znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  I. ÚS 222/05-49

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   15.   februára   2006 v senáte   zloženom   z predsedu   Štefana   Ogurčáka   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť A. Z., bytom K.; D. Z., bytom K., a Z. B., bytom K., zastúpených   advokátkou   JUDr.   I.   R.,   K.,   vo   veci   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a   porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného súdu Košice   II   v konaní vedenom   pod   sp. zn. 12 C   30/93   (predtým   na   Mestskom   súde v Košiciach pod sp. zn. 27 C 347/90) a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice   II v konaní vedenom   pod sp.   zn. 12 C 30/93 p o r u š i l základné právo A. Z., D. Z. a Z. B., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prerokovanie   veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   30/93 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. A. Z., D. Z. a Z. B. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 70 000 Sk (slovom sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný súd Košice   II je p o v i n n ý   uhradiť sťažovateľom trovy   právneho zastúpenia v sume 15 354 Sk (slovom pätnásťtisíc tristopäťdesiatštyri slovenských korún) na   účet   ich   právnej   zástupkyne   advokátky   JUDr.   I.   R.,   K.   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 12. októbra 2005 č. k. I. ÚS 222/05-22 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť A. Z., bytom K.; D. Z., bytom K., a Z. B., bytom K. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a namietaného   porušenia   práva   na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného súdu Košice II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod   sp. zn. 12 C   30/93 [predtým na Mestskom súde v Košiciach (ďalej len „súd“) pod sp. zn. 27 C 347/90].

2. Zo sťažnosti vyplýva, že právna predchodkyňa sťažovateľov Z. Z. (zomrela 29. apríla 1998) ako navrhovateľka v 2. rade podala 28. marca 1990 na súde návrh na začatie konania. Tento súdny spor nie je dosiaľ právoplatne skončený. Postup okresného súdu, najmä od roku 1994, keď bol odvolacím súdom zrušený (18. marca 1994) prvostupňový rozsudok, považujú sťažovatelia za porušenie nimi označených základných práv.

3.   Sťažovatelia   okrem   vyslovenia   porušenia   základných   práv   podľa   označených článkov ústavy a dohovoru a prikázania okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov žiadali priznať každému z nich finančné zadosťučinenie v sume po 100 000 Sk a náhradu trov konania.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom z 11. novembra 2005 písomne vyjadril okresný súd (Spr 1325/05). K uvedenému vyjadreniu zaujala stanovisko podaním doručeným ústavnému súdu 15. decembra 2005 právna zástupkyňa sťažovateľov.

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

V súvislosti s posudzovaným konaním ústavný súd pripomína, že vzhľadom na to, že zákon o ústavnom súde nadobudol účinnosť 15. februára 1993 a že neobsahuje ustanovenie o spätnej pôsobnosti, relevantné obdobie, v ktorom možno skúmať, či došlo alebo nedošlo k tzv. zbytočným prieťahom v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sa začalo 15. februára 1993 (napr. I. ÚS 108/02).

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených dokladov, z písomných vyjadrení účastníkov konania a spisu okresného súdu sp. zn. 12 C 30/93 ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav predmetného konania:

A.

- v období do 15. februára 1993

Dňa 28. marca 1990 podali na súde navrhovateľ v 1. rade Š. P. a navrhovateľka v 2. rade Z. Z., právna predchodkyňa sťažovateľov, proti odporcom J. P., V. O. a M. O. návrh   na   začatie   konania   o čiastočnú   neplatnosť   kúpnej   zmluvy   (toto   konanie   sa viedlo na súde   pod   sp. zn. 27   C   347/90   a v súčasnosti   sa   vedie   na   okresnom   súde   pod sp. zn. 12 C 30/93 a dosiaľ nie je právoplatne skončené).

Dňa 11. júla 1990 sa žalovaní vyjadrili k žalobe.Súd výzvou z 31. augusta 1990 vyzval navrhovateľov (t. j. aj právnu predchodkyňu sťažovateľov) na oznámenie čísla dedičského spisu po J. P., čo oznámili súdu 7. septembra 1990.Navrhovatelia 9. októbra 1990 žiadali súd o vypočutie nimi navrhnutých svedkov.Súd 25. októbra 1990 stanovil termín pojednávania na 28. november 1990.Odporcovia 16. novembra 1990 splnomocnili JUDr. M. U. zastupovaním v spore.Dňa   28.   novembra   1990   sa   vo   veci   uskutočnilo   pojednávanie   (za   prítomnosti všetkých   účastníkov   konania),   ktoré   bolo   odročené   na 11.   december   1990   pre   chorobu zákonnej sudkyne.

