenie   ústavných   práv   a   dohovoru   -   zaslanie“,   ktorým namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) a Krajského súdu   v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 299/2003.

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Sťažnosť   sťažovateľa   neobsahovala návrh   rozhodnutia   (petit)   vymedzený   presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného   súdu   v uvedenej   veci   (II. ÚS 37/02,   III. ÚS 78/02,   III. ÚS 17/03). Sťažovateľ k sťažnosti   nepripojil   splnomocnenie   pre konkrétneho   advokáta   (ním   prijaté)   na   jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   výzvou   z 31.   júla   2007   upozornil   sťažovateľa   na   náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že jeho sťažnosť tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Ústavným súdom bol v tomto podaní súčasne vyzvaný, aby v lehote 10 dní od jeho doručenia odstránil nedostatky svojej sťažnosti a doplnil ju tak, aby spĺňala náležitosti v zmysle ustanovení zákona o ústavnom súde, pokiaľ nemá byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   na   výzvu   ústavného   súdu   reagoval   podaním   zo   6.   augusta   2007 (doručeným ústavnému súdu 8. augusta 2007), v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru podanie spĺňa potrebné náležitosti a zároveň poukázal na skutočnosť, že „10 – dňová lehota na skontaktovanie sa s JUDr. Ď. (...) je nedostatočná“, a preto požiadal „aby mi ústavný súd ustanovil právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, nakoľko to odôvodňujú moje pomery a nejde ani o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti“.

II.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že podanie sťažovateľa zo 6. augusta 2007 nemožno   považovať aj za kvalifikovanú žiadosť   o ustanovenie   advokáta   (§   31a   zákona o ústavnom súde v spojení s § 30 a § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), pretože požiadavku   o ustanovenie   právneho   zástupcu   („nakoľko   to   odôvodňujú   moje   pomery a nejde ani o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti“) sťažovateľ odôvodnil tým, že sa v stanovenej lehote nestihne spojiť s jeho advokátom JUDr. Ď. (ktorý ho   zastupuje   aj   v namietanom   konaní   pred   okresným   súdom,   pozn.   ústavného   súdu). Z uvedeného vyplýva, že ak by sa v stanovenej lehote „stihol“ spojiť s jeho advokátom, potom by o ustanovenie advokáta nepožiadal.

Z obsahu   citovaného   podania   sťažovateľa   zo   6.   augusta   2007   tiež   vyplýva,   že sťažovateľ   nepožiadal   ústavný   súd   o predĺženie   lehoty   na   preukázanie   riadneho splnomocnenia pre advokáta (ktorý ho zastupuje aj v namietanom konaní pred okresným súdom), pričom splnomocnenie sťažovateľ nedoložil ani do času rozhodnutia ústavného súdu.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.   Podľa   odseku 2   citovaného   ustanovenia   k návrhu   na   začatie   konania   sa   musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených   v   § 20   musí   obsahovať   označenie,   a)   ktoré   základné   práva   alebo   slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody a c) proti komu sťažnosť smeruje.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť   sťažovateľa   neobsahuje   niektoré   zákonom ustanovené náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom (napr.   petit   návrhu   alebo   bližšie   nekonkretizovanie   konania   na   krajskom   súde,   v rámci ktorého taktiež namieta porušenie jeho práv).

Sťažovateľ aj napriek výzve ústavného súdu z 31. júla 2007 svoje podanie nedoplnil, hoci   bol   na možnosť   odmietnutia   sťažnosti   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde upozornený.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2007