SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 225/2016-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo vecinamietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 Co 138/2015 z 21. mája 2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola15. decembra 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného právapodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalejlen „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.6 Co 138/2015 z 21. mája 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“). Uvedenie nesprávnejspisovej značky napadnutého rozsudku sťažovateľom v petite sťažnosti ústavný súdpovažoval len za zrejmú nesprávnosť a vychádzajúc z prílohy sťažnosti vymedzil predmetkonania pred ústavným súdom uvedením správnej spisovej značky tak, ako to je uvedenév záhlaví tohto uznesenia.
2. Z obsahu sťažnosti vyplynul tento sťažovateľom tvrdený skutkový stav:„Sťažovateľ bol spolu s odporcom (ktorý je najmladším súrodencom sťažovateľa), a ďalšími dvomi bratmi... podielovým spoluvlastníkom... nehnuteľností zapísaných na ⬛⬛⬛⬛ (Katastrálne územie ⬛⬛⬛⬛ ), ktorých súčasťou je aj dotknutý drevený rodinný dom ⬛⬛⬛⬛...
Odporca bez vedomia a predchádzajúceho súhlasu ostatných spoluvlastníkov poistil dňa 05.06.2008 uvedenú schátranú drevenicu poistkou č. ⬛⬛⬛⬛ (Kooperativa poisťovňa, a.s.) na poistnú sumu 10.414.780,- SK (t. j. 345.707,36 EUR). K tejto zjavne absurdnej poistnej zmluve dohol odporca ešte aj bezdôvodnú a enormne vysokú fixnú ročnú indexáciu vo výške 7,90%...
Sťažovateľ sa dodatočne v roku 2009 dozvedel o uzatvorení inkriminovanej poistnej zmluvy a až v roku 2010 sa s ňou mohol riadne oboznámiť, nakoľko ju odporca spoluvlastníkom sprístupnil až koncom decembra 2009. Dodatočne tak vyšlo najavo, že odporca pri uzatváraní inkriminovanej poistnej zmluvy uviedol zjavne nepravdivé údaje, na základe čoho podvodne dosiahol uvedenú vykonštruovane vysokú poistnú sumu.... Daná poistná zmluva tak bola zo zákona neplatná... Po námietkach sťažovateľa odporca danú poistnú zmluvu bez vyzvania spoluvlastníkov vypovedal a odporca následne v júni 2010 uzatvoril súvisiacu korektnú poistnú zmluvu na základe objektívnych údajov o príslušných technických a funkčných parametroch dotknutého rodinného domu, kde bola dohodnutá poistná suma 152.768,-EUR (t.j. 4.602.288,70,-Sk)...
Keďže odporca nechcel dobrovoľne napraviť uvedené nezákonné a dobrým mravom odporujúce konanie, sťažovateľ bol v danej veci donútený podať žalobu zo dňa 27.08.2011, ktorou sa na Okresnom súde Čadca domáhal náhrady škody, ktorú mu odporca spôsobil uzatvorením uvedenej enormne predraženej poistnej zmluvy a z nej vyplývajúceho vysokého poistného.
... Napriek tomu, že v súvisiacom bezdôvodne zdĺhavom a značne neefektívnom prvostupňovom súdnom konaní bola relevantnými listinnými dôkazmi nesporne preukázaná zjavná oprávnenosť a dôvodnosť podanej žaloby, konajúci súd ju zamietol a odporcovi priznal aj náhradu trov právneho zastúpenia.
Sťažovateľ sa proti zjavne nesprávnemu prvostupňovému rozsudku č. k. 8C/167/2011 zo dňa 05.09.2014 odvolal odvolaním zo dňa 09.12.2014, v ktorom komplexne zdôvodnil nesprávnosť zistenia skutkového stavu i nesprávnosť právneho posúdenia veci zo strany konajúceho súdu. V odvolaní poukázal aj na zjavne účelovo vykonštruovaný postup súdu, ktorý ignorujúc spoľahlivo preukázaný skutkový stav veci nezákonne konal na prospech odporcu. K pochybnému pojednávaniu zo dňa 05.09.2014, na ktorom bol uvedený nesprávny rozsudok vyhlásený, podal sťažovateľ svoje písomné vyjadrenie zo dňa 03.02.2015, ktoré... poštou doručil aj Krajskému súdu v Žiline.
Krajský súd v Žiline, ako príslušný odvolací orgán, svojim úplne nesprávnym a zjavne nespravodlivým rozsudkom č. k. 6Co/138/2015 zo dňa 21.05.2015 napadnutý rozsudok Okresného súdu Čadca potvrdil, pričom odporcovi priznal aj náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní...“
3. Sťažovateľ svoje tvrdenie o porušení svojich v petite sťažnosti označených právnapadnutým rozsudkom odôvodnil takto:
„Výklad a závery odvolacieho súdu sú absolútne svojvoľné a zjavne neodôvodnené, pričom príslušné ustanovenia súvisiacich všeobecne záväzných predpisov súd aplikuje tak, že úplne popiera ich podstatu i zmysel.
V rozpore s vykonaným dokazovaním i skutkovým stavom predmetnej veci je odôvodnenie rozsudku nelogické a úplne odchylne od veci samej i všetkých jej vzájomných súvislostí.