Pojednávanie   konané   11.   decembra   1990   (prítomní   účastníci   a ich   právni zástupcovia)   bolo   odročené   na   neurčito.   Súd   uložil   navrhovateľom   oznámiť   okruh účastníkov na strane žalovaných (splnené 20. decembra 1990).

Súd   žiadosťou   z 21.   decembra   1991   vyzval   právneho   zástupcu   navrhovateľov na doručenie   3   odpisov   žaloby   (ktoré   boli   doručené   pôvodne   ešte   26.   februára   1991; požadované bolo predložené súdu 27. februára 1991).

Súd 29. apríla 1991 stanovil termín pojednávania na 14. máj 1991.Pojednávanie   konané   14.   mája   1991   bolo   po   vypočutí   navrhovateľov   a dvoch odporcov odročené na 21. máj 1991, kedy budú vypočutí ostatní odporcovia (5).

Na pojednávaní 21. mája 1991 boli vypočutí štyria odporcovia. Pojednávanie bolo odročené na 5. júna 1991, kedy bude vykonaná obhliadka na mieste samom.

Dňa   5.   júna   1991   sa vykonala   obhliadka   za   prítomnosti   navrhovateľov   a piatich odporcov a právnych zástupcov účastníkov.

Pojednávanie (vytýčené   29.   augusta   1991)   konané 17.   septembra   1991   (prítomní účastníci a piati svedkovia) bolo po vypočutí časti svedkov odročené na 29. október 1991.Navrhovatelia 7. októbra 1991 navrhli v konaní vypočuť ďalšieho nimi označeného svedka.

Pojednávanie konané 29. októbra 1991 bolo po vypočutí piatich svedkov odročené na neurčito. Súd uložil navrhovateľom upresniť okruh účastníkov na strane odporcov (okruh účastníkov oznámili súdu dňa 22. novembra 1991).

Navrhovatelia   12.   decembra   1991   žiadali   o nariadenie   znaleckého   dokazovania znalcom z odboru geodézie.

Súd 7. februára 1992 vyžiadal k veci sa týkajúce dedičské spisy zo Štátneho notárstva v K.Súd uznesením z 10. júla 1992 nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. O. H. (proti tomuto uzneseniu podala časť odporcov 30. júla 1992 odvolanie).

Súd 27. augusta 1992 postúpil spis odvolaciemu súdu.Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 29. septembra 1992 zrušil uznesenie súdu I. stupňa vo výroku, ktorým bolo uložené odporcom zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania, a vrátil vec na nové konanie (súd nepreskúmal, či sú splnené podmienky na oslobodenie časti odporcov od súdnych poplatkov).

Súd 14. októbra 1992 zaslal spis znalcovi.Dňa   5.   decembra   1992   Ing.   H.   zaslal   súdu   vyúčtovanie   znalečného   spolu   so znaleckým posudkom.

Súd uznesením z 9. decembra 1992 priznal znalcovi znalečné.Dňa 9. decembra 1992 súd zaslal znalecký posudok účastníkom konania.Podaním zo 6. januára 1993 sa odporca V. P. vyjadril k znaleckému posudku.Navrhovatelia sa podaním z 13. januára 1993 vyjadrili k znaleckému posudku.Podaním zo 14. januára 1993 sa odporcovia J. P., V. O. a jeho manželka M. O. vyjadrili k znaleckému posudku.

- v období po 15. februári 1993

Okresný   súd   11.   marca   1993   zaslal   znalcovi   vyjadrenia   účastníkov   a žiadal o doplnenie znaleckého posudku v zmysle ich pripomienok.

Dňa 18. marca 1993 znalec doplnil znalecký posudok.Okresný   súd   14.   apríla   1993   stanovil   termín   pojednávania   na   3.   máj   1993 (predvolanie doručené právnym zástupcom účastníkov a 1 svedkovi).

Navrhovatelia podaním z 27. apríla 1993 žiadali okresný súd, aby znalca predvolal na pojednávanie.

Dňa 2. mája 1993 navrhovatelia podali stanovisko k doplnku k znaleckému posudku.Pojednávanie konané 3. mája 1993 bolo za účelom predvolania znalca odročené na 26. máj 1993 (okresný súd na pojednávanie predvolal znalca a svedka Š. B.).

