znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  I. ÚS 224/2012-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. augusta 2012 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Marianny   Mochnáčovej   a zo   sudcov   Petra   Brňáka a Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti   spoločnosti   D.,   s.   r.   o., Š.,   zastúpenej advokátkou JUDr. H. B., T., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 11/2007 takto

  r o z h o d o l :

1.   Základné právo spoločnosti   D.,   s.   r.   o.,   na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 11/2007 p o r u š e n é   b o l o.

2. Spoločnosti D., s. r. o.,   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý   zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý uhradiť spoločnosti D., s. r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 323,50 € (slovom tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. H. B. v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára 2012   doručená   sťažnosť   spoločnosti   D.,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) postupom Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom pod sp. zn. 26 C 11/2007.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že konanie pred okresným súdom začalo 28.   mája   2007   podaním   žaloby   o zaplatenie   nákladov,   ktoré   je   nájomca   oprávnený požadovať po skončení nájmu v sume 7 967 944 Sk (264 487,29 €) voči žalovanému M. B. (ďalej   len   „žalovaný“).   Do   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   nebolo   podľa   tvrdení sťažovateľky vo veci uskutočnené ani jedno pojednávanie, okresný súd koná neefektívne a so zbytočnými prieťahmi.

3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej základného práva priznaného čl. 48 ods. 2 ústavy, prikáže okresnému súdu vo veci sp. zn. 26 C 11/2007 konať bez zbytočných prieťahov, prizná jej primerané finančné zadosťučinenie   v sume   3 500   €   a náhradu   trov   právneho   zastúpenia   advokátkou   v sume 323,50 €.

4.   Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   prijal   na   ďalšie   konanie   uznesením č. k. I. ÚS 224/2012-19   zo   16.   mája   2012   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“).   Keďže   obaja   účastníci   konania   súhlasili   s upustením   od   ústneho pojednávania, ústavný súd sťažnosť podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde prerokoval na neverejnom pojednávaní.

5.   Okresný   súd   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   podal   vyjadrenie   k sťažnosti sp. zn. Spr 3480/2012 zo 16. júla 2012, v ktorom sa vyjadril výlučne k obdobiu roka 2012, kde okrem iného uviedol: „K veci uvádzam, že JUDr. K. je vo veci zákonnou sudkyňou od dňa 01. 02. 2012 na základe dodatku k Rozvrhu práce č. 1/2012. Dňa 26. 04. 2012 zákonná sudkyňa vo veci vytýčila termín pojednávania na deň 29. 06. 2012. V období od 02. 05. 2012 do polovice júna 2012 sa spisový materiál nachádzal na Ústavnom súde SR. Dňa 29. 06. 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli vypočutí účastníci konania, vykonané ďalšie potrebné dokazovanie oboznámením listín a rozhodnuté vo veci rozsudkom. Nakoľko súd dospel k právnemu záveru, že navrhovateľ nepreukázal svoj nárok voči odporcovi, čo do právneho dôvodu, zamietol vykonanie navrhovaného dokazovania ohľadom uplatnenej výšky škody.

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní, prosím Ústavný súd Slovenskej   republiky,   aby   uvedené   skutočnosti   pri   rozhodovaní   o priznaní   finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške. Konečné   rozhodnutie   ponechávam   na   zváženie   Ústavnému   súdu   Slovenskej republiky.“

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   ma   právo,   aby   sa   jeho   vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu“   (II.   ÚS   26/95,   I.   ÚS   47/96, I. ÚS 55/97 a ďalšie).

8. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu   pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.   Ďalšia   významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

9.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   došlo   k zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   zohľadňuje   tri   základné   kritériá,   ktorými   sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (a), správanie účastníka súdneho konania   (b)   a postup   samotného   súdu   (c).   V súlade   s judikatúrou   Európskeho   súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

a) Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom posudzovaného konania   vedeného   okresným   súdom   je   konanie   o návrhu   sťažovateľky   doručenom okresnému súdu 28. mája 2007, ktorým sa domáha zaplatenia sumy 264 487,28 € s prísl. z titulu úhrady nákladov, ktoré vynaložila na rekonštrukciu predmetu nájmu. Žaloby tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

b)   Správanie   účastníkov   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o tom,   či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd v posudzovanom konaní vedenom okresným súdom nezistil žiadne okolnosti, ktorými by sťažovateľka mohla prispieť k vzniku prieťahov v posudzovanom konaní. Sťažovateľka je zastúpená   právnym   zástupcom,   v primeraných   lehotách   reagovala   na   výzvy   okresného súdu, svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní náležite ospravedlnila a plynulého priebehu konania sa domáhala aj podaním sťažnosti predsedníčke okresného súdu.

c)   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   hodnotil,   či   v uvedenom   konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný   súd   sa   oboznámil   s doterajším   priebehom   konania   vedeného   okresným súdom zo spisu vedeného pod sp. zn. 26 C 11/2007, ktorý bol zapožičaný ústavnému súdu, a jeho preštudovaním zistil, že konanie na okresnom súde začalo 28. mája 2007 na základe žaloby   podanej   sťažovateľkou   ako   navrhovateľkou   na   zaplatenie   sumy   7 967 944   Sk (264 487,28 €) ako úhrady nákladov, ktoré vynaložila na rekonštrukciu predmetu nájmu.

