znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 222/08-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   júla   2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práv   podľa   čl. 6 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 98/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. novembra 2007   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 98/06.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že 13. novembra 2006 podal okresnému súdu žalobu, o ktorej je vedené konanie pod sp. zn. 9 C 98/06, a ďalej uvádza: „Odporcom je JUDr. M. Ľ., ktorý odmietol rešpektovať právoplatný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva... ktorým je Slovenská republika viazaná... teda viazaný týmto rozsudkom je aj Milan Ľ., či sa mu to páči a či nie!...

Súd vyzval žalobcu označiť odporcu uznesením... doručeným dňa 02. 04. 2007. Žalobca opravil podanie v rámci svojich možností, ale bydlisko a adresu odporcu mu MS SR odmietlo vydať. Z uvedeného dôvodu mal Súd povinnosť zistiť tieto údaje sám! Žalobca podal sťažnosť na zbytočné subjektívne prieťahy v konaní predsedovi súdu, ktorý sa doteraz nevyjadril.

Zákonná   sudkyňa   JUDr.   H.   zneužila   postavenie   verejného   činiteľa   a svojvoľne rozhodla... žalobu odmietla uznesením 9C/98/2006-37 zo dňa 08. 08. 2007.

Zo   strany   sudkyne...   ide   o jasnú   a   svojvoľnú   obštrukciu,   ktorá   si   takto   vynucuje zbytočné odvolanie proti zjavne neobjektívnemu rozhodnutiu. Týmto si zabezpečila ďalšie zbytočné prieťahy v konaní a oddialenie meritórneho rozhodnutia.

V sťažnosti sťažovateľ uplatnil námietku predpojatosti proti sudcom ústavného súdu „JUDr.   M.,   JUDr.   G.,   JUDr.   Ľ.,   JUDr.   A.   pre   mimoriadnu   zaujatosť   hraničiacou nepríčetnosťou“ a požiadal   o ustanovenie   advokáta   na   konanie   pred   ústavným   súdom. K žiadosti   o ustanovenie   advokáta   okrem   poukazu   na   svoje   majetkové   pomery   uviedol: „súdy   mu   bránia   dostať   sa   k vlastnému   majetku,   je   predmetom   organizovaného prenasledovania zo strany súdov a sudcov.“

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„II.A. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   konštatuje,   že   Okresný   súd   Bratislava   I porušuje základné práva D. B. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 medzinárodného dohovoru, ktorým je Slovenská republika viazaná.

II.B. Ústavný   súd   SR   prikazuje   Okresnému   súdu   Bratislava   I vydať   opravné uznesenie a vo veci konať, nečakať na konanie odvolacieho súdu.

II.C. Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť D. B. primerané zadosťučinenie vo výške 50.000.- Sk do 15 dní od dňa doručenia nálezu Ústavného súdu.

II.D. Okresný súd Bratislava I je povinný ukončiť konanie 9C/98/2006 v lehote do 30 dní od dňa doručenia nálezu ÚS SR.“

II.

Sťažnosť sťažovateľa bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2007 pridelená sudkyni spravodajkyni členke IV. senátu ústavného súdu, ktorého predsedom bol sudca J. L.

Sudkyňa spravodajkyňa vo veci oznámila túto námietku predpojatosti bez meškania predsedníčke ústavného súdu, ktorá predložila námietku na rozhodnutie podľa § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) senátu ustanovenému na základe dodatku č. 2 k rozvrhu práce z 5. septembra 2007.

Dňa   13.   februára   2008   sudca   J.   L.   oznámil   sudkyni   spravodajkyni,   že   mu   bolo doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava II, aby sa ako odporca vyjadril k návrhu sťažovateľa, ktorým sa domáha voči nemu ochrany osobnosti, náhrady nemajetkovej ujmy a škody a vyslovuje svoju predpojatosť. Na základe uvedeného ústavný súd uznesením č. k. 0. ÚS 2/08-9 z 13. februára 2008 rozhodol, že sudca J. L. je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v predmetnej veci.

