znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 223/2012-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2012 prerokoval   podanie   JUDr.   Štefana   Harabina,   predsedu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky, č. KP 4/2012-14 z 18. apríla 2012 označené ako námietka „predpojatosti sudcov Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   JUDr.   Ľudmily   Gajdošíkovej,   JUDr. Ladislava Orosza, JUDr. Jána Lubyho“ vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 85/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sudcovia   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Ľudmila   Gajdošíková,   Ladislav Orosz   a   Ján   Luby   n i e   s ú   v y l ú č e n í   z   výkonu   sudcovskej   funkcie   v   konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 85/2012.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. apríla 2012 doručené podanie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky   (ďalej   len   „navrhovateľ“),   č.   KP   4/2012-14   z   18.   apríla   2012   označené   ako námietka „predpojatosti   sudcov   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   JUDr.   Ľudmily Gajdošíkovej, JUDr. Ladislava Orosza, JUDr. Jána Lubyho“ vo veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. IV. ÚS 85/2012. Predmetná vec sa týka sťažnosti obchodnej spoločnosti V. s. r. o., K. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžo/132/2010 z 18. mája 2011 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu“).

2.   Námietku   predpojatosti   proti   sudkyni   ústavného   súdu   Ľudmile   Gajdošíkovej navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že „v súvislosti s rozhodovaním o ústavnosti voľby predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako členka senátu sa bez využitia opozitného kvóra vyjadrovala aj k mojim odborným schopnostiam pri vedení tejto voľby Súdnou   radou   Slovenskej   republiky.   Bola   členkou   senátu   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky,   ktorý   vydal   rozhodnutie   č.   II.   ÚS   5/03.   V   ňom   sa   na   viacerých   miestach spochybňuje moja odbornosť a kvalifikovanosť. Z toho vyplýva pre mňa dôvodná obava, že JUDr. Ľudmila Gajdošíková má vytvorené vnútorné presvedčenie o mojich nedostatočných odborných   schopnostiach   a   morálnych   hodnotách.   Prítomnosť   uvedených   objektívnych skutočností, opodstatnene vzbudzujú pochybnosti o jej nestrannosti. Tým, že sa opakovane vyjadrovala negatívne aj o mojich odborných a morálnych kvalitách, nejaví sa v mojich očiach   sudkyňou   nestrannou   a   dôveryhodnou.   Dá   sa   dôvodne   očakávať,   že   na   svojich odmietavých   názoroch   a   postojoch   potrvá   a   bude   rovnako   negatívne   pristupovať k hodnoteniu   mojej   osoby   aj   v   tomto   prípade.   Považujem   preto   jej   odmietnutie   pre predpojatosť za opodstatnené.“.

3.   Námietku   predpojatosti   proti   sudcovi   ústavného   súdu   Ladislavovi   Oroszovi navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že «sa vecne prostredníctvom médií opakovane negatívne vyjadril k mojej odbornosti a kvalifikovanosti najmä v súvislosti s legitimitou zastavania   funkcie   predsedu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky.   Z   mnohých   jeho vyjadrení je možno uviesť napríklad správu vydanú S. dňa 15. októbra 2000. L. Orosz uviedol, že „spôsob konania predsedu NS SR Harabina je podľa neho taký, že by bolo v záujme autority   sudcovského stavu,   aby   ho   vo   funkcii   nahradil   niekto iný“.   V   ďalšej správe S. uviedol: „Harabin mieša jablká s hruškami, a to nielen v podaní na ÚS SR, ale aj pri písaní svojich výhrad osobitnému úradníkovi OSN P. C. Harabina možno odvolať aj podľa platného právneho stavu a bude to aj v súlade s Ústavou SR, zdôraznil Orosz.“ Okrem   mojich   odborných   schopností   sudca   JUDr.   L.   Orosz   spochybnil   aj   moje osobnostné kvality. V rozhovore pre denník S. 6. novembra 2002 uviedol: „Ja som už počas svojho pôsobenia v ústavnej funkcii poukázal na to, že na čele Najvyššieho súdu by bola vhodnejšia iná osoba, než je Štefan Harabin. K tomu záveru som dospel na základe činnosti ústavnoprávneho výboru, keď sme veľmi často prichádzali do styku s pánom Harabinom. Niektoré črty jeho osobnosti spôsobujú problémy pri riadení takej závažnej ústavnej inštitúcie, akou je Najvyšší súd, a vyslovil aj mnoho pochybných právnych názorov, čo, samozrejme, nie je dôvod na jeho odvolanie z funkcie. Pri výkone tejto funkcie však treba mať určité osobnostné predpoklady a tieto podľa mňa pán Harabin nespĺňa.“».

