znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 223/2010-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9.   júna   2010 predbežne prerokoval sťažnosť Z. R., Č., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., H., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Revúca v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 56/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Z. R. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája 2010 doručená sťažnosť Z. R., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., H.,   v   ktorej   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Revúca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 56/2008.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 18. februára 2000 okresnému súdu žalobu o zaplatenie sumy 1 452,40 € z dôvodu nezaplatenej mzdy a náhrady mzdy proti odporcovi v 1. rade G., výrobné družstvo v likvidácii, S.; odporcovi v 2. rade G., výrobné družstvo, S.; odporcovi v 3. rade V., výrobné družstvo, L., a odporcovi vo 4. rade G. S. (ďalej len „odporcovia v 1. až 4. rade“). Okresným súdom bola vec pôvodne vedená pod sp. zn. 2 C 120/2000.

Okresný súd rozhodol vo veci prvýkrát rozsudkom z 19. apríla 2001 tak, že žalobe sťažovateľa v plnom rozsahu vyhovel. Proti rozsudku podali odporcovia v 1. až 3. rade odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením   sp.   zn.   12   Co   2154/2001   z   15.   novembra   2001   rozsudok   okresného   súdu z 19. apríla 2001 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Z argumentácie sťažovateľa vyplýva, že „v priebehu roku 2001 až 2006 súd vo veci nekonal a nebol vykonaný žiaden procesný úkon“.

Listom z 20. decembra 2006 okresný súd sťažovateľovi oznámil, že „na odporcu Vianočné ozdoby VD Lubeník bol uznesením KS v Banskej Bystrici vyhlásený konkurz, a preto sa toto konanie v čase vyhlásenia konkurzu zo zákona prerušuje“.

V priebehu roku 2007 a 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil, „či si predmetný nárok uplatnil v konkurznom konaní a aby súdu predložil a navrhol vykonať dôkazy na preukázanie správnosti žalovanej pohľadávky“.

Okresný súd následne nariadil pojednávanie vo veci na 24. november 2008, ktoré bolo odročené pre účely doplnenia dokazovania.

Zo sťažnosti tiež vyplýva, že sťažovateľ „zaslal 26. augusta 2010“ (26. augusta 2009, pozn.) predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

V   odpovedi   zo   6.   októbra   2009   predseda   okresného   súdu   uviedol,   že „nezistil nečinnosť sudcu a ani také konanie, ktoré by bolo možné považovať za zavinené prieťahy v konaní...“. Ku konaniu, ktoré sa viedlo pred znovuzriadením Okresného súdu Revúca, teda pred 1. januárom 2008 (obdobie rokov 2000 – 2007), sa predseda okresného súdu nevyjadril, pretože vec bola v tomto období vedená pôvodným okresným súdom a neskôr Okresným súdom Rimavská Sobota.

Sťažovateľ   s   uvedeným   konštatovaním   predsedu   okresného   súdu   nesúhlasil,   ale vzhľadom   na   skutočnosť,   že   mu   30.   septembra   2009   bolo   doručené   predvolanie   na pojednávanie nariadené na 20. október 2009, nepodal predsedovi krajského súdu žiadosť o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti.

Na pojednávaní konanom 20. októbra 2009 okresný súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 5 C 56/2008 vo veci tak, že „odporcovia v rade 1 - 4 sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu 317,17 €... - mzdu za mesiac marec 1999 spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 1. 6. 1999 do zaplatenia, sumu 148,58... - mzdu za mesiac apríl 1999 spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 1. 6. 1999 do zaplatenia a sumu 740,04 €... brutto - odstupné spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 1. 6. 1999 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z nich v rozsahu tohto plnenia zaniká povinnosť ostatných odporcov“. Vo zvyšnej časti okresný súd návrh sťažovateľa zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu podali odporcovia v 1. a 2. rade odvolanie. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 15 Co 22/2010 z 31. marca 2010 potvrdil rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými odporcom v 1. až 4. rade uložil povinnosť zaplatiť sťažovateľovi sumu   317,17   €   s   príslušenstvom,   sumu   148,58   €   s   príslušenstvom   a   sumu   740,04   € s príslušenstvom   a   ktorým   odporcom   v 1.   až   4.   rade   uložil   povinnosť   nahradiť sťažovateľovi trovy konania. Zároveň krajský súd uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy odvolacieho konania.

Sťažovateľ v sťažnosti poukázal na čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorého podstatou, účelom a cieľom je podľa neho odstránenie stavu právnej neistoty účastníka v konaní.

Sťažovateľ tiež v sťažnosti argumentoval, že v danom prípade nejde o zložitú vec z hľadiska skutkového stavu ani právneho posúdenia a ani sťažovateľ žiadnym spôsobom nezapríčinil prieťahy v konaní. Za jedinú podstatnú príčinu zbytočných prieťahov preto sťažovateľ považuje postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 120/00 a sp. zn. 5 C 56/2008 a postup Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. RA 2 C 120/00.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„Základné právo Z. R... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Revúca v konaní o zaplatenie 1.452,40 € vedenom pod sp. zn. 5 C 56/2008 porušené bolo.

Z.   R.   sa   priznáva   primerané finančné   zadosťučinenie vo   výške 5.000,- €,   slovom päťtisíc eur, ktoré je Okresný súd Revúca povinný vyplatiť sťažovateľovi do 15 dní od právoplatnosti nálezu.

Okresný súd Revúca je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia advokátovi JUDr. J. Č... vo výške 303,31 do 15 dní od právoplatnosti nálezu.“

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť. Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr.   IV.   ÚS   14/03).   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   uvedenej   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd už judikoval, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ústavy   je   v   zásade   „iným   zásahom“   pre   počítanie   lehoty   na   včasnosť   podania sťažnosti. (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 109/06).

Z obsahu sťažnosti sťažovateľa možno ustáliť, že namieta porušenie svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote a základného práva na prerokovanie svojej veci bez   zbytočných   prieťahov   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 C 56/2008.

V čase, keď sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich základných práv a slobôd na ústavnom súde podľa čl. 127 ústavy, už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom.

Lehota dvoch mesiacov na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde by mala podľa názoru ústavného súdu vyjadrovať dobu, ktorá je postačujúca na uplatnenie účinnej ústavnej ochrany sťažovateľom a zároveň rešpektuje aj princíp právnej istoty (III. ÚS 186/02).

Predmetná sťažnosť zo 4. mája 2010 bola ústavnému súdu doručená 21. mája 2010, teda v čase, keď vo veci už okresný súd nekonal, a teda nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu práv sťažovateľa. Konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 5 C 56/2008 bolo skončené rozsudkom z 20. októbra 2009.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   podal   sťažnosť   ústavnému   súdu   21.   mája 2010,   teda   zjavne   po   uplynutí   dvojmesačnej   lehoty   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom   súde,   a   tým   je   daný   dôvod   na   odmietnutie   sťažnosti   v   celom   rozsahu   pre oneskorenosť.

Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť sťažovateľa ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2010