Na   pojednávaní   konanom   26.   mája   1993   bol   vypočutý   znalec.   Právny   zástupca navrhovateľov   požiadal   o predĺženie   lehoty   na   upresnenie   petitu   žaloby.   Okresný   súd odročil pojednávanie na neurčito.

Dňa 16. júna 1993 bolo podané na súde podanie navrhovateľov s návrhom rozsudku.Okresný súd 22. júna 1993 stanovil termín pojednávania na 12. júl 1993.Dňa 7. júla 1993 sa vyjadrili odporcovia k návrhu zo 16. júna 1993.Dňa   12.   júla 1993   sa   vo   veci   uskutočnilo   pojednávanie,   na ktorom   okresný   súd vyniesol rozsudok, ktorým návrh zamietol a

- navrhovateľom uložil zaplatiť trovy štátu a odporcom trovy konania,

- navrhovateľom a odporcovi Š. B. okresný súd nepriznal právo na náhradu trov konania.Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia 30. augusta 1993 odvolanie.K tomuto odvolaniu sa 8. septembra 1993 vyjadrili odporcovia.Okresný súd 13. septembra 1993 doručil súdny spis krajskému súdu.Podaním zo 6. decembra 1993 na krajskom súde právny zástupca navrhovateľov požiadal   okresný   súd   o odročenie   pojednávania   nariadeného   na   16.   december   1993 z dôvodu kolízie termínov (termín bol zrušený 6. decembra 1993).

Navrhovatelia predložili 20. januára 1994 krajskému súdu dodatok k odvolaniu, ku ktorému sa vyjadrili odporcovia 24. januára 1994.

Pojednávanie konané 27. januára 1994 bolo po vypočutí účastníkov odročené na 1. február 1994. Tento termín bol z dôvodu práceneschopnosti referujúceho sudcu zrušený.Krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   13   Co   284/93   z 18.   marca   1994   zrušil   rozsudok okresného súdu I. stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.

Súdny spis bol vrátený okresnému súdu 19. apríla 1994 a uznesenie krajského súdu bolo účastníkom doručené 26. apríla 1994.

Podaním z 19. mája 1994 navrhovatelia navrhli vo veci vykonať dôkazy a žiadali okresný súd o urýchlené určenie termínu pojednávania.

Navrhovatelia 21. októbra 1994 urgovali stanovenie termínu pojednávania.Okresný súd 2. novembra 1994 požiadal katastrálny úrad o odpisy listov vlastníctva.Navrhovatelia   7.   februára   1995   požiadali   okresný   súd   o nariadenie   termínu pojednávania.

Okresný súd 24. apríla 1995 stanovil termín pojednávanie na 4. máj 1995.Na   pojednávaní   konanom   4.   mája   1995   boli   vypočutí   účastníci   konania. Pojednávanie bolo odročené na 1. jún 1995 za účelom vypočutia ďalších (dvoch) odporcov.Na   pojednávaní   konanom   1.   júna   1995   boli   vypočutí   odporcovia   Š.   B.   a V.   P. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom ďalšieho doplnenia dokazovania.Odporcovia J. A. a J. P. 14. júna 1995 vzniesli protinávrh.Okresný súd uznesením z 12. decembra 1995 nariadil znalecké dokazovanie z odboru geodézie   a kartografie   znalcom   Ing.   D.   J. Uznesenie bolo doručené účastníkom   (okrem odporkyni M. B.) v januári 1996.

Ing. D. J. 26. januára 1996 oznámil okresnému súdu, že už nie je znalcom.Okresný   súd   uznesením   z 2.   februára   1996   ustanovil   namiesto   znalca   Ing.   D.   J. znalca Ing. V. D. Uznesenie bolo doručované účastníkom v mesiacoch február až marec 1996.Dňa 28. mája 1996 bolo doručené okresnému súdu oznámenie Ing. D. V., ktorý navrhol, aby bol vo veci ustanovený iný znalec, lebo on požiadal o „vymazanie zo zoznamu znalcov zo zdravotných dôvodov“.

Okresný   súd   uznesením   zo   7.   júna   1996   zrušil   uznesenie   z 2.   februára   1996 a ustanovil znalca Ing. K. K.

Znalec   1.   júla   1996   požiadal   „aby   súd   mu   zložil   zálohu   na   úkony   spojené s vypracovaním znaleckého posudku...“

Okresný   súd   uznesením   zo   14.   augusta   1996   navrhovateľom   uložil   povinnosť zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dôkazu, ktorý uhradili 28. augusta 1996.