4. Námietku predpojatosti proti sudcovi ústavného súdu Jánovi Lubymu navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že vzhľadom na kolegiálnu previazanosť s ostatnými členmi IV. senátu ústavného súdu „možno mať pochybnosť aj o nezaujatosti sudcu JUDr. Jána Lubyho. Tento sudca sa bežne, minimálne v rámci plnenia pracovných povinností stýka s oboma označenými sudcami senátu, vníma ich postoje k subjektom zúčastneným v konaní, teda aj k mojej osobe, a je ich postojmi ovplyvňovaný. Daný vzťah už nemožno považovať len   za   neutrálny,   či   spoločenský,   keď   jeho   povaha   sama   osebe   vzbudzuje   pochybnosti o sudcovskej nezávislosti a nestrannosti.“.

5. Vec bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2012 (ďalej len „rozvrh práce“) predsedníčkou ústavného súdu pridelená na prerokovanie a rozhodnutie prvému senátu ústavného súdu.

6. Podľa § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   sudca   je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci,   k   účastníkom   konania   alebo   k   ich   zástupcom   možno   mať   pochybnosti   o   jeho nepredpojatosti.

7. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho   pojednávania,   môže   ju   účastník   konania   vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

8. Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce na rok 2012 (platného v rozhodnom čase, pozn.) o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.

9.   Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci,   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie   vo   veci.   Nestranný   súd   poskytuje   všetkým   účastníkom   konania   rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

10.   Sudkyňa   ústavného   súdu   Ľudmila   Gajdošíková   k   námietke   vznesenej navrhovateľom (pozri bod 2) uviedla:

„Nazdávam sa, tak ako som sa už v zásade k obdobnej námietke JUDr. Štefana Harabina o mojej predpojatosti voči jeho osobe opakovane v iných veciach vyjadrila, že takto formulovaná námietka predpojatosti nemá opodstatnenosť.

Ja   osobne   som   sa   k   odborným   kvalitám   a   k   morálnym   hodnotám   predsedu najvyššieho súdu nikdy nevyjadrovala   a   neviem,   z akého zdroja získal   tieto informácie a použil ich ako argument mojej predpojatosti voči jeho osobe.   Napokon,   v rozhodnutí označenom predsedom najvyššieho súdu sa žiadne hodnotenie jeho odborných schopností a morálnych hodnôt, na ktoré poukazuje, nenachádza. Toto rozhodnutie ústavného súdu je verejne prístupné a každý sa o tom môže presvedčiť.

Rovnako   neviem,   z   akého   zdroja   získal   predseda   najvyššieho   súdu   v   súvislostí s rozhodnutím sp. zn. II. ÚS 5/03 informácie o výsledku tajného hlasovania jednotlivých členov   senátu.   Je   nepochopiteľné,   prečo   chápe   predseda   najvyššieho   súdu   využitie separátneho vóta (v námietke používa termín opozitného kvóra) a jeho zverejnenie ako moju povinnosť, a nie ako právo, ktoré je mi priznané podľa § 32 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a jeho nevyužitie používa ako argument pri uplatnení mojej predpojatosti voči nemu.

Vzhľadom   na   to,   že   mám   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   IV.   ÚS   85/2012   ako predsedníčka IV. senátu a sudkyňa spravodajkyňa v danej veci rozhodovať, oznamujem, že námietku predpojatosti uplatnenú predsedom najvyššieho súdu považujem za nedôvodnú a oznamujem,   že   som   spôsobilá   a   pripravená   rozhodovať   v   predmetnej   veci   objektívne a nezaujato.“

11.   Sudca   ústavného   súdu   Ladislav   Orosz   k   námietke   zaujatosti   podanej navrhovateľom uviedol:

„JUDr.   Štefan   Harabin   odôvodňuje   námietky   predpojatosti   proti   mojej   osobe vznesené v konaniach vedených pod sp. zn. IV. ÚS 85/2012 a sp. zn. IV. ÚS 138/2012 v zásade identickým, resp. porovnateľným spôsobom ako všetky ďalšie dosiaľ uplatnené námietky predpojatosti smerujúce proti mojej osobe (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. IV. ÚS 75/09, sp. zn. II. ÚS 340/09, sp. zn. IV. ÚS 345/09, sp. zn. IV. ÚS 479/2011, sp. zn. PL. ÚS 92/2011, sp. zn. PL. ÚS 93/2011, sp. zn. Rvp 449/2011, sp. zn. Rvp 3307/2011, sp. zn.   Rvp   4053/2011   a   sp.   zn.   Rvp   2069/2012);   podstata   jeho   argumentácie   spočíva v tvrdení, že som sa v minulosti (ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky) viackrát negatívne vyjadroval prostredníctvom médií k jeho odbornosti a osobnostným kvalitám, čo zakladá jeho obavy z toho, že aj v konaniach vedených pod sp. zn. IV. ÚS 85/2012 a sp. zn. IV. ÚS 138/2012 budem k jeho osobe, resp. najvyššiemu súdu, ktorý ako štatutárny orgán zastupuje, pristupovať negatívne. Vo všetkých uvedených veciach som na ním uplatnené námietky predpojatosti reagoval svojimi vyjadreniami, na ktoré v podrobnostiach v záujme hospodárnosti odkazujem aj v tomto prípade a na tomto základe konštatujem, že voči mne uplatnené námietky predpojatosti považujem za nedôvodné a som vo veciach vedených pod sp.   zn.   IV.   ÚS   85/2012   a   sp.   zn.   IV.   ÚS   138/2012   pripravený   rozhodovať   objektívne a nestranne.“

