znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 223/2011-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   24.   augusta   2011 v senáte   zloženom   z   predsedu   Petra   Brňáka   a   zo   sudcov   Milana   Ľalíka   a   Marianny Mochnáčovej prerokoval sťažnosť JUDr. P. P., Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. K. M. P., Ž.,   ktorou   namieta   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co/33/2010, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co/33/2010   p o r u š e n é   b o l o.

2. Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co/33/2010 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. P. P.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 700 € (slovom sedemsto eur), ktoré   j e   Krajský súd v Bratislave   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. JUDr. P. P.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 261,82 € (slovom dvestošesťdesiatjeden   eur   a osemdesiatdva   centov),   ktorú   j e   Krajský   súd v Bratislave p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. K. M. P., Ž., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. I. ÚS 223/2011-10 z 9. júna 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. P. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenie práva podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co/33/2010.

2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Na Krajskom súde... je od 28. 01. 2010   vedená   pod   sp.   zn.   15   Co   33/2010   občianskoprávna   vec   sťažovateľa   o   náhradu nemajetkovej   ujmy.   Predmetom   konania   pred   odvolacím   súdom   je   prejednanie a rozhodnutie   o   odvolaní   sťažovateľa   proti   rozsudku   Okresného   súdu   Pezinok   sp.   zn. 9 C 54/2009 z 28. 10. 2009. Odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Pezinok sp. zn. 9 C 54/2009   sťažovateľ   podal   dňa   19.   11.   2009...   Na   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní odpovedal podpredseda súdu písomným podaním č. Spr. 2228/2010 zo 04. 11. 2010, ktoré bolo doručené dňa 10. 11. 2010. Z odpovede na sťažnosť vyplýva, že sťažnosť je dôvodná a za   prieťahy   sa   podpredseda   súdu   ospravedlnil   sťažovateľovi...   Podľa   obsahu   odpovede podpredseda   súdu   sťažovateľovi   oznámil,   že   bude   vec   naďalej   sledovať   z   hľadiska bezprieťahovosti   a   plynulosti   až   do   vrátenia   spisu   súdu   prvého   stupňa.   Zároveň   bude sťažovateľova vec prevedená do režimu sledovania vecí podpredsedom krajského súdu za účelom   zabránenia   vzniku   ďalších   prieťahov   v   konaní.   Do   dnešného   dňa   nie   je   vec sťažovateľa žiadnym spôsobom vybavená.

Z   časového   sledu   popísaných   skutočností   vyplýva,   že   odporca   nevyužil   možnosť nápravy   po   podaní   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní   sťažovateľom   a   prieťahy   v   konaní neodstránil,   naopak   pretrvávajú   a   rozhodnuté   žiadnym   spôsobom   nebolo.   Odporca nerozhodol ani v lehote, ktorú oznámil v odpovedi na sťažnosť na prieťahy, ktorou mal byť prvý štvrťrok 2011.“

3. Na základe už uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal tento nález:

„1/ Základné právo JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu... sp. zn. 15 Co/33/2010 porušené bolo.

2/ Krajskému súdu... prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 15 Co/33/2010 konať bez zbytočných prieťahov.

3/ JUDr. P. P. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- EUR..., ktoré je Krajský súd... povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacoch od právoplatnosti tohto nálezu. 4/   Krajský   súd...   je   povinný   v   lehote   jedného   mesiaca   od   právoplatnosti   nálezu nahradiť trovy konania JUDr. P. P. na účet právnej zástupkyne JUDr. K. M. P...“

Svoju   žiadosť   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľ zdôvodnil: „...   pretrvávajúcim   pocitom   neistoty...   pocitmi   márnosti   a   nespravodlivosti, ktoré   ho   sprevádzajú   pri   porušovaní   jeho   základného   práva   na   konanie   súdu   bez zbytočných   prieťahov  ...   Sťažovateľ   zdôrazňuje,   že   právo,   aby   vec   bola   prejednaná   v primeranej   lehote   je   integrálnou   súčasťou   práva   na   spravodlivý   proces...   neúmerné prieťahy   majú   za   následok   stratu   dôkazov   alebo   oslabenie   ich   hodnoty.   Podľa   názoru sťažovateľa príliš pomalá spravodlivosť stráca kredibilitu v očiach verejnosti a účastník konania je príliš dlho vystavený neistote o výsledku procesu, úzkosti a stresu s tým spojené. Všetky   tieto   procesy   sú   blízke   sťažovateľovi,   ktorý   sa   domáha   svojich   práv   od   05.   10. 2005.“.

