znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 226/05-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. októbra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., bytom B., vo veci namietaného porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora v konaní vedenom pod sp. zn. Er 2863/98 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. septembra 2005 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Er 2863/98 pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľa zo 14. februára 2005 na zmenu exekútora.

Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol,   že «zistil,   že   súdny   exekútor   JUDr.   J.   v exekúcii nekoná   podľa   Exekučného   zákona   a dlhy   nevymáha.   Od   februára   1999   nič   nevymohol dodnes a tak (...) 14. 02. 2005 (...) požiadal o zmenu exekútora. Sudkyňa vo veci „zmena exekútora“ nekonala a tak pokračovala v obštrukciach a protivenstvách voči sťažovateľovi. (...) Ústavný súd SR v konaní IV. ÚS 182/05 rozhodol tak, že ústavnú sťažnosť v rozpore s Ústavou SR odmietol, dňa 04. 07. 2005. (...) sudkyňa P. pod vplyvom strachu, keď si Ústavný súd SR vyžiadal spis Er 2863/98, rýchlo vo veci rozhodla dňa 15. 06. 2005. (...) Zmene a žiadosti o zmenu exekútora vyhovela, ale príslušné uznesenie dodnes nedoručila! (...)»

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal „uvedený nález: Odporca porušil základné práva MUDr. D. B. Odporca musí MUDr. D. B. zaplatiť dĺžnu sumu vo výške 4.160.000,- Sk ako finančné zadosťučinenie“.

Sťažovateľ požiadal aj o ustanovenie právneho zástupcu v konaní o jeho sťažnosti pred ústavným súdom poukazujúc na svoju insolventnosť a zdravotný stav (invalidita).

Sťažovateľ ďalej uviedol, že na základe ním podaného trestného oznámenia orgány činné v trestnom konaní začali proti exekútorovi trestné stíhanie za „zneužívanie právomoci verejného   činiteľa“ vedené   pod   sp.   zn.   ČVS:   ORP-128/3-OSV-Bl-2005   zo   17.   augusta 2005.

II.

Ústavný súd z predloženého spisu zistil, že sťažovateľ 14. februára 2005 podal na okresnom súde žiadosť o zmenu exekútora z dôvodu, že tento podľa sťažovateľa „nekoná podľa Exekučného zákona a dlhy nevymáha“. Od podania predmetnej žiadosti okresný súd v tejto veci konal a 15. júna 2005 (za obdobie 4 mesiacov) uznesením rozhodol o zmene exekútora, pričom predmetný exekučný spis bol od 14. januára 2005 do 1. apríla 2005 na Generálnej   prokuratúre   Slovenskej   republiky   v súvislosti   s podnetom   sťažovateľa   na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e Občianskeho súdneho poriadku.

Okresný   súd   15.   júna   2005   uznesením   č.   k.   Er   2836/98-65   vyhovel   žiadosti sťažovateľa a vykonaním exekúcie pôvodne vedenej súdnym exekútorom JUDr. J. J. ďalej poveril Ing. F. S. Predmetné uznesenie bolo súdnym exekútorom Ing. F. S. osobne prevzaté 20. júna 2005, právoplatnosť nadobudlo 23. júna 2005, od ktorého dňa môže exekútor vo veci   konať.   Sťažovateľ   si   predmetné   unesenie   osobne   prevzal   22.   augusta   2005   na okresnom súde.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Er 2863/98 pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľa na zmenu exekútora došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľa   sa   ústavný   súd   oboznámil s obsahom   spisu   vedeného   na   ústavnom   súde   pod   sp. zn.   IV. ÚS 182/05   a zistil,   že predmetom konania o sťažnosti sťažovateľa vedeného pod uvedenou spisovou značkou bolo namietané   aj   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v   exekučnom   konaní vedenom pod sp. zn. Er 2863/98 pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľa na zmenu exekútora zo 14. februára 2005.

Ústavný súd vo svojom citovanom rozhodnutí sťažnosť sťažovateľa v časti, v ktorej namieta porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v označenom konaní, odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť z dôvodu, že pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti nezistil možnosť porušenia uvedeného základného práva, ktorého reálnosť by bolo možné posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 10/05). Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 4. augusta 2005.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na to, že rozhodnutie o odmietnutí návrhu na začatie konania pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je rozhodnutím „o konaní“, ktoré má na mysli citované ustanovenie § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde. Nejde však o podmienku konania, ktorú možno dodatočne splniť v ďalšom návrhu, ktorým sa napáda to isté právoplatne skončené konanie a ktoré bolo napadnuté v predchádzajúcom návrhu, ktorý bol odmietnutý ako zjavne neopodstatnený (IV. ÚS 36/03).

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   sťažnosť sťažovateľa je neprípustná a túto na predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tej časti sťažnosti, ktorou   sa   sťažovateľ   domáhal   jeho   priznania,   nerozhodoval.   Z toho   istého   dôvodu považoval už ústavný súd za bezpredmetné rozhodovať o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. októbra 2005