znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 221/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2013 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. S. D., správcu majetku úpadcu, so sídlom P., bytom S., zastúpeného advokátom JUDr. M. F., K., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 36 písm. a) a čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1 K 6/2012 z 13. novembra 2012, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. S. D.   o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára 2013   doručená   a podaním   z 21.   januára   2013   doplnená   sťažnosť   JUDr.   S.   D.,   správcu majetku úpadcu, so sídlom P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 36 písm. a) a čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 K 6/2012 z 13. novembra 2012.

2. Z obsahu sťažnosti a k sťažnosti priložených písomností vyplýva, že okresný súd uznesením č. k. 1 K 6/2012-118 z 25. júna 2012 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka A. B., H. (ďalej len „dlžník“), a za správcu dlžníka ustanovil sťažovateľa. Sťažovateľ návrhom zo 16. októbra 2012 požiadal okresný súd o priznanie „paušálnej odmeny za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov vo výške 2.788,28 € s DPH...“. Okresný súd uznesením   č.   k.   1   K 6/2012-155   z 13.   novembra   2012   priznal   sťažovateľovi „paušálnu odmenu vo výške 663,88 €“ a v prevyšujúcej časti jeho návrh zamietol. Sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 26. novembra 2012 „požiadal o vydanie uznesenia o priznanie paušálnej odmeny v časti rovnajúcej sa čiastke DPH z priznanej odmeny“. Okresný súd uznesením č. k. 1 K 6/2012-155 z 12. decembra 2012 priznal sťažovateľovi „daň z pridanej hodnoty vo výške 132,78 eura“.

3. Podľa   názoru   sťažovateľa   okresný   súd   nepriznaním   mu   paušálnej   odmeny za výkon   funkcie   správcu   v požadovanej   výške   porušil   jeho v petite   sťažnosti   označené základné práva zaručené ústavou a práva zaručené dohovorom a dodatkovým protokolom.

4. Sťažovateľ   namietal   v postupe   okresného   súdu   ústavne   nekonformný   výklad a následnú aplikáciu ustanovení § 12 ods. 1 a § 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   665/2005   Z.   z.,   ktorou   sa   vykonávajú   niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

5. Okresnému súdu vytýkal, že mu nebola priznaná paušálna odmena 2 323,57 € podľa ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky, keďže spravoval majetok fyzickej osoby z podnikateľskej činnosti, ale len odmena podľa ustanovenia § 12 ods. 1 vyhlášky vo výške 663,88 €, keď podľa názoru okresného súdu spravoval majetok fyzickej osoby.

6. Sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie rozhodol týmto nálezom:

„Právo JUDr. S. D., správcu, so sídlom správcu P... trvale bytom S., štátny občan SR vlastniť   majetok,   zakotvené   v   článku   20   odseku   1   Ústavy   SR   a   v   čl.   1   Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11, porušené bolo.

Právo...   podnikať   a uskutočňovať   inú   zárobkovú   činnosť,   zakotvenú   v   článku   35 odsek 1 Ústa vy SR, porušené bolo.

Právo... na odmenu za vykonanú prácu, zakotvenú v článku 36 písmeno a) Ústavy SR, porušené bolo.

Právo... na rovnaké zaobchádzanie, zakotvené v čl. 13 ods. 3 v spojení s čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a v čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11, porušené bolo.

Ústavný súd...   zrušuje   Uznesenie Okresného súdu...   zo   dňa 13.   11.   2012   sp.   zn. 1 K/6/2012 a vracia mu vecná ďalšie konanie.“

7. Ako dôkazový materiál sťažovateľ k sťažnosti   (okrem   iného) pripojil v bode 2 uvedené rozhodnutia okresného súdu.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane   týchto   práv   a   slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Ústavný   súd   návrh   na   začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

9. V   súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o   zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu   a   základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci   vznikne   procesná   situácia   alebo   procesný   stav,   ktoré   vylučujú,   aby   tento   orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

10.   Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   domáha   vyslovenia   porušenia označených   základných   práv   zaručených   ústavou   a   práv   zaručených   dohovorom a dodatkovým   protokolom   k nemu   postupom   okresného   súdu   a jeho   uznesením sp. zn. 1 K 6/2012 z 13. novembra 2012 (body 1 a 6).