Navrhovatelia 16. septembra 1996 predložili okresnému súdu potvrdenie (poukážky) o uhradení preddavku na trovy.

Navrhovatelia 1. októbra 1996 žiadali okresný súd o zaslanie spisového materiálu ustanovenému znalcovi.

Znalec   Ing.   K.   K.   predložil   okresnému   súdu   znalecký   posudok.   Posudok   bol doručený účastníkom konania (okrem M. B. a K. Z.) v mesiacoch máj, jún 1997.

Na dopyt okresného súdu zo 16. júna 1997 Obvodný úrad K. dňa 30. júna 1997 oznámil, že M. B. zomrela.

Odporcovia   v I.   až III.   rade   29.   júla   1997   predložili   okresnému   súdu   vyjadrenie k znaleckému posudku.

Okresný súd listom z 19. augusta 1997 požiadal notárku JUDr. E. P. o oznámenie okruhu dedičov po M. B.

Okresnému   súdu   bolo   20.   augusta   1997   doručené   vyjadrenie   navrhovateľov k znaleckému   posudku   (notárka   4.   septembra   1997   oznámila   okresnému   súdu   mená dedičov).

Navrhovatelia sa 6. októbra 1997 vyjadrili k znaleckému posudku Ing. K. K.Okresný   súd   uznesením   zo   7.   apríla   1998   priznal   znalcovi   Ing.   K.   K.   odmenu a náhradu hotových výdavkov (uznesenie napadli dovolaním navrhovatelia a aj odporcovia 4. mája 1998).

Okresný súd 7. apríla 1998 stanovil termín pojednávania na 9. jún 1998 (ktoré 1. júna 1998 odročil na neurčito).

Podaním z 11. mája 1998 sťažovatelia a navrhovateľ v 1. rade oznámili okresnému súdu, že navrhovateľka v 2. rade Z. Z., rod. P., dňa 29. apríla 1998 zomrela. Sťažovatelia oznámili   okresnému   súdu,   že   vstupujú   do   tohto   konania   (ako   jediní   dedičia)   na   strane navrhovateľov   po   navrhovateľke   v 2.   rade   Z.   Z.   (v predmetnom   podaní   sťažovatelia predložili plnomocenstvo pre advokáta a žiadali, aby všetky podania a predvolania týkajúce sa tejto veci boli doručované tomuto advokátovi, a oznámili, že berú termín pojednávania nariadeného na 9. jún 1998 na vedomie a tohto pojednávania sa zúčastnia).

Okresný súd 1. júna 1998 vydal upovedomenie o odročení (odvolaní) pojednávania stanoveného na 9. jún 1998 na neurčito.

Okresný   súd   požiadal   18.   septembra   1998   notára   JUDr.   P.   o oznámenie   okruhu dedičov po Z. Z. (odpoveď bola doručená okresnému súdu 7. októbra 1998).

Okresný súd 2. októbra 1998 vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, aby oznámil, či zastupuje dedičov po nebohej Z. Z. (pozri vyššie podanie z 11. mája 1998).

Sťažovatelia   14.   októbra   1998   urgovali   na   okresnom   súde   vytýčenie   termínu pojednávania a z dôvodu hospodárnosti žiadali o zaslanie ich stanoviska súdnemu znalcovi ešte pred pojednávaním.

Okresný súd 28. decembra 1998 stanovil termín pojednávania na 12. január 1999.Na pojednávaní konanom 12. januára 1999 boli vypočutí znalec a na pojednávaní prítomní   účastníci.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom   doplnenia dokazovania.

Okresnému súdu bola 14. januára 1999 oznámená adresa bydliska odporcu v 1. rade.Okresný   súd   21.   januára   1999   požiadal   katastrálny   úrad   o zaslanie   výpisu z pozemkovej knihy (výpis bol predložený okresnému súdu 8. februára 1999).

Sťažovatelia 25. februára 1999 žiadali okresný súd, aby vyniesol rozsudok v nimi navrhnutom znení (uvedené navrhli aj v podaní z 22. marca 1999).

Sťažovatelia   17.   mája   1999   predložili   okresnému   súdu   osvedčenie   o dedičstve 28. januára 1999 a tiež výpis z listu vlastníctva.

Okresný súd 25. mája 1999 zaslal odporcom podanie navrhovateľov z 25. februára 1999.Odporkyňa v 6. rade 10. júna 1999 požiadala okresný súd, aby sa zaoberal podaním sťažovateľov z 25. februára 1999 (či nejde o späťvzatie návrhu voči nej).