V priebehu   roka   2007   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   špecifikáciu požadovaných úrokov z omeškania a doplatenie súdneho poplatku (7. júna 2007), vyzval žalovaného   na   vyjadrenie   k návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia   (20.   júla   2007), uznesením návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol (31. októbra 2007), vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na vydanie predbežného opatrenia, za odvolanie proti zamietajúcemu uzneseniu a vyzval žalovaného, aby zaujal stanovisko k odvolaniu sťažovateľky (3. decembra 2007).

V období od 12. februára 2008 do 19. júna 2009 sa spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“).   Prieťahy   v konaní   krajského   súdu   sťažovateľka nenamietala.

V roku   2009   uložil   okresný   súd   povinnosť   žalovanému   vyjadriť   sa   k žalobnému návrhu   (27.   novembra   2009).   Po   jeho   predložení   (23.   decembra   2009)   okresný   súd do októbra   2010   nevykonal   vo   veci   žiadne   úkony,   následne   uznesením   (21.   decembra 2010) priznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov. V roku 2011 nariadil viacero pojednávaní (na 19. máj 2011, 22. september 2011 a 6. december 2011), z ktorých sa ani jedno neuskutočnilo, a to pre ospravedlnenie účastníkov konania z dôvodu zmeny rozvrhu práce,   resp.   nevykázanie   doručenia   predvolania   účastníkom   konania).   Pojednávanie nariadené   na   31.   január   2012   bolo   odročené   na   neurčito.   Do   dňa   podania   sťažnosti ústavnému súdu (12. januára 2012) nebolo vo veci uskutočnené ani jedno pojednávanie. Následne,   ako   to   vyplýva   z vyjadrenia   okresného   súdu,   sa   pojednávanie   uskutočnilo 29. júna   2012,   na   ktorom   boli   vypočutí   účastníci   konania,   vykonané   dokazovanie oboznámením listín a rozsudkom vo veci rozhodnuté.

Ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom konaní okresného súdu, ktoré trvá viac ako 5 rokov a nie je právoplatne skončené, došlo k viacerým pochybeniam. Okresný súd na návrh sťažovateľky nevydal predbežné opatrenie v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku   (o   návrhu podanom 17.   júla 2007 okresný súd rozhodol   31. októbra 2007),   v konaní   je   možné   ustáliť   dlhšie   obdobie   nečinnosti   okresného   súdu (od 27. novembra   2009   do   18.   októbra   2010)   a jeho   neefektívnu   činnosť   (oneskorené zasielanie výziev účastníkom konania, postupnosť vo vybavovaní návrhov a odročovanie pojednávaní).

10.   S ohľadom   na   uvedené   skutočnosti   nemožno   dobu   predmetného   konania vedeného   na   okresnom   súde   považovať   v zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy   za   ústavne akceptovateľnú, a preto ústavný súd dospel k záveru, že uvedené právo sťažovateľky bolo porušené.

III.

11.   Ak   ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo právnickej osoby   podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   vysloví,   že   k porušeniu   práva   došlo   právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto tieto práva alebo slobody porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd od príkazu okresnému súdu vo veci konať bez prieťahov upustil, keďže podľa zistení ústavného súdu okresný súd na pojednávaní uskutočnenom 29. júna 2012 vo veci rozhodol rozsudkom.

12.   Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka   žiadala   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 3 500 €, a to z dôvodu, že právna neistota, v ktorej sa nachádza, jej spôsobila materiálnu ujmu,   keďže   prostriedky   investované   do   zhodnotenia   prenajatej   nehnuteľnosti,   ktorých vymoženie je predmetom sporu (v ktorom dochádza k prieťahom v konaní), spôsobili jej platobnú neschopnosť a problémy v podnikaní.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dobu posudzovaného súdneho konania a jeho   priebeh   a na   mieru   zavinenia   okresného   súdu   na   vzniknutých   prieťahoch v posudzovanom konaní.

13. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka bola vo veci úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.

Ústavný   súd   priznal   sťažovateľke   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za úkony právnej služby vykonané v roku 2012, tak ako ich vyčíslila vo faktúre č. 2012001 z 9. januára 2012 v sume 323,50 €, a to za dva úkony právnej služby (prevzatie veci a spísanie sťažnosti) vrátane režijného paušálu a zvýšenej o DPH. Priznanú náhradu trov   právneho   zastúpenia   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnej   zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

14. Na základe všetkých uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

15. Vzhľadom na čl. 133 ústavy,   podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2012