znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 226/07-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. októbra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Z. F., Š., J. S., Š., J. Č., Š., L. V., Š., D. M., Š. a J. P., Š., zastúpených advokátom JUDr. J. S., P., ktorou namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky činnosťou orgánov obce Š., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Z. F., J. S., J. Č., L. V., D. M. a J. P.   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. septembra 2007   doručená   podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) sťažnosť Ing. Z. F., J. S., J. Č., L. V., D. M. a J. P. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 30 ods. 1 a ods. 4 ústavy.

Sťažovatelia v odôvodnení svojej sťažnosti okrem iného uvádzajú:

„Dňa   24.   7.   2007   došlo   na   nelegálnom   4.   mimoriadnom   zasadnutí   Obecného zastupiteľstva obce Š. k nezákonnému zrušeniu mandátov poslancov šiestich sťažovateľov. Od 24. 7. 2007 až doteraz, obec, v zastúpení starostom obce p. O. M. bráni zvoleným poslancom – sťažovateľom vo výkone funkcie poslancov.

4. mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktoré sa uskutočnilo dňa 24. 7. 2007 bolo konané protizákonne, v rozpore s § 12 ods. 2 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov, nakoľko sa ho zúčastnili len traja poslanci z celkového počtu deviatich poslancov, tzn. obecné zastupiteľstvo nebolo spôsobilé rokovať a uznášať   sa,   pretože   nebola   prítomná   nadpolovičná   väčšina   všetkých   poslancov.   Je relevantné,   že   všetky   právne   akty   (prijaté   uznesenia),   ktoré   sa   uskutočnili   na   tomto nezákonnom zasadnutí sú nulitné, bez právneho významu.

Celý protizákonný akt nezákonného odvolania sťažovateľov z funkcií poslancov bol vykonaný   zo   strany   orgánov   obce   starostu   a zvyšných   troch   poslancov   obecného zastupiteľstva   z pozície   arogancie   moci   k právnemu   systéme   štátu   a z pozície   tzv. neohrozenej nadvlády na Ústavou a zákonmi Slovenska, čoho dôkazom je to, že starosta obce   obdržal   dňa   23.   7.   2007   (t.j.   jeden   deň   pred   konaním   protizákonného   4. mimoriadneho zasadnutia OZ) „Upozornenie prokurátora“ p. č.   Pd 101/07 – 7 zo dňa 20.7.2007...“  

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd na základe ich sťažnosti vydal tento nález:

„1.   Obec   Š.   a jeho   orgány   -   starosta   obce   a obecné   zastupiteľstvo   porušili   na zvolanom zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 24.7. 2007 základné práva Ing. Z. F., J. S., J. Č., L. V., D. M. a J. P., zaručené v článku 30 ods. 1 a 4 Ústavy SR.

2. Zasadnutie Obecného zastupiteľstva obce Š., ktoré sa konalo dňa 24. 7.2007 sa vyhlasuje za neplatné a všetky uznesenia obecného zastupiteľstva prijaté na tomto zasadnutí p.č. 4 až 10/2007/VII sa zrušujú.

3.   Ing.   Z.   F.,   J.   S.,   J.   Č.,   L.   V.,   D.   M.   a J.   P.   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie,   každému   v sume   po   150 000,-   Sk   (slovom   jednostopäťdesiattisíc slovenských   korún),   ktoré   je   obec   Š.   povinná   vyplatiť   na   ich   osobné   účty   do   jedného mesiaca od právoplatnosti tohoto nálezu.

4. Ing. Z. F., J. S., J. Č., L. V., D. M. a J. P. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, každému v sume  ... (poznámka: ktorá bude upresnená po skončení všetkých právnych úkonov.), ktoré je obec povinná vyplatiť na ich osobné účty do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých   nemá právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovatelia tvrdia, že k porušeniu ich základných práv a slobôd došlo 24. júla 2007 na rokovaní Obecného zastupiteľstva obce Š., na ktorom sa uznesením vyhlásilo nastúpenie náhradníkov za poslancov   obecného   zastupiteľstva.   Podstatou   námietok   sťažovateľov je právne   posúdenie   otázky   platnosti   mandátu   náhradníkov   za   poslancov   obecného zastupiteľstva.