Sťažovatelia   27.   septembra   1999   žiadali   okresný   súd   o vytýčenie   termínu pojednávania.

Okresný súd výzvou z 24. januára 2000 vyzval sťažovateľov, aby oznámili, či trvajú na žalobe proti žalovanej v 6. rade K. Z.

Sťažovatelia 1. februára 2000 oznámili okresnému súdu, že trvajú na žalobe aj proti žalovanej v 6. rade.

Sťažovatelia 28. marca 2000, 23. mája 2000 a 8. augusta 2000 žiadali okresný súd o vytýčenie termínu pojednávania.

Okresný súd 27. novembra 2000 stanovil termín pojednávania na 18. január 2001.Sťažovatelia 10. januára 2001 oznámili okresnému súdu zmenu právneho zástupcu (svojím zastupovaním splnomocnili advokátku JUDr. I. R.).

Dňa 18. januára 2001 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli vypočutí prítomní účastníci a znalec. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Odporkyňa v 6. rade 22. januára 2001 predložila okresnému súdu dôkazné listiny.Predseda okresného súdu opatrením z 8. januára 2002 „presunul“ predmetnú vec „do súdneho oddelenia Mgr. D. F.“.

Sťažovatelia 5. februára 2001 oznámili okresnému súdu skutočnosti, ktoré im boli uložené na pojednávaní konanom 18. januára 2001.

Sťažovatelia 23. júla 2002 žiadali okresný súd o vytýčenie termínu pojednávania.Sťažovatelia   1.   októbra   2002 žiadali   okresný   súd,   aby si   pre urýchlenie postupu konania vyžiadal správu od J. P., či je možné doručovať písomnosti okresného súdu M. P. a V. P. (žijúcim v Austrálii) na adresu na území Slovenskej republiky, resp. či mu títo odporcovia neudelili plnomocenstvo na zastupovanie v tomto konaní.

Sťažovatelia 11. decembra 2002 oznámili okresnému súdu, že navrhovateľ v 1. rade Š. P. zomrel 12. októbra 2002, a oznámili mená jeho právnych nástupcov.

Okresný súd 6. mája 2003 vyzval sťažovateľov na upresnenie okruhu žalovaných a na oznámenie, či sťažovatelia trvajú na svojich podaniach z 25. februára 1999 a 17. marca 1999.Okresný súd výzvou zo 6. mája 2003 vyzval sťažovateľov na oznámenie, či trvajú na svojom odvolaní podanom 4. mája 1998 voči uzneseniu zo 7. apríla 1998 o priznaní odmeny znalcovi Mgr. K. K.

Sťažovatelia 19. mája 2003 požiadali okresný súd o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k jeho výzve zo 6. mája 2003.

Odporcovia a sťažovatelia 14. mája 2003 a 30. mája 2003 oznámili okresnému súdu, že trvajú na svojom odvolaní.

Sťažovatelia 6. júna 2003 odpovedali na výzvu okresnému súdu zo 6. mája 2003. Okresný súd 10. septembra 2003 postúpil spis krajskému súdu.Krajský súd uznesením sp. zn. 13 Co 264/03 z 19. novembra 2003 potvrdil uznesenie okresného súdu zo 7. apríla 2002 (súdny spis bol doručený okresnému súdu 22. decembra 2003 a uznesenie bolo doručované právnym zástupcom účastníkov 12. marca 2004).Okresný súd uznesením z 25. mája 2004 pripustil, aby do konania na strane odporcov pristúpili ďalší účastníci, a pripustil aj zmenu petitu v zmysle návrhu zo 6. júna 2003.Okresný súd 31. mája 2004 požiadal notára JUDr. P. S. o oznámenie okruhu dedičov po Š. P. a katastrálny úrad o výpisy z listu vlastníctva (notár 11. júna 2004 oznámil okruh dedičov a Správa katastra K. – okolie postúpila žiadosť okresného súdu pracovisku Správy katastra K. Túto skutočnosť oznámila okresnému súdu 14. júna 2004).

Okresný súd 17. septembra 2004 zisťoval pobyt A. B. a J. B.Okresný   súd   uznesením   z 29.   apríla   2005   uložil   odporcom   písomne   sa vyjadriť k pripojenému   návrhu   a pokračoval   v zisťovaní   miesta   pobytu   A.   B.   a J.   B.   (Register obyvateľov   Slovenskej   republiky   13.   mája   2005   oznámil,   že   menovaní   sa v evidencii občanov Slovenskej republiky nenachádzajú).