V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2008 účinného od 1. marca 2008 sa sudkyňa spravodajkyňa v tejto veci stala členkou I. senátu ústavného súdu, ktorého členom je aj sudca M. Ľ.

Sudca   M.   Ľ.   vo   svojom   oznámení zo   6.   mája 2008   k skutočnostiam   uvádzaným sťažovateľom   uviedol „Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľ   namieta   súdne   konanie   pred Okresným súdom Bratislava I, v ktorom mám vystupovať ako odporca, je daný zákonný dôvod   pre   moje   vylúčenie   z prejednávania   veci   pred   Ústavným   súdom   Slovenskej republiky.“

Na základe uvedeného ústavný súd uznesením č. k. 0. ÚS 35/08-6 z 21. mája 2008 rozhodol, že sudca M. Ľ. je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v predmetnej veci.

V zmysle čl. III ods. 2 písm. a) a c) rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2008 zastupuje vylúčeného sudcu sudkyňa Ľ. G., voči ktorej sťažovateľ tiež uplatnil námietku predpojatosti.

Sudkyňa   Ľ.   G.   vo   svojom   oznámení   z 23.   mája   2008   k námietke   predpojatosti uplatnenej sťažovateľom uviedla: „Vo veci sa necítim byť zaujatá.“

Senát ustanovený na základe dodatku č. 1 k rozvrhu práce ústavného súdu z 5. marca 2008 rozhodol uznesením č. k. 0. ÚS 36/08-6 z 18. júna 2008, že sudkyňa Ľ. G. nie je vylúčená z výkonu sudcovskej funkcie v predmetnej veci.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti,   svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa doručená ústavnému súdu 28. novembra 2007   obsahuje   hrubo   urážlivé   výroky,   dehonestujúce   a neopodstatnené   obvinenia adresované   nielen   voči   zákonnej   sudkyni   v namietanom   konaní,   ale   aj   voči   sudcom ústavného súdu a všetkým sudcom všeobecných súdov.

Predmetné výroky a vyjadrenia sťažovateľa okrem iného neprimeraným spôsobom obviňujú   sudcov   ústavného   súdu   z nespravodlivého   rozhodovania   vo   vzťahu k sťažovateľovi a naznačujú zaujatosť sudcov ústavného súdu pri ich rozhodovaní.

Ústavný súd vo vzťahu k správaniu účastníka poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch,   a rovnako   ak   používa   útočný,   resp.   hrubo   urážlivý   jazyk“   (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v jeho sťažnosti prekročil hranicu únosnej kritiky a hrubo urážal zákonnú sudkyňu, sudcov všeobecných   súdov,   ale   i samotný   ústavný   súd,   resp.   jeho   sudcov,   a to   v rozpore s princípom zachovávania úcty k právam iných, ktorý má byť v rámci občianskoprávneho konania   v súlade   s   § 1   a   § 2   Občianskeho   súdneho   poriadku   rešpektovaný   všetkými účastníkmi konania a z ktorého vyplýva i požiadavka, aby účastníci konania rešpektovali ľudskú dôstojnosť, občiansku česť i osobnosť ďalších účastníkov konania, ale i samotného vo veci konajúceho súdu tak vo svojich písomných, ako i verbálnych prejavoch.

Správanie   sťažovateľa,   ktorého   cieľom   je   uškodiť   reputácii   samotného rozhodujúceho súdu, je teda podľa názoru ústavného súdu možné označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takéhoto práva.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí a z tohto dôvodu bolo už ďalej bezpredmetné   rozhodovať   o   sťažovateľovej   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Na záver ústavný súd poznamenáva, že súčasťou zákonom predpísaných náležitostí návrhu   na   začatie   konania   podaného   ústavnému   súdu   je   aj   primeraná   slušnosť vo vyjadrovaní,   na čo už   bol   sťažovateľ   niekoľkými   predchádzajúcimi   rozhodnutiami ústavného súdu upozornený, avšak napriek tomu vo svojom podaní tieto výroky opätovne použil.

V prípade hrubo neslušného alebo urážlivého obsahu takéhoto návrhu môže byť tento odmietnutý   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí,   pokiaľ   záujmy   ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2008