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k sťažnosti písomne vyjadril podpredseda krajského   súdu   podaním   sp.   zn.   Spr.   3356/2011   z   1.   júla   2011,   v   ktorom   uviedol: „Predmetná vec napadla na Krajský súd v Bratislave dňa 28. 01. 2010... Dňa 12. 02. 2010 predsedníčka   senátu   JUDr.   D.   K.   oznámila   predsedníčke   súdu   dôvody   zakladajúce pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti sudcu v zmysle ust. § 14 ods. 1 O. s. p. V zmysle opatrenia predsedníčky tunajšieho súdu zo dňa 19. 02. 2010, ktorým bola vylúčená JUDr. D. K. z prejednávania a rozhodovania veci, bola elektronickou podateľňou tunajšieho súdu vygenerovaná ako nový predseda senátu v predmetnej veci JUDr. J. G... JUDr. J. G. bola od júna do konca novembra 2009 pre pretrvávajúce zdravotné problémy práceneschopná, pričom uvedená skutočnosť významnou mierou prispela k spomaleniu konania vo veciach jej pridelených v priebehu roka 2010 vrátane veci sp. zn. 15 Co 33/2010. Dňa 15. 10. 2010 doručil sťažovateľ Krajskému súdu... sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 15 Co 33/2010. Uvedená sťažnosť bola tunajším súdom vyhodnotená v odpovedi zo dňa 04. 11. 2010, Spr. 2228,/2010, ako dôvodná z dôvodu zistenia prieťahov, ktorých   príčiny   sú   dané   okolnosťami   objektívnej   povahy   vzhľadom   na   uvedené,   ako   aj skutočnosť, že senát 15 Co bol vytvorený od 01. 04. 2008, kedy do tohto senátu v priebehu dvoch mesiacov napadlo cca 400 vecí a u všetkých týchto vecí začala plynúť lehota na vybavenie, pričom nie je v silách senátu vybaviť naraz celý tento nápad vecí, a preto pri vybavovaní vecí je nevyhnutné postupovať v zmysle poradia. Predmetná vec bola prevedená do   režimu   sledovania   vecí   podpredsedom   krajského   súdu   a   je   priebežne   sledovaná   z hľadiska bezprieťahovosti a plynulosti až do jej rozhodnutia... a vrátenia spisu súdu prvého stupňa...“

4.   Sťažovateľ   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   k   vyjadreniu   krajského súdu okrem iného uviedol: „Samotný odporca konštatoval prieťahy v konaní v odpovediach zo 04.   11.   2010,   ale za 8 mesiacov nezabezpečil nápravu a odstránenie stavu neistoty sťažovateľa. Prieťahy v konaní trvajú naďalej.“

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný,   ani za   nevyhnutný procesný   prostriedok   na zistenie   skutočností   potrebných   na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

6. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu sp. zn. 7 C 8/2003 ústavný súd zistil, že žalobný návrh na náhradu nemajetkovej ujmy bol sťažovateľom   podaný   na   Okresnom   súde   Bratislava   III   5.   októbra   2005.   Na   základe rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 6 NcC 3/09 z 26. februára 2009 bola predmetná vec prikázaná na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“). Okresný súd v merite veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 9 C 54/2009 28. októbra 2009, proti ktorému podal sťažovateľ 24. novembra 2009 odvolanie.

Okresný   súd   26.   januára   2010   predložil   spis   krajskému   súdu,   aby   rozhodol o podanom odvolaní; 28. januára 2010 krajský súd prevzal spis a zaevidoval ho pod sp. zn. 15 Co 33/10.