Notár 9. mája 2005 oznámil okruh dedičov po poručiteľovi Š. P.Na   pojednávaní   konanom   6.   júna   2005   boli   vypočutí   prítomní   účastníci. Pojednávanie bolo odročené na 22. september 2005 s tým, že naň budú opätovne predvolaní navrhovatelia v 1. rade a odporcovia v 3. až 6. rade, 8., 9., 12. a 13. rade.

Okresný súd 13. júna 2005 vyzval sťažovateľov na oznámenie ďalších skutočností a na predloženie   výpisov   z listov   vlastníctva   (sťažovatelia   sa   29.   júna   2005   vyjadrili k predmetnej výzve a predložili požadované výpisy).

Okresný   súd   12.   septembra   2005   opätovne   na   Ústrednej   evidencii   obyvateľov Slovenskej   republiky,   Generálnom   riaditeľstve   Ústrednej   evidencie   väzňov   a Okresnom riaditeľstve policajného zboru   zisťoval miesto pobytu A. B. a J. B. (uvedené inštitúcie oznámili požadovanú adresu).

Na   pojednávaní   konanom   22.   septembra   2005   (prítomní   navrhovatelia   v 2.,   3., 5. a 7. rade   a odporca   v 2.   rade)   boli   vypočutí   prítomní   účastníci.   Pojednávanie   bolo odročené na neurčito s tým, že navrhovatelia predložia doklady o právnom nástupníctve po M. P. a po zosnulej odporkyni v 1. rade J. P. (právna zástupkyňa navrhovateľov 10. októbra 2005 oznámila okresnému súdu požadované mená a adresy).

Súdny spis sp. zn. 12 C 30/93 bol predložený ústavnému súdu 18. novembra 2005 na nahliadnutie.

B.

K sťažnosti bola pripojená odpoveď predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 2396/04 z 8. apríla 2004 na sťažnosť navrhovateľky Z. P. na prieťahy v konaní zo 6. apríla 2004, v ktorej uviedol: „(...) Po prešetrení som zistil, že vaša sťažnosť je dôvodná. Je pravdou, že posledné pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 18. 1. 2001, ako i skutočnosť, že v danom konaní k určitým prieťahom došlo.

Uvedená   situácia   bola   spôsobená   objektívnymi   dôvodmi,   a to   zmenou   zákonných sudcov   v danom   konaní,   ako   aj   enormnou   zaťaženosťou   v súčasnosti   vo   veci   konajúcej sudkyne Mgr. D. F., v súdnom oddelení ktorej je aj v súčasnosti 745 nevybavených vecí. (...)“

III.

1. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   30/93   došlo   k porušeniu   základného   práva sťažovateľov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“, resp. práva zaručeného v čl. 6 ods.   1   dohovoru,   podľa   ktorého „Každý   má právo na to,   aby jeho záležitosť   bola (...) v primeranej lehote prejednaná (...) súdom (...), ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...)“.

2. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 11. novembra 2005 podal prehľad úkonov súdu od nápadu veci a uviedol: „... Vzhľadom na vyššie uvedenú chronológiu vo veci vykonaných úkonov je nutné pripustiť, že dané konanie nevykazovalo počas celých rokov trvania sporu známky úplnej bezprieťahovosti. Uvedená situácia ale bola spôsobená predovšetkým objektívnymi dôvodmi, spočívajúcimi v opakovanej zmene zákonných sudcov v konaní,   ale   i skutkovou   obtiažnosťou   sporu,   ktorú   napokon   pripúšťajú   i samotní sťažovatelia.   Túto   skutkovú   obtiažnosť   je   nutné   vidieť   v procesných   prekážkach   pri zisťovaní okruhu dedičov, resp. dedičov po ukončení dedičských konaní po účastníkoch, ktorí   v priebehu   konania   zomreli,   prekážkami   pri   doručovaní   zásielok   niektorým z účastníkov konania, ale i nutnosťou vykonať vo veci rozsiahlejšie dokazovanie s využitím viacerých dôkazných prostriedkov.

Pri zohľadnení mnou uvádzaných argumentov považujem sťažovateľmi požadované finančné zadosťučinenie za neprimerane vysoké. (..)“

3. Sťažovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k vyjadreniu okresného súdu   okrem iného uviedli: „...Vo vzťahu k vyjadreniu odporcu považujeme za potrebné poukázať na to, že ani samotný odporca netvrdí, že by v konaní nedochádzalo k prieťahom. Táto skutočnosť je nakoniec zrejmá tak z chronológie obsiahnutej v našej sťažnosti, ako aj vo vyjadrení odporcu.