Ešte pred tým, než sa ústavný súd začne zaoberať materiálnou stránku veci, je vždy povinný   preskúmať   procesné   náležitosti   sťažnosti.   Z toho   vyplýva,   že   iba   v prípade, ak sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti a predpoklady, sa ňou môže   ústavný   súd   zaoberať   aj   z hľadiska   jej   vecnej   stránky.   Jedným   so   základných pojmových znakov sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ako prostriedku ochrany ústavou (alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd, je jej subsidiarita. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v prípade   nefunkčnosti   všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal   popieranie   princípu   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   podľa   zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

To   znamená,   že   sťažnosť   možno   ústavnému   súdu   podať   spravidla   iba   vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť neprípustná.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a pred tým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04).

Podľa   § 26   ods. 1   zákona   č. 153/2001   Z. z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   protest   proti   opatreniu   podáva   prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý nezákonné opatrenie vydal.

Podľa ustanovenia § 26 ods. 7 zákona o prokuratúre ak obec (mestská časť, mesto) nezruší   na   základe   protestu   prokurátora   uznesenie   obecného   zastupiteľstva   (miestneho zastupiteľstva,   mestského   zastupiteľstva),   môže   prokurátor   podať   na   súd   návrh   podľa osobitného zákona na zrušenie tohto uznesenia.

Ústavný   súd   uznáva   podnet   podľa   zákona   o   prokuratúre   ako   účinný   prostriedok ochrany základných práv vrátane tých práv, ktoré uplatnil sťažovateľ (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05).

Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   nie   je iba   jeho povinnosťou   ako   súdneho   orgánu ochrany   ústavnosti   zabezpečovať   v rámci   svojej   rozhodovacej   právomoci   ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).

Podľa § 250zf ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ak obecné zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku nezruší na základe protestu prokurátora svoje uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom, môže prokurátor podať na súd návrh na zrušenie tohto uznesenia.

Podľa § 250zf ods. 3 OSP je príslušný na rozhodnutie krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza obec, mesto, mestská časť alebo sídlo vyššieho územného celku.  

Podľa § 250zf ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdu je prípustné odvolanie.

Ústavný   súd   pripomína,   že   zákon   o prokuratúre   poskytuje   sťažovateľovi   právne prostriedky   nápravy,   a to   podnet,   resp.   opakovaný   podnet   v zmysle   § 34   ods. 1   zákona o prokuratúre v spojení s ďalšími ustanoveniami (§ 31 až 36 zákona o prokuratúre), ktorými sa môže domáhať preskúmania zákonnosti postupu v predmetnej veci, pokiaľ sa s týmto postupom,   resp.   odpoveďou   na   jeho   podnet   nestotožnil.   Je   potrebné   poznamenať,   že ustanovenie   §   31   zákona   o prokuratúre   sa   týka   všetkých   konaní   a postupov   v ňom vymenovaných   orgánov   verejnej   moci,   ktoré   sú   pri   výkone   svojich   právomocí   povinné priamo aplikovať ústavu ako prameň práva vrátane úpravy základných práv a slobôd, ktorá je jej obsahom (čl. 152 ods. 4 ústavy).

Keďže v danom prípade sťažovatelia uvedeným spôsobom nepostupovali, ústavný súd   dospel   k záveru,   že   ich   sťažnosť   nie   je   pre   nevyčerpanie   dostupných   a účinných právnych   prostriedkov   ochrany   ich   základných   práv   prípustná,   a preto   o nej   rozhodol (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde) tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia bez toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou v nej uvedených námietok.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. októbra 2007