SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 224/2016-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛,
, zastúpenej advokátkou ⬛⬛⬛⬛, advokátska kancelária, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia jej základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava Iv konaní vedenom pod sp. zn. 35 Cb 170/2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, o d m i e t a ako zjavneneopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola3. decembra 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom podsp. zn. 35 Cb 170/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou napadnutého konaniav procesnom postavení žalovanej v 2. rade, v ktorom sa Železnice Slovenskej republiky(ďalej len „žalobca“) domáhajú proti žalovaným vydania bezdôvodného obohatenia z titulupeňažného plnenia, ktoré sťažovateľka dostala v rámci exekučného konania na základeriadneho exekučného titulu.
3. Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti predovšetkým uviedla:«Svoj „nárok“ žalobca odôvodňuje tým, že voči exekučnému titulu... podal dovolanie, o ktorom ku dňu podania žaloby nebolo rozhodnuté; avšak v priebehu konania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd rozhodol o dovolaní žalobcu tak, že ho ako neprípustné odmietol... Ani s týmto rozhodnutím sa neuspokojil žalobca a podal proti nemu ústavnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Ústavný súd SR Uznesením, spis. zn. I. ÚS 643/2014 zo dňa 28.10.20014 tak, že ju ako zjavne neopodstatnenú odmietol. Aj napriek tejto skutočnosti však žalobca trvá na podanej žalobe a konanie vo veci na Okresnom súdu Bratislava I, 35Cb/170/2013 prebieha.
... Okresný súd Bratislava I koná o nároku, ktorý už raz bol predmetom súdneho konania a bol vymožený v riadnom exekučnom konaní. Okresný súd Bratislava I by mal preto konanie zastaviť z dôvodu prekážky veci právoplatne rozhodnutej, keďže o nároku sťažovateľa už rozhodli súdy všetkých inštancií... Uvedenou ústavnou sťažnosťou sa nedomáhame zastavenia konania, ale odstránenia stavu právnej neistoty; žiadame pritom zohľadniť tú skutočnosť, že o tom istom nároku už raz súdy konali viac ako 12 rokov a sťažovateľ už raz čelil právnej neistote pomerne dlhé obdobie...
Z uvedených dôvodov preto tvrdíme, že zbytočné prieťahy spôsobil Okresný súd Bratislava I svojou neefektívnou činnosťou, keď síce formálne koná, avšak konanie by mal zastaviť pre neodstrániteľnú podmienku konania a to prekážku veci právoplatne rozhodnutej.»
4. Sťažovateľka je toho názoru, že okresný súd svojím postupom v napadnutomkonaní, ktorý nevedie k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky, spôsobil zbytočnéprieťahy, a tým porušil jej označené práva podľa ústavy a dohovoru. K odstráneniu stavuprávnej neistoty nedošlo ani po tom, ako sa sťažovateľka domáhala zjednania nápravyu predsedníčky okresného súdu podaním sťažnosti na prieťahy v napadnutom konaní.
5. Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktoromvysloví porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikáže okresnémusúdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, prizná jej primerané finančnézadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania.
6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietanýmpostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva aleboslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislostimedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosťpreto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistilžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosťby mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,IV. ÚS 221/05).
9. Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.35 Cb 170/2013 dochádza k zbytočným prieťahom a k porušeniu jej základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudsképráva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranejlehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,I. ÚS 280/08).
12. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľačl. 48 ods. 2 ústavy berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenúmožno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postupzákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým aj porušeniezákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. „argumentyv sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušeniazákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“(II. ÚS 93/03).
13. Ústavný súd tiež poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie každý zistenýprieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľačl. 6 ods. l dohovoru. Ústavný súd už vo svojich rozhodnutiach vyslovil, že „ojedinelánečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladaťporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 63/05).Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sa postup všeobecného súdunevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru), sťažnosťodmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04 a iné).
14. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že napadnuté konanie začalo 30. augusta2013 doručením žaloby okresnému súdu, následne uznesením z 30. septembra 2013 okresnýsúd rozhodol o návrhu na predbežné opatrenie. Z dôvodu odvolaní podaných žalovanýmibol spis 11. novembra 2013 predložený odvolaciemu súdu, ktorý návrh na predbežnéopatrenie zamietol. Spis bol vrátený okresnému súdu 27. decembra 2013. V obdobíod 31. marca 2014 do 10. júla 2014 sa spis nachádzal na Najvyššom súde Slovenskejrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) z dôvodu podaného dovolania. Okresný súd14. augusta 2014 vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov dovolania a následne31. októbra 2014 uznesením dovolacie konanie zastavil. Okresný súd 4. decembra 2014vydal opravné uznesenie. Po doručení vyjadrenia sťažovateľky 5. februára 2015 bol spis 13.apríla 2015 predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní. Spis bol 24. júna 2015vrátený okresnému súdu spolu s rozhodnutím o odmietnutí dovolania. Po doručenírozhodnutia o dovolaní účastníkom konania okresný súd 7. septembra 2015 vyzval žalobcuna zaplatenie súdneho poplatku za žalobu. Uznesením okresného súdu z 13. januára 2016bolo konanie zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku žalobcom. Uznesenie o zastaveníkonania nadobudlo právoplatnosť 4. februára 2016.
15. Ústavný súd konštatuje, že namietané konanie trvalo ku dňu podania ústavnejsťažnosti 27 mesiacov a toho času je už meritórne právoplatne skončené. Z prehľaduprocesných úkonov vyplýva, že okresný súd vo veci konal v zásade plynulo, priebežnevykonával procesné úkony, ktoré boli vyvolané procesnými návrhmi účastníkov konania(vrátane sťažovateľky), pričom spis sa z dôvodu podaných opravných prostriedkovnachádzal niekoľko mesiacov na odvolacom súde a opakovane aj na najvyššom súde.Ústavný súd preto nepovažuje celkovú dĺžku napadnutého konania za neprimeranú,resp. dosahujúcu potrebnú ústavnoprávnu intenzitu. Zistené kratšie obdobia nečinnostiv postupe okresného súdu možno hodnotiť nanajvýš ako ojedinelý prieťah nemajúciintenzitu zbytočných prieťahov.
16. S ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a v súlade so svojou doterajšourozhodovacou činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postupokresného súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšiekonanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48ods. 2 ústavy, resp. jej práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z tohto dôvodu ústavnýsúd sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
17. Keďže sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeranéhofinančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia právaalebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto návrhochsťažovateľky už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. apríla 2016