Ako   sme   už   uviedli,   v konaní   sú   obdobia   úplnej   nečinnosti   odporcu   a obdobia, v ktorých   odporca   vykonával   úkony,   ktoré   nesmerovali   k naplneniu   účelu   občianskeho súdneho konania, teda k prejednaniu veci tak, aby ochrana práv účastníkov bola rýchla a účinná.

Pokiaľ odporca poukazuje na to, že v priebehu konania došlo k úmrtiam viacerých účastníkov,   táto   skutočnosť   nemôže   zbaviť   ani   len   čiastočne   odporcu   zodpovednosti   za neprimeranú   dĺžku   konania,   pretože   k zmene   okruhu   účastníkov   konania   dochádzalo predovšetkým v dôsledku toho, že konanie trvalo dlho.

Nám   sťažovateľom   nie   je   jasné,   čo   mal   odporca   na   mysli,   keď   konštatoval,   že v konaní je nutné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, pretože od 12. 12. 1995, kedy bolo nariadené znalecké dokazovanie, nebolo žiadne iné dokazovanie tohto druhu nariadené a odporca   zasielal   výzvy   alebo   opakovane   vypočúval   účastníkov   o   tých   istých skutočnostiach.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na dôvody, ktoré sme uviedli vo svojej sťažnosti, považujeme výšku primeraného zadosťučinenia za primeranú a žiadame, aby ju ústavný súd, ak našej sťažnosti vyhovie, priznal v plnej výške a zároveň nám priznal náhradu trov konania.(...)“

4. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého   prípadu,   a to   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci, správanie účastníka a postup okresného súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II. ÚS   32/02).   Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

4.1.   Ústavný súd   predovšetkým   konštatuje, že občianskoprávne konanie (vo   veci vyslovenia čiastočnej neplatnosti kúpnej zmluvy), síce začalo 28. marca 1990, teda pred viac ako 15 rokmi, a nie je k dnešnému dňu ešte právoplatne skončené, ale ústavný súd je oprávnený posudzovať len obdobie po 15. februári 1993 (pozri prvý bod II. časti nálezu).

Obdobie, ktoré v dôsledku toho bude ústavný súd brať do úvahy, prekročilo teda 13 rokov. K tomu však ústavný súd považuje za potrebné upresniť, že ak nie je v zásade oprávnený   skúmať   a rozhodnúť   o porušení   základných   práv   pred   15.   februárom   1993, neznamená   to,   že   pri   celkovom   hodnotení,   či   za   obdobie,   ktoré   od   15.   februára   1993 uplynulo,   došlo   alebo   nedošlo   k porušeniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nemôže zohľadniť aj stav konania k uvedenému dátumu (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru).

Vzhľadom   na to,   že   sťažovatelia   vstúpili   do   konania 11.   mája 1998   (oznámenie sťažovateľov   okresnému   súdu)   na   základe   univerzálnej   sukcesie   (zmena   účastníkov konania),   ústavný   súd   bude   pri   posudzovaní   činnosti   okresného   súdu   prihliadať   aj   na obdobie týkajúce sa právnej predchodkyne sťažovateľov.

4.2. Ústavný súd je toho názoru, že uvedená dĺžka konania nebola výlučne závislá od zložitosti občianskoprávneho sporu vedeného v konaní pred okresným súdom ani nebola vyvolaná správaním sťažovateľov.

Ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť (skutkovú, právnu alebo procesnú prekážku), na základe ktorej – samostatne alebo v spojení s inými – by mohol predmetnú vec vrátane konania o nej posúdiť ako vec, ktorej dĺžka by bola spôsobená výlučne jej zložitosťou. Skutočnosti, že vo veci rozhodoval odvolací súd, že bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcami z odboru geodézie a kartografie, že boli zisťovaní dedičia, neboli skutočnosťami majúcimi   výlučný   vplyv   na   dĺžku   doterajšieho   konania,   i keď   ho   významnou   mierou ovplyvnili.

4.3. Podľa názoru ústavného súdu občianske súdne konanie, ktoré trvá tak dlho, ako je tomu v danej veci, možno už len na základe jeho posúdenia v globále považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutých osôb do takej miery, že sa ich právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (napr. I. ÚS 66/03).

