znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 225/06-10Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   4.   júla   2006 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., bytom Ž., t. č. vo väzbe, Ž., ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd „v spojitosti s čl. 1 ods. 1, s čl. 2 ods. 2 a s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky“ postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva policajného zboru, odboru skráteného vyšetrovania v Ž. vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-222/1-OSV-ZI-2005, a takto ⬛⬛⬛⬛ r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2006 doručená   sťažnosť   J.   M.,   bytom   Ž.,   t. č. vo   väzbe,   Ž.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) „v spojitosti s čl. 1 ods. 1, s čl. 2 ods.   2   a s čl.   152   ods.   4   Ústavy   Slovenskej   republiky“ postupom   Úradu   justičnej a kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva   policajného   zboru   odboru skráteného vyšetrovania   v Ž.   (ďalej   len   „policajný   zbor“)   vo   veci   vedenej   pod sp. zn. ČVS: ORP-222/1-OSV-ZI-2005

Sťažovateľ   žiadal   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených základných   práv   policajným   zborom,   prikázal   policajnému   zboru   vo   veci ČVS: ORP-222/1-OSV-ZI-2005 „konať bez zbytočných prieťahov“, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie „v sume 100 000 Sk“ a náhradu trov konania. Súčasne požiadal o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ako poškodený podal trestné oznámenie „vo veci nesprávneho doručovania sťažovateľovi adresovaných listových zásielok“ Policajný zbor   uznesením   z 10.   mája   2005   začal   trestné   stíhanie   vo   veci,   ktoré   bolo   uznesením Okresnej prokuratúry v M. (ďalej len „okresná prokuratúra“) z 20. februára 2006 „zrušené ako   nezákonné“,   s tým,   že „poverený   príslušník   PZ   bude   v ďalšom   konaní   povinný opätovne   začať   trestné   stíhanie   (...)   a povinný   zopakovať   už   vo   veci   vykonané   dôkazy a dokazovanie doplniť“.

Podľa tvrdenia sťažovateľa policajný zbor 20. marca 2006 opätovne začal vo veci trestné stíhanie [v ďalšej časti sťažnosti uvádza, že „(...) bolo uznesením zo dňa 24. apríla 2006 (...) začaté trestné stíhanie vo veci (...)“] a sťažovateľ bol 26. apríla 2006 vypočutý „ako svedok – poškodený“.

„Dňa 22. mája 2006 podal sťažovateľ na Okresnú prokuratúru (...) podanie, ktorým žiadal preskúmať postup policajta (...) vo veci vedenej (...), pričom namietal nečinnosť a prieťahy v uvedenej trestnej veci a žiadal prokurátora o ich odstránenie.“

Podľa   oznámenia   okresnej   prokuratúry   č.   k.   1   Pv   679/05-37   z 12.   júna   2006 adresovaného   sťažovateľovi „(...)   Na   základe   môjho   pokynu   (...)   poverený   príslušník PZ vykonáva   vo   veci   vyšetrovacie   úkony,   po   opätovnom   začatí   trestného   stíhania uzneseniami z 20. 3. 2006 a 24. 4. 2006, z ktorých časť je potrebné opakovať.

Vo   veci je skrátené vyšetrovanie vykonávané plynule,   v rámci možností,   ktoré sú obmedzené aj tou skutočnosťou, že vyšetrovací spis sa často a po dlhšiu dobu nachádzal, okrem iného aj z dôvodu Vašich podaní na iných štátnych orgánoch.

Vo veci bude vykonávané aj naďalej skrátené vyšetrovanie a po náležitom zistení skutkového stavu veci bude meritórne rozhodnuté.

Z týchto   dôvodov   považujem   Vašu   žiadosť   o preskúmanie   postupu   policajta v predmetnej veci za nedôvodnú.“

Aj napriek uvedenému sťažovateľ konštatuje, že „ (...) konaním policajného orgánu (...) došlo k porušeniu jeho ľudských práv a slobôd (...)“. Z uvedeného dôvodu sťažovateľ podal ústavnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní vo veci vedenej policajným zborom pod sp. zn. ČVS: ORP-222/1-OSV-ZI-2005.II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a preskúmal   ju   zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo   slobody,   reálnosť   ktorej   by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05, I. ÚS 74/05, I. ÚS 158/05).