12. Sudca ústavného súdu Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom vyjadrení uviedol:

«Nie sú mi   známe   žiadne dôvody uvedené v   § 27   ods.   1   zákona Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“),   pre   ktoré   by   mohli   vzniknúť   pochybnosti   o   mojej   nepredpojatosti (nemám žiadny vzťah k predmetnej veci, jej účastníkom, ani k ich zástupcom ), a preto sa necítim sa byť predpojatý vo veci a rozhodovať o nej.

K vzneseným námietkam v časti smerujúcej voči mne uvádzam, že JUDr. Štefanom Harabinom   namietaný   pracovný   kolegiálny   vzťah   (údajná   „kolegiálna   previazanosť“) s ostatnými   členmi   senátu   IV.   ÚS   ani   tvrdené   „vnímanie   ich   postojov   k   subjektom zúčastneným   v konaní“   založené   na   jeho   domnienkach   nemôžu   podľa   môjho   názoru predstavovať   relevantné   dôvody   na   moje   vylúčenie   z   výkonu   sudcovskej   funkcie v predmetnej   veci   a   nemožno   z   nich   vyvodiť,   že   by   boli   spôsobilé   mať   vplyv   na   moje nestranné rozhodovanie.»

13.   Hoci   sa   úprava   vylúčenia   sudcu   v   základných   rysoch   zhoduje   s   úpravou obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom je   ochrana   individuálnych   subjektívnych   práv   (tak   to   je   napr.   pri   abstraktnej   kontrole právnych   noriem),   alebo   (ii)   v   konaniach,   kde   je   postavenie   účastníka   konania   (jeho zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4, § 49 a § 51 zákona o ústavnom súde).

14.   V   okolnostiach   danej   veci   sťažnosť   sťažovateľky   smeruje   proti   rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sžo/132/2010 z 18. mája 2011. Uvedenú vec v rámci odvolacieho konania   prerokoval   a   o   nej   rozhodol   z   konkrétnych   sudcov   zložený   odvolací   senát. Predmetom   rozhodovacej   činnosti   tohto   odvolacieho   senátu   najvyššieho   súdu   bolo preskúmanie odvolania podaného protistranou sťažovateľky.

15. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu účastníka“ podať námietku predpojatosti proti vec prerokúvajúcim sudcom ústavného súdu vo veci vedenej pod   sp.   zn.   IV.   ÚS   85/2012,   najmä   pokiaľ   ide   o   dôvody   uvádzané   v   tejto   námietke. Postavenie predsedu najvyššieho súdu JUDr. Štefana Harabina v konaní pred ústavným súdom vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 85/2012, iba ktorého osoby sa námietky predpojatosti týkajú   (pozri   body   2,   3   a   4),   je   prima   facie   iné/slabšie,   ako   je   postavenie   vec prerokúvajúceho   odvolacieho   senátu   (o   ktorého   vec   v   skutočnosti   ide)   alebo   ako   je postavenie   priamych   účastníkov   konania   pred   všeobecným   súdom   (t.   j.   žalobcu a žalovaného). Za takejto situácie spravidla nemôže obstáť námietka predpojatosti vznesená predsedom   najvyššieho   súdu   (prípadne   jeho   zástupcom),   ktorá   sa   týka   výlučne   vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu k osobe predsedu najvyššieho súdu; osoba predsedu najvyššieho súdu totiž nie je účastníkom pôvodného konania, nebol ani členom odvolacieho senátu, ktorý o veci rozhodoval, a nepoukázal na také skutočnosti, ktoré potenciálne mohli nejakým   spôsobom   súvisieť   s   predpojatosťou   sudcov   Ladislava   Orosza,   Ľudmily Gajdošíkovej a Jána Lubyho (členov IV. senátu) vo veci ústavného prieskumu uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sžo/132/2010 z 18. mája 2011.

16.   Po   preskúmaní   návrhu   navrhovateľa   prvý   senát   ústavného   súdu   nezistil   také skutočnosti,   ktoré   by   podľa   §   27   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   viedli   k   vylúčeniu uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde pod   sp.   zn.   IV.   ÚS   85/2012.   Ústavný   súd   aj   v   iných   prípadoch   nepripustil   námietky navrhovateľa podobného charakteru (III. ÚS 30/2012, I. ÚS 138/2012). Výrokom svojho rozhodnutia   preto   vyslovil,   že   sudcovia   ústavného   súdu   Ladislav   Orosz,   Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 85/2012.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2012