Následne krajský súd vo veci vykonal tieto procesné úkony:

- 17. februára 2010 predsedníčka senátu v konaní pod sp. zn. 15 Co 33/10 oznámila predsedníčke krajského súdu, že v danej veci má pochybnosti o svojej nezaujatosti a žiada, aby bola vylúčená z prejednania a rozhodovania veci sťažovateľa,

-   19.   februára   2010   predsedníčka   krajského   súdu   vydala   opatrenie   sp.   zn. Spr. 3010/2010,   ktorým   prikázala,   aby   bol   predseda   senátu   určený   náhodným   výberom pomocou   technických   a   programových   prostriedkov   z   ostatných   sudcov   z   dôvodu,   že doterajšia   predsedníčka   senátu   (JUDr.   D. K.)   je vylúčená   z prejednania a rozhodovania predmetnej veci,

-   23.   februára   2010   predmetná   vec   bola   pridelená   na   prejednanie   a   rozhodnutie novému senátu, ktorého predsedníčkou bola JUDr. J. G.,

-   15.   októbra   2010   sťažovateľ   podal   predsedníčke   krajského   súdu   sťažnosť   na prieťahy v konaní,

-   19.   októbra   2010   podpredseda   krajského   súdu   požiadal   o   zapožičanie   spisu na nahliadnutie v lehote do 29. októbra 2010,

- 25. októbra 2010 predmetný spis bol predložený podpredsedovi krajského súdu,

- 21. júna 2011 sudkyňa a členka senátu Mgr. S. P. vo veci vedenej pod sp. zn. 15 Cop   33/2010   žiada,   aby   predmetná   vec   sťažovateľa   bola   pridelená   novému   predsedovi senátu,   pretože   doterajšia   predsedníčka   senátu   JUDr.   J.   G.   nevykonáva   činnosť   sudcu z dôvodu odchodu do dôchodku,

-   24.   júna   2011   podpredseda   krajského   súdu   vydal   opatrenie   pod   sp.   zn. Spr. 3010/2011,   ktorým   prikázal,   aby   bol   predseda   senátu   určený   náhodným   výberom pomocou technických a programových prostriedkov z ostatných sudcov (okrem JUDr. D. K.) z dôvodu, že doterajšia predsedníčka senátu z dôvodu odchodu do dôchodku prerušila výkon funkcie sudcu,

- 29. júna 2011 predmetná vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie novému senátu, ktorého predsedníčkou je JUDr. K. J.

III.

7. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

9. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

10. Podľa § 211 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien (ďalej aj „OSP“), ak nie je ustanovené iné, pre konanie na odvolacom súde   platia   primerane   ustanovenia   o   konaní   pred   súdom   prvého   stupňa.   Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo   najskôr   odstráni   stav   právnej   neistoty,   kvôli   ktorému   sa   účastník   obrátil   na   súd   so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje   v   ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

11.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

12. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom   konania je rozhodovanie   o   návrhu   na náhradu   nemajetkovej   ujmy,   teda   po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že doterajší priebeh konania len v zanedbateľnom rozsahu ovplyvnila výmena predsedníčky senátu, ktorý charakter sporu je však dostatočne poznaný všeobecnými súdmi (judikatúra, rozbory).

13.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľ   prispel   k   zbytočným   prieťahom   v   konaní,   naopak,   sťažnosťou   na   prieťahy v konaní sa domáhal účinnej ochrany svojich práv.

14.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   konajúceho   krajského   súdu v predmetnej veci, pričom v rámci toho nemohol implicitne nezohľadniť tiež celkovú dĺžku konania v právnej veci sťažovateľa (pozri bod 6). Sťažovateľ v sťažnosti nekonkretizoval obdobia, počas ktorých malo dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a ďalej poukázal na celkovú dĺžku konania.

15. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a k nej pripojených písomnosti, ako aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd bez potreby parciálneho hodnotenia a na základe (aj) stanoviska označeného porušovateľa (bod 3) konštatuje prieťahy v konaní krajského súdu (napr. v období od 23. februára 2010 do 24. júna 2011 krajský súd nevykonal žiadny úkon vo veci). Napriek tomu, že krajský súd vykonával administratívne úkony spojené so zmenou predsedu senátu, v posudzovanej veci nevykonal žiaden vecný úkon a ani vo veci nerozhodol (do podania sťažnosti ústavnému súdu). Ústavný súd preto konštatuje, že pred krajským súdom došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým k porušeniu označeného základného práva sťažovateľa. Túto skutočnosť potvrdil tiež samotný porušovateľ („... Uvedená sťažnosť bola tunajším súdom vyhodnotená v odpovedí zo dňa 04. 11. 2010... ako dôvodná z dôvodu zistenia prieťahov, ktorých príčiny sú   dané   okolnosťami   objektívnej   povahy...,   ako   aj   na   skutočnosť,   že   senát   15   Co   bol vytvorený od 01. 04. 2008, kedy do tohto senátu v priebehu dvoch mesiacov napadlo cca 400 veci a u všetkých týchto veci začala plynúť lehota na vybavenie, pričom nie je v silách senátu vybaviť naraz celý tento nápad veci...“).

16.   Obranu   krajského   súdu   spočívajúcu   v   množstve   sporov   (v   personálnych problémoch) ako dôvodu, ktorý by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní,   ústavný   súd   neakceptoval.   Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99, III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania   zabezpečiť   primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde,   ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

17. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

18.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal krajskému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

19. Aj keď ústavný súd prikázal krajskému súdu, aby v konaní sp. zn. 15 Co/33/2010 konal bez zbytočných prieťahov, vzhľadom na okolnosti prípadu nepovažoval uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto dospel   k   záveru,   že   treba   rozhodnúť   aj   o   žiadosti   sťažovateľa   priznať   mu   primerané finančné zadosťučinenie.

20.   Sťažovateľ   žiadal   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 3 000 € z dôvodov: „... pocitmi márnosti a nespravodlivosti,... neúmerné prieťahy majú za následok   stratu   dôkazov   alebo   oslabenie   ich   hodnoty.   Neskoré   rozhodnutie   môže   pre účastníka konania vôbec stratiť zmysel...“

21.   Cieľom   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany porušeného   základného   práva   v   prípadoch,   v   ktorých   sa   zistilo,   že   k   porušeniu   došlo spôsobom,   ktorý   vyžaduje   poskytnutie   vyššieho   stupňa   ochrany,   nielen   deklaráciu porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   porušovania   základného   práva (IV. ÚS 210/04).

22.   Pri   určení   jeho   výšky   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad   spravodlivosti aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

23.   Vzhľadom   na   doterajšiu   celkovú   dĺžku   konania   vedeného   pred   všeobecnými súdmi,   osobitne   v konaní   pred   krajským   súdom,   ako   aj   na   stanovisko   krajského   súdu adresované sťažovateľovi a ústavnému súdu, napriek ktorému nedošlo k zjednaniu nápravy, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považoval priznanie sumy 700 € za primerané   finančné   zadosťučinenie   podľa   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde. Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   vo   výroku   tohto rozhodnutia v bode 3.

24. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

25. Sťažovateľovi, ktorý bol vo veci namietaného porušenia práva úspešný, vznikli trovy konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom. Advokátka vykonala 2 úkony právnych   služieb,   a   to   prevzatie   a   prípravu   zastupovania,   spísanie   a   podanie   sťažnosti 19. mája 2011. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2011 patrí advokátovi odmena z výpočtového základu, ktorý je 741 €, t. j. 123,50 € a režijný paušál 7,41 €, teda spolu 130,91 €. Celková odmena advokátke za právne zastúpenie pred ústavným súdom (za 2 úkony právnych služieb a 2x paušálna náhrada) predstavuje sumu 261,82 €, ktorú je krajský súd povinný zaplatiť na účet právnemu zástupcovi sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP). Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

26. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011