Podľa právneho názoru ústavného súdu (vysloveného napr. vo veciach II. ÚS 36/94, I. ÚS 49/98) zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní možno napadnúť   opravnými   prostriedkami   podľa   príslušných   ustanovení   Trestného   poriadku. Ústavný   súd   nie   je   oprávnený   rozhodovať   o zákonnosti   postupu   a rozhodnutí   týchto orgánov a ani ich rozhodnutia zrušovať. Ochranu konkrétneho práva alebo slobody, ktorých porušenie je namietané, môže ústavný súd poskytnúť len vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba už nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred iným štátnym orgánom   Slovenskej   republiky   (napr.   pred   orgánmi   prokuratúry   v ich   hierarchickom zaradení).

Podľa ustanovenia § 17 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)

(ods.1) „Prokurátor   vykonáva   svoju   pôsobnosť   v trestnom   konaní   v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi.“ (napr. Trestný poriadok)

(ods. 2) „Prokurátor najmä

a) vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní (...)“.V rámci   dozoru   nad   dodržiavaním   zákonnosti   pred   začatím   trestného   stíhania a v prípravnom konaní [§ 230 ods. 2 b) Trestného poriadku] je prokurátor oprávnený (...) „vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje“.

V zmysle uvedeného prokurátor vykonáva previerku, ktorou získava podklady pre svoje   rozhodnutie   v konkrétnej   trestnej   veci,   prípadne   na   pokyny   pre   policajný   orgán v priebehu   vyšetrovania   alebo   skráteného   vyšetrovania „V   rámci   previerok   prokurátor skúma najmä včasnosť a dôvodnosť začatia trestného stíhania, ako aj zákonnosť postupu v ňom“.

Podľa   ustanovenia   §   210   Trestného   poriadku   -   Žiadosť   o preskúmanie   postupu policajta „Obvinený,   poškodený   a zúčastnená   osoba   majú   právo   kedykoľvek   v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom   vyšetrovaní.   Policajt   musí   žiadosť   prokurátorovi   bez   meškania   predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť“. V zmysle citovanej   právnej   normy   prokurátor   je   povinný   v rámci   prokurátorského   dozoru   nad prípravným   konaním,   ale   aj   na   základe   žiadosti   osôb   uvedených   v tomto   ustanovení odstraňovať nezákonnosti a nesprávnosti v postupe policajta. Ak prokurátor zistí, že žiadosť je odôvodnená, odstráni zistené nedostatky buď sám, alebo dá na to pokyn policajtovi. Žiadateľa o spôsobe vybavenia podnetu prokurátor písomne upovedomí.

V predmetnej veci (ako to vyplýva zo skutočnosti uvedených v I. časti odôvodnenia) prejavil   sťažovateľ   svoju   nespokojnosť   s postupom   policajného   zboru   podnetmi (sťažnosťami) podanými orgánom prokuratúry. Ako to vyplýva z vyššie citovanej odpovede okresnej prokuratúry z 12. júna 2006, bolo podanie sťažovateľa, ktorým namietal nečinnosť a prieťahy v postupe policajného orgánu, po preskúmaní prokurátorom kvalifikované ako nedôvodné. Z obsahu sťažnosti nevyplýva (nie je zrejmé), či sťažovateľ využil následne možnosť   vyjadriť   svoju   nespokojnosť   s vybavením   jeho   podania   nadriadenou   Krajskou prokuratúrou   v Ž.   (ústavný   súd   poznamenáva,   že   sťažnosť   na   ústavný   súd   je   datovaná 19. júna 2006 teda len 7 dní po doručení oznámenia okresnej prokuratúry sťažovateľovi).Vzhľadom na to, že v posudzovanej veci sťažovateľ plne nevyčerpal účinné právne prostriedky   nápravy   základného   práva,   ako   aj   skutočnosti,   že   nevybavenie   žiadosti sťažovateľa (resp. nestotožnenie sa s jeho tvrdeniami) neznamená automaticky porušenie základného   práva,   a že   sťažovateľ   má   v zmysle   platnej   právnej   úpravy   kedykoľvek v priebehu vyšetrovania jeho trestného oznámenia právo postupu stanoveného ustanovením §   210   Trestného   poriadku,   kvalifikuje   ústavný   súd   posudzovanú   sťažnosť   ako   zjavne neopodstatnenú.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o sťažnosti sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Na základe odmietnutia sťažnosti ako celku nepovažoval ústavný súd za dôvodné zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa, vrátane skúmania postupu orgánu polície s prihliadnutím   k   ďalším   ním   označeným   článkom   ústavy,   ktoré   neupravujú   konkrétne základné práva a slobody, ale majú zásadný význam pre výklad a uplatnenie (aplikáciu) nielen ústavy ale aj celého právneho poriadku Slovenskej republiky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 4. júla 2006