SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 223/2016-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. apríla 2016 predbežneprerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej JUDr. JánomHudzíkom, Advokátska kancelária Hudzík & Partners, s. r. o., Mnoheľova 830/15, Poprad,vo veci namietaného porušenia základných práv na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdnekonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdrozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9 Co 126/2013 z 15. októbra 2014a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 112/2015 zo 4. novembra2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca2016 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietaporušenie svojich základných práv na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavya čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivésúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)sp. zn. 9 Co 126/2013 z 15. októbra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“)a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.7 Cdo 112/2015 zo 4. novembra 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu“).
2. V petite podanej sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález,v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 46 ods. 1ústavy, podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutýmirozhodnutiami krajského súdu a najvyššieho súdu, zruší napadnuté rozhodnutia najvyššiehosúdu aj krajského súdu a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie. Zároveň požadovalanáhradu trov konania v konaní pred ústavným súdom.
II.
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.
4. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
5. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvomkvalifikovaného právneho zástupcu s návrhom nedoručila aj napadnuté rozhodnutianajvyššieho súdu a krajského súdu. Predloženie rozhodnutí všeobecných súdov, protiktorým sťažnosť smeruje, je pritom v zmysle dikcie ustanovenia § 50 ods. 2 zákonao ústavnom súde zákonom ustanovenou podmienkou konania pred ústavným súdom.Sťažnosť sťažovateľky teda v predloženej podobe nespĺňa zákonnú náležitosť ustanovenúv § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Petit požadovaný sťažovateľkou nie je zhodný anis tým, čo je uvedené v úvode a odôvodnení sťažnosti (týka sa to údajného porušeniaprincípu právneho štátu zakotveného v čl. 1 ods. 1 ústavy a tiež porušenia čl. 2 ods. 2ústavy), hoci sťažnosť sťažovateľky v jej mene napísal aj podpísal advokát (ako osobapráva znalá, pozn.). K tomu ústavný súd napokon uvádza, že zo splnomocnenia z 11. marca2016 predloženého sťažovateľkou nie sú takisto špecifikované konania pred krajskýmsúdom a najvyšším súdom, ktoré by mali byť predmetom jej zastupovania v konaní predústavným súdom.
6. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie jepovinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinnéhoprávneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacejčinnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatokzákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08,I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislostiústavný súd zdôrazňuje, že advokát je osobou povinnou pri výkone advokácie dôslednevyužívať všetky právne prostriedky (a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta)a tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby,ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolaťnielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnenézákonom ustanovené predpoklady.
7. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnenízákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v zneníneskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Osobitne to platí pre všetky zákonomustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomtoohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patríprávo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pretoodmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí už pri jej predbežnomprerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e:Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. apríla 2016