Všeobecné súdy nepochybne postupovali aj v rozpore s § 153 ods. 1 OSP, pretože rozhodli na základe skutkového stavu, ktorý nebol v súlade s vykonanými dôkazmi a na odôvodnené tvrdenia sťažovateľa nebrali ohľad. Porušovateľ sa argumentáciou sťažovateľa vôbec nezaoberal. Konanie v rozpore s procesnými povinnosťami stanovenými súdu zákonom je na základe ústavného odkazu v čl. 46 ods. 4 Ústavy zároveň konaním ústavne nekonformným, resp. arbitrárnym, preto je daná právomoc Ústavného súdu takémuto porušovaniu zamedziť.“
4. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite sťažnosti navrhol, aby ústavný súdvydal nález, ktorým vysloví porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právpodľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn. 6 Co 138/2015z 21. mája 2015, napadnutý rozsudok zruší, vráti vec na ďalšie konanie a priznásťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 296,44 €.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definovanéprávomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecnýchnáležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnomsúde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazanýnávrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd zdôrazňuje,že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch,v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpenéadvokátom.
8. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažnosť napriek tomu,že sťažovateľ je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátom, nespĺňazákonom predpísané náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdomustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
9. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy.
Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecnýchnáležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobodysa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, pričom je potrebné ich konkretizovať nielen právneoznačením článkov ústavy alebo inej medzinárodnej zmluvy, ale aj skutkovo.
10. Z obsahu sťažnosti nie je zrejmé, v čom sťažovateľ vidí porušenie svojich v petitesťažnosti označených práv; obmedzuje sa iba na všeobecné konštatovanie o svojvoľnostia zjavnej neodôvodnenosti záverov odvolacieho súdu, ktorého výklad a aplikáciapríslušných všeobecne záväzných predpisov popiera ich podstatu i zmysel a ktoréhoodôvodnenie je nelogické a úplne odchýlne od veci samej, resp. na tvrdenie o ústavnenekonformnom či arbitrárnom konaní odvolacieho súdu.
11. Bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia sťažovateľ tieto svoje tvrdenia nijakoneozrejmuje vo väzbe na konkrétny prípad. Argumentácia sťažovateľa sa teda zúžila ibana samotné konštatovanie o porušení jeho označených práv v dôsledku arbitrárnosti záverova postupu odvolacieho súdu bez bližšieho zdôvodnenia, v čom konkrétne má podľa nehototo porušenie spočívať. Keďže sťažovateľ neuvádza žiadne konkrétne výhrady vočinapadnutému rozsudku, nemožno mu ani oponovať konkrétnymi argumentmi.
12. Pretože, ako už bolo uvedené, sťažovateľ okrem všeobecnej konštatácieo arbitrárnosti záverov a postupu odvolacieho súdu ničím konkrétne neodôvodnil namietanéporušenie svojich označených práv, nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzirozsudkom krajského súdu sp. zn. 6 Co 138/2015 z 21. mája 2015 a namietaným porušenímoznačených práv. Už z tohto samotného faktu možno vyvodiť záver o zjavnejneopodstatnenosti jeho sťažnosti.
13. Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia významné procesné dôsledky.Je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav, z ktoréhovyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísaniaskutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne argumentya právne posúdenie predloženého sporu (IV. ÚS 124/08).
14. Nevyhnutnou podmienkou konania ústavného súduo individuálnejsťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy je vznesenierelevantných námietok zo strany sťažovateľa spočívajúcich v uvedení skutočnostísvedčiacich o porušení jeho základných práv alebo slobôd rozhodnutím, opatrením,procesným postupom, prípadne inou aktivitou alebo nečinnosťou konkrétneho orgánuverejnej moci (m. m. IV. ÚS 124/08). Vznesenie takýchto námietok podanie sťažovateľaneobsahuje.
15. Subjektívny názor sťažovateľa o porušení jeho práv nie je dostatočným dôvodomna záver, že mohlo dôjsť k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne okolnosti,ktoré by dovolili takýto záver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie.
16. Sťažnosť, ktorá bola doručená ústavnému súdu, neobsahuje kvalifikovanéodôvodnenie, a preto nespĺňa ani podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenúv § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
17. V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavnýsúd pripomína, že tieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postupslúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričomz doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súdposudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania(napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010,IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnenízákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v zneníneskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatiesťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začínakonanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osobypráva znalé (napr. advokáta).
18. Napokon ústavný súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkoms prihliadnutím aj na rozsudok okresného súdu sp. zn. 8 C 167/2011 z 5. septembra 2014dodáva, že všeobecné súdy sa podľa neho so skutkovou a právnou problematikou súvisiacous posudzovanou vecou vysporiadali z hľadiska ústavných aspektov spôsobom ústavneakceptovateľným.
19. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietanýmpostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva aleboslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislostimedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušeniektorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh pretomožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnumožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by moholposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
20. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, ako aj pre nesplnenie zákonompredpísaných náležitostí.
21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti z dôvodov uvedených v odôvodnení tohtorozhodnutia neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľauplatnených v petite jeho sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. apríla 2016