Medzi skutočnosťami (výmena zákonných sudcov a ich enormná zaťaženosť, ako aj zložitosť   posudzovanej   veci),   ktorými   sa   túto   zdĺhavosť   snažil   ospravedlniť   predseda okresného   súdu,   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   takú   zásadnú   skutočnosť,   ktorá   by   bola dôvodom na ospravedlnenie postupu okresného súdu v doterajšom konaní.

4.4.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   takú   okolnosť,   ktorá   by   mala   byť osobitne zohľadnená pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

4.5. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom   zbytočné   prieťahy   v konaní   posudzoval   ako   celok   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti prípadu vrátane akcentovania významu predmetného konania pre jeho účastníkov.

Vychádzajúc   z predloženej   sťažnosti   a k nej   pripojených   dokumentov,   ako   aj zo stanovísk   účastníkov   konania   a na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd konštatoval zbytočné prieťahy v obdobiach (posudzované po 15. februári 1993):

- od 26. apríla 1994 (doručenie uznesenia krajského súdu účastníkom) do 24. apríla 1995 (predvolanie na pojednávanie), t. j. 12 mesiacov (keď okresný súd vykonal

2. novembra 1994 jediný procesný úkon, ktorým požiadal katastrálny úrad o odpisy listov vlastníctva);

- od   1.   júna   1995   (pojednávanie)   do   12.   decembra   1995   (uznesenie   o nariadení znaleckého dokazovania), t. j. šesť mesiacov;

- od   19.   augusta   1997   (dožiadanie   notárom)   do   7.   apríla   1998   (uznesenie o znalečnom), t. j. sedem mesiacov;

- od 25. mája 1999 (zaslanie podania navrhovateľov odporcom) do 24. januára 2000 (výzva sťažovateľom), t. j. osem mesiacov;

- od 1. februára 2000 (oznámenie sťažovateľov, že trvajú na žalobe) do 27. novembra 2000 (predvolanie na pojednávanie), t. j. vyše deväť mesiacov;

- od 18. januára 2001 (pojednávanie) do 6. mája 2003 (výzva sťažovateľom), t. j. dva roky a tri mesiace;

- od   31.   mája   2004   (dožiadanie   notárovi)   do   29.   apríla   2005   (výzva   odporcom), t. j. 11 mesiacov,keď okresný súd v dobre trvajúcej spolu šesť a pol roka bol bezdôvodne nečinný.

4.6.   Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

5.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

6. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

6.1. Sťažovatelia požadovali priznať primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu, že „Dĺžka konania presahujúca 15 rokov je nepochybne takým zásahom do základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a v primeranej   lehote,   že   dostatočnou satisfakciou pre sťažovateľov nemôže byť konštatovanie, že ich právo bolo porušené. Sťažovatelia považujú za primerané okolnostiam veci, aby im bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk pre každého z nich.“

6.2.   Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa cit. ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov (pozri body 4.1 až 4.6 tejto časti), ako aj s prihliadnutím na celkovú dĺžku doterajšieho konania považuje za primerané vo výške po 70 000 Sk pre každého z nich.

6.3. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

7. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátkou. Advokátka vykonala tri úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) z 22. septembra 2005 a vyjadrenie z 15. decembra 2005. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) prislúcha ako základná tarifa podľa ustanovení § 11 ods. 2 vyhlášky   1/6 z výpočtového základu (§ 1 ods. 3   vyhlášky,   t.   j.   zo   sumy   15   008   Sk),   čo   predstavuje   odmenu   za   jeden   úkon 2 501 Sk. Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny znižuje o 20 %, t. j. na sumu 2001 Sk za jeden úkon. Podľa § 18 ods. 4 vyhlášky sa tarifná odmena zvyšuje o daň z pridanej hodnoty (19 %), t. j. na sumu 2381 Sk, čo predstavuje v danom prípade spolu s režijným paušálom 150 Sk sumu 2 531 Sk za jeden úkon právnych služieb. Náhrada trov   konania   za   tri   úkony   právnych   služieb   v danom   prípade   predstavuje   spolu   sumu 7 593 Sk za jedného účastníka konania. Odmena za troch účastníkov konania predstavuje spolu sumu 22 779 Sk. Sťažovatelia požadovali náhradu trov konania v sume 15 354 Sk (5 118 Sk za jedného účastníka konania).

Ústavný   súd   preto   priznal   právnej   zástupkyni   sťažovateľov   odmenu   v nimi uplatnenej výške.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 4.

8. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. februára 2006