11. Podľa   ustálenej   judikatúry   všeobecný   súd   zásadne   nemôže   byť   sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým nepochybne patria aj základné práva vyplývajúce z čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 36 písm. a) a čl. 13 ods. 3 ústavy, a tiež práv podľa čl. 14 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru. O prípadnom porušení sťažovateľom označených práv by bolo teda možné uvažovať vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne   došlo   k porušeniu   niektorého   zo   základných   práv,   resp.   ústavnoprocesných princípov   vyjadrených   v   čl.   46   až   čl.   48   ústavy,   resp.   v   spojení   s   ich   porušením (napr. II. ÚS 78/05 alebo IV. ÚS 326/07).

12.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ,   kvalifikovane   zastúpený   advokátom, namieta   „len“   porušenie   ním   označených   základných   práv   zaručených   ústavou   a práv zaručených   dohovorom   a dodatkovým   protokolom   (pozri   aj bod   6, pozn.),   t.   j. bez ich spojenia   s   namietaným   porušením   základných   práv,   resp.   ústavnoprocesných   princípov vyplývajúcich   z   čl.   46   až čl.   48   ústavy,   resp.   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Podľa   zavedenej judikatúry   ústavného   súdu   k   samostatnému   porušeniu   práv   označených   sťažovateľom v danom prípade namietaným uznesením okresného súdu nemohlo dôjsť, čo samo osebe zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

13. Napriek uvedenému ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu a   posudzoval   ústavnú   akceptovateľnosť   dôvodov,   na   základe   ktorých   okresný   súd napadnutým   uznesením   sp.   zn.   1   K 6/2012   z 13.   novembra   2012   priznal   sťažovateľovi paušálnu   odmenu   v ním   namietanej   výške   663,88   €.   V   odôvodnení   napadnutého rozhodnutia   okresný   súd   úvodom   oboznámil   doterajší   priebeh   konkurzného   konania a žiadosť sťažovateľa o priznanie paušálnej odmeny. Po citovaní ustanovení § 43 ods. 1 prvej vety, § 43 ods. 2 prvej vety zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“)   a ustanovenia   § 12 ods.   1   vyhlášky   okresný   súd   svoje rozhodnutie odôvodnil takto:

„Správca si uplatnil odmenu podľa § 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 665/2005 Z. z. s odôvodnením, že aj keď súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom,   vysporiadavané   záväzky   vznikli   dlžníkovi   z podnikateľskej   činnosti. Cieľom   úpravy   odmeny   správcu   je,   aby   bol   správca   odmenený   proporcionálne   podľa námahy, ktorú je potrebné v konkurznom konaní vynaložiť. Pritom je zrejmé, že v prípade fyzickej   osoby   podnikateľa   musí   správca   vynaložiť   väčšie   úsilie   spočívajúce   vo   veľkom množstve spracovaných prihlášok.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení vyhlášky č. 665/2005 Z. z. nie je ponechané na úvahe súdu, v akom rozsahu prizná odmenu správcovi. Súd je viazaný výlučne výrokom uznesenia, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka. Keďže v tomto konaní bol konkurz vyhlásený na majetok dlžníka, ktorý je fyzickou osobou – nepodnikateľom, priznal súd správcovi odmenu v zmysle § 12 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. vo výške 663,88 eura a v prevyšujúcej časti návrh správcu na priznanie paušálnej odmeny zamietol.“

14. Predmetné   rozhodnutie   (jeho   odôvodnenie)   obsahuje   podľa   názoru   ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov a ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich   podstaty   a zmyslu.   Skutočnosť,   že   sťažovateľ   sa   s názorom   okresného   súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej neúspech v súdnom konaní, resp. skutočnosť, že sa všeobecný súd nestotožní   s   právnymi   názormi   účastníka   konania,   nemožno   považovať   za   porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá dôvod doň zasahovať (m. m. I. ÚS 50/04, III. ÚS 67/06). Ústavný súd v tomto ohľade uzaviera, že napadnuté uznesenie   okresného   súdu   je   primeraným   spôsobom   odôvodnené   a   v   žiadnom   prípade ho nemožno považovať za arbitrárne.

15. Ústavný súd v tejto súvislosti ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

16. Na základe uvedeného ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru, že   napadnuté   uznesenie   okresného   súdu   je   z   ústavného   hľadiska   akceptovateľné a udržateľné, pričom medzi ním a označenými základnými právami sťažovateľa zaručenými ústavou a jeho právami zaručenými dohovorom a dodatkovým protokolom neexistuje taká príčinná   súvislosť,   ktorá   by   zakladala   po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   dôvod na vyslovenie   záveru   o   ich   porušení.   Ústavný   súd   preto   sťažnosť   sťažovateľa po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

17. Ