znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 225/04-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť SI. BI. LA., s. r. o., so sídlom Švábska 26, Prešov, právne zastúpenej advokátom JUDr. M. S., Advokátska kancelária, P., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 12/01 a Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Co 108/04 a pod sp. zn. 15 Co 287/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť SI. BI. LA, s. r. o.,   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2004 doručená   sťažnosť   SI.   BI.   LA.,   s.   r.   o.,   so   sídlom   Švábska   26,   Prešov   (ďalej   len „sťažovateľka“), právne zastúpenej advokátom JUDr. M. S., Advokátska kancelária, P., vo veci   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v čl.   48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej   len „ústava“)   postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 12/01 a Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Co 108/04 a pod sp. zn. 15 Co 287/04.

Zo sťažnosti vyplynulo, že: «(...) Týmto podávame sťažnosť pre prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod číslom 19 C 12/01 vo veci o zaplatenie sumy Sk 2 873 559,00, ako náhradu za zhodnotenie prenajatej nehnuteľnosti.

Žaloba   bola   podaná   dňa   4.   9.   2000   spolu   so   žiadosťou   o   odpustenie   súdneho poplatku. Až dňa 6. 8. 2001, teda takmer po roku, sa k žalobe vyjadril odporca. Na základe tohto   vyjadrenia   bolo   vytýčené   prvé   pojednávanie,   na   ktorom   bolo   navrhnuté   znalecké dokazovanie. Uznesením č. 19 C 12/01 zo dňa 21. 1. 2002 bol ustanovený za súdneho znalca Ing. J. B. Tento spracoval znalecký posudok a doručil ho súdu dňa 15. 10. 2002 a súd   ho   zaslal   právnemu   zástupcovi   navrhovateľa   až   v   novembri   roku   2002.   Dňa 26. 11. 2002 sa navrhovateľ vyjadril k znaleckému posudku a žalovaná strana sa vyjadrila k znaleckému posudku 23. 12. 2002. Na základe týchto skutočností súd vytýčil pojednávanie až na 26. 6. 2003 za účasti súdneho znalca. Na základe výsledkov tohto pojednávania bolo uložené   súdnemu   znalcovi   spracovať   dodatok   k znaleckému   posudku,   v ktorom   by   boli zohľadnené námietky sporových strán. Podaním zo dňa 27.   11.   2003 sa navrhovateľka vyjadrila k doplnku k znaleckému posudku a navrhla výsluch svedkov. Až na deň 19. 2. 2004 bolo vytýčené ďalšie pojednávanie, na ktorom boli vypočutí navrhnutí svedkovia, avšak nedostavili sa svedkovia navrhovaní odporcom, a preto bolo ďalšie pojednávanie určené na deň   29.   4.   2004.   Dňa   16.   4.   2004   právnemu   zástupcovi   navrhovateľky   bolo   doručené upovedomenie o zrušení tohto pojednávania s odôvodnením, že spis bol zaslaný Krajskému súdu v Košiciach a to z dôvodu „podania odvolania žalovaného zo dňa 24. 1. 2002 proti uzneseniu   zo   dňa   21.   1.   2002“.   Po   nahliadnutí   do   spisu   sme   zistili,   že   napadnutým uznesením zo dňa 21.   1.   2002 bol ustanovený súdny znalec Ing.   B. a teda proti nemu smerovalo odvolanie žalovaného. Odvolanie zrejme smerovalo proti tej časti uznesenia, v ktorej sa ukladalo žalovanému zložiť preddavok vo výške Sk 5 000,00. Napriek tomuto odvolaniu   súd   naďalej   vo   veci   konal,   súdny   znalec   spracoval   dva   posudky,   aj   keď   o odvolaní   malo   byť   rozhodnuté   predtým,   ako   boli   tieto   spracované.   Máme   za   to,   že   na pojednávaní 29. 4. 2004 mohlo byť vo veci meritórne rozhodnuté, avšak konaním súdu, t. j. zanedbaním   procesných   povinností   dochádza   k   ďalším   prieťahom   v   konaní,   čím   sú porušované naše základné ústavné práva. Na prieťahy v konaní sme sa už sťažovali na Okresnom súde Košice II a to listom zo dňa 16. 9. 2003. Táto sťažnosť k náprave neviedla. (...).

Prieťahmi v konaní vznikajú konateľke a jedinej spoločníčke navrhovateľa a zároveň aj jeho veriteľke, značné škody, keďže finančné prostriedky, ktoré vložila do rekonštrukcie sa jej nevrátili a ona musí platiť navyše trovy konania ako aj úroky z omeškania a ďalšie sankcie ktoré z úverových zmlúv vyplývajú.

(...) navrhujeme, aby Ústavný súd SR rozhodol takto:

1. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   Krajským   súdom   Košice   a   Okresným   súdom   Košice   II   v   konaní vedenom pod spisovou značkou 19 C 12/01 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice II a Krajskému súdu Košice prikazuje, aby v konaní, spisová značka 19 C 12/01, konali bez zbytočných prieťahov.

3. Žalobcovi SI. BI. LA. s. r. o. Prešov priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške Sk 2 000 000,00, (slovom: Dvamilión korún slovenských) ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Košice II, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátovi JUDr. M. S. vo výške Sk 18 400,00, do 15-tich dní od právoplatnosti tohto nálezu.»

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak   [§   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)]. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa označeného článku ústavy, ku ktorému malo dôjsť jednak postupom okresného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 12/01 a taktiež postupom krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 13 Co 108/04 a pod sp. zn. 15 Co 287/04. Z prehľadu procesných úkonov, ktoré sú uvedené v sťažnosti, ako aj zo   súdneho   spisu,   do   ktorého   bolo   nahliadnuté,   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala 5. septembra 2000 na Okresnom súde Košice I žalobný návrh proti L & B kontakt, spol. s r. o., so sídlom v Košiciach (ďalej len „odporca“), o zaplatenie 2 873 559 Sk za zhodnotenie nehnuteľnosti.   Z dôvodu   miestnej   nepríslušnosti   Okresného   súdu   Košice   I   bola   vec 1. decembra 2000 postúpená okresnému súdu, pričom predmetný spis mu bol doručený 8. januára 2001. Zákonný sudca v danej veci v konaní pred okresným súdom 22. júna 2001 priznal sťažovateľke odpustenie od súdnych poplatkov a 27. júna 2001 vyzval odporcu, aby sa   vyjadril   k žalobnému   návrhu.   Odporca   zaujal   stanovisko   k návrhu   7.   augusta   2001 a následne súd nariadil pojednávanie na 25. september 2001. Pokračujúce pojednávanie sa uskutočnilo   25.   októbra   2001,   ktoré   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom   nariadenia znaleckého   dokazovania.   Dňa   7.   novembra   2001   sťažovateľka   doručila   súdu   návrh   na vydanie predbežného opatrenia. Okresný súd zaslal tento návrh na vyjadrenie odporcovi 13. novembra 2001, ktorý tak učinil 26. novembra 2001. Uznesením zo 7. decembra 2001 okresný súd návrh sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia zamietol a uznesením z 21.   januára   2002   nariadil   vo   veci   znalecké   dokazovanie.   Spis   bol   po   opakovanom doručovaní   (pretože   zásielky   nepreberal)   doručený   znalcovi   9.   júla   2002.   Vypracovaný znalecký   posudok   bol   súdu   doručený   15.   októbra   2002.   Dňa   21.   novembra,   resp. 22. novembra   2002   bol   znalecký   posudok   zaslaný   účastníkom   konania   na   vyjadrenie. Sťažovateľka sa vyjadrila k znaleckému posudku 28. novembra 2002 a zároveň upravila žalobný   petit   svojho   návrhu.   Odporca   zaslal   svoje   vyjadrenie   k znaleckému   posudku 23. decembra 2002. Uvedené podania súd zaslal účastníkom na vyjadrenie 27. januára 2003. Dňa 24. apríla 2003 sťažovateľka zaujala stanovisko k ostatnému podaniu odporcu. Súd následne nariadil vo veci pojednávanie na 26. jún 2003. Pojednávanie uvedeného dňa bolo odročené   na   neurčito   za   účelom   doplnenia   znaleckého   posudku   „v   ktorom   by   boli zohľadnené   námietky   sporových   strán.“ Uznesením   z 24.   septembra   2003   okresný   súd nariadil   vo   veci   doplnenie   znaleckého   dokazovania.   Znalec   doručil   súdu   dodatok k znaleckému posudku 28. októbra 2003. Okresný súd 3. novembra 2003 zaslal uvedený dodatok   k znaleckému   posudku   účastníkom   konania   na   vyjadrenie.   Odporca   tak   učinil 20. novembra 2003, keď sa vo veci uskutočnilo aj pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom ďalšieho dokazovania. Sťažovateľka doručila súdu svoje vyjadrenie k dodatku znaleckého posudku 1. decembra 2003 a navrhla výsluch svedkov. Následne bolo nariadené pojednávanie na 19. február 2004, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom vypočutia svedka, ktorého navrhla vypočuť sťažovateľka. Dňa 8. marca 2004 súd nariadil pojednávanie na 29. apríl 2004, dodatočne však zrušil tento termín pojednávania, pretože spis bol 7. apríla 2004 doručený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní odporcu proti rozhodnutiu   okresného   súdu,   ktorým   ho   zaviazal   zložiť   preddavok   5   000   Sk   na   trovy znaleckého dokazovania. Odporca podal 28. apríla 2004 návrh na prerušenie konania. Dňa 26. júla 2004 sťažovateľka podala návrh na vydanie predbežného opatrenia. Krajský súd uznesením   z 30.   júla   2004   sp.   zn.   13   Co   108/04   potvrdil   rozhodnutie   okresného   súdu o povinnosti   odporcu   zložiť   preddavok   z titulu   trov   znaleckého   dokazovania   a spis   bol 31. augusta 2004 vrátený okresnému súdu. Okresný súd uznesením z 2. septembra 2004 návrhu sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia vyhovel, proti tomuto rozhodnutiu však podal 14. septembra 2004 odvolanie odporca. Odvolanie odporcu bolo sťažovateľke zaslané   na   vyjadrenie   21.   septembra   2004   a 23.   septembra   2004   bol   spis   doručený krajskému súdu, aby rozhodol o uvedenom odvolaní odporcu. Sťažovateľka sa k odvolaniu odporcu vyjadrila 20. októbra 2004 a krajský súd uznesením z 30. septembra 2004 sp. zn. 15   Co   287/04   napadnuté   rozhodnutie   zrušil   a vec   bola   15.   novembra   2004   vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky posúdil ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu, že namietaný postup okresného súdu a krajského súdu nemožno považovať za porušenie práva garantovaného v citovanom článku ústavy. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sa otázka,   či   v konkrétnom   prípade   bolo   alebo   nebolo   porušené   základné   právo   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma vždy s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého   prípadu   najmä   podľa   týchto   troch   kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. II. ÚS 26/95). Z judikatúry ústavného   súdu   ďalej   vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťah   v súdnom   konaní   má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (pozri napr. rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 128/03 z 25. júna 2003   a v ňom   cit.   predchádzajúcu   judikatúru   ústavného   súdu).   Ústavný   súd   už   uviedol (I. ÚS 54/03), že nedostatky žaloby, ktoré bránili okresnému súdu odstrániť stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v cit. článku ústavy (napr. I. ÚS 27/02), nemožno v žiadnom prípade prenášať na konajúci všeobecný súd (mutatis mutandis I. ÚS 41/02).

Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených v sťažnosti považovať namietaný postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle cit. článku ústavy, preto bolo potrebné sťažnosť vo vzťahu k okresnému súdu odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Je   nesporné,   že   v   počiatočnom   štádiu   prispela   k predĺženiu   konania   aj   samotná sťažovateľka tým, že žalobný návrh podala na nepríslušný Okresný súd Košice I. Dĺžku konania pritom, ktorá je dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod na vyslovenie zbytočných prieťahov v prípade, keď súd o procesných návrhoch   sťažovateľky konal a rozhodoval   bez zbytočných   prieťahov (mutatis mutandis II. ÚS 41/00). Po postúpení veci na okresný súd procesné úkony tohto súdu v podstate plynulo   smerovali   k odstráneniu   právnej   neistoty   sťažovateľky,   čo   je   hlavným   účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 61/98). Postup okresného   súdu,   aj   keď   nebol   vždy   bez   prieťahov,   sa   zjavne   nevyznačuje   takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Okrem uvedeného ústavný súd konštatuje, že je nesporné, že k celkovej dĺžke konania prispela aj zložitosť veci, ktorá sa prejavila v potrebe nariadiť znalecké dokazovanie, ako aj dodatočné znalecké dokazovanie. Pretože s ohľadom na tieto skutočnosti neprichádza do úvahy, aby ústavný súd namietaný postup všeobecného súdu mohol po prijatí návrhu na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy,   ústavný   súd   jej   návrh   vo   vzťahu   k okresnému   súdu   odmietol   ako   zjavne neopodstatnený.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   namietala   aj   postup   krajského   súdu v dvoch konaniach o odvolaní proti rozhodnutiam okresného súdu.

K tomu treba uviesť, že podľa názoru ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13   Co   108/04   doba   od   7.   apríla   2004,   keď   bol   spis   predložený   krajskému   súdu,   do 31. augusta 2004, keď po rozhodnutí o odvolaní bol spis vrátený okresnému súdu, teda celkom štyri mesiace a 24 dní, bola primeraná a nemožno v nej vidieť zbytočné prieťahy. Rovnako v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 287/04 doba od 23. septembra 2004, keď   bol   spis   predložený   krajskému   súdu,   do   15.   novembra   2004,   keď   po   rozhodnutí o odvolaní   bol   spis   vrátený   okresnému   súdu,   teda   celkom   jeden   mesiac   a 23   dní,   bola primeraná a neprichádza teda do úvahy, aby ústavný súd namietaný postup krajského súdu mohol po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie označeného práva sťažovateľky.

Krajský súd konal v napadnutých konaniach plynulo a primerane okolnostiam danej veci,   preto bolo treba sťažnosť aj vo vzťahu k postupom   krajského súdu   považovať za zjavne neopodstatnenú.

Zo všetkých   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   po   jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2004