znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 224/06-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   4.   júla   2006 predbežne   prerokoval   sťažnosť   R.   Š.   a O.   Š.,   obaja bytom   B.,   zastúpených   advokátom Mgr. M. G., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   v   konaní   vedenom   na   Okresnom   súde Bratislava V pod sp. zn. 10 C 9/98 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. Š. a O. Š. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Podaním z 9. júna 2006 doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 20. júna 2006, označeným ako „Sťažnosť“ R. Š. a O. Š., obaja bytom B. (ďalej   len   „sťažovatelia“),   zastúpení   advokátom   Mgr.   M.   G.,   B.,   namietajú   porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 10 C 9/98.

Sťažovatelia   žiadajú   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ústavy   rozsudkom   okresného   súdu č. k. 10 C 9/98-409 s tým, aby bolo sťažovateľom priznané finančné zadosťučinenie vo výške 150 000 Sk.

Zo   sťažnosti   a z priložených   dokladov   vyplýva,   že   voči   sťažovateľom   ako žalovaným sa viedlo konanie o zaplatenie sumy 9 119 Sk s prísl. Rozsudkom okresného súdu č. k. 10 C 9/98-367 zo 7. júna 2004 boli sťažovatelia zaviazaní zaplatiť 9 119 Sk istiny spolu   s prísl.,   ako   aj   trovy   znaleckého   dokazovania.   Rozsudkom   Krajského   súdu v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   č.   k.   3   Co   293/2004-395   zo   16.   júna   2005   bol rozsudok okresného súdu do sumy istiny 8 492 Sk s prísl. potvrdený a do zvyšnej sumy istiny   627   Sk   s prísl.   bol   rozsudok   zrušený   a vec   vrátená   na   ďalšie   konanie.   Ďalším rozsudkom   okresného   súdu   č.   k.   10   C   9/98-409   z 22. marca   2006   bola   žaloba   voči sťažovateľom   v časti   o 627   Sk   s prísl.   zamietnutá,   pričom   sťažovatelia   boli   zaviazaní nahradiť trovy konania žalobcovi, ale aj štátu.

Podľa   názoru   sťažovateľov   všeobecné   súdy   nesprávne   rozhodli,   keď   zaviazali sťažovateľov zaplatiť väčšiu časť istiny.

Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 17. júna 2006.

II.

Podľa čl. 127 ods.1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods.1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je sťažovateľ   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov.   Ústavný   súd   neodmietne   prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa ods. 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom   zásahu. Táto   lehota   sa   pri   opatrení   alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd považuje za potrebné konštatovať, že hoci sťažovatelia sú zastúpení v tomto konaní advokátom ako kvalifikovaným právnym zástupcom, napriek tomu je podľa všetkého daný rozpor medzi obsahom sťažnosti a návrhom požadovaného znenia nálezu (petitom). Kým totiž z obsahu návrhu vyplýva, že sťažovatelia sú nespokojní s rozsudkom okresného súdu č. k. 10 C 9/98-367 zo 7. júna 2004 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. 3 Co 293/2004-395 zo 16. júna 2005, zatiaľ z navrhovaného znenia nálezu (petitu) vyplýva, že k porušeniu označeného základného práva malo dôjsť neskorším rozsudkom okresného súdu č. k. 10 C 9/98-409 z 22. marca 2006.

Pokiaľ sťažovatelia v zmysle petitu podanej sťažnosti namietajú porušenie práva na súdnu ochranu neskorším rozsudkom okresného súdu č. k. 10 C 9/98-409 z 22. marca 2006, treba uviesť, že proti tomuto rozsudku bolo prípustné odvolanie, ktoré však sťažovatelia nepodali.   Napokon   podanie   odvolania   voči   tomuto   rozsudku   prichádzalo   z pohľadu sťažovateľov   do   úvahy   iba   voči   výroku   o náhrade   trov   konania   vzniknutých   žalobcovi a štátu, lebo vo veci samej boli sťažovatelia úspešní, keďže zvyšnú časť žaloby v sume 627 Sk   okresný   súd   zamietol.   Pokiaľ   podľa   názoru   sťažovateľov   týmto   rozsudkom okresného súdu došlo k porušeniu čl. 46 ústavy, potom vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 1   a 2   zákona   o ústavnom   súde   treba   sťažnosť   považovať   za   neprípustnú   pre nevyčerpanie riadneho opravného prostriedku voči tomuto rozsudku.

Ak   sa   bude   vychádzať   z obsahu   sťažnosti,   podľa   ktorej   k porušeniu   označeného základného práva malo dôjsť rozsudkami okresného súdu č. k. 10 C 9/98-367 zo 7. júna 2004 a krajského súdu č. k. 3 Co 293/2004-395 zo 16. júna 2005, potom treba sťažnosť považovať za oneskorene podanú, keďže tieto rozsudky nadobudli právoplatnosť ešte v roku 2005, takže zákonná dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti už dávno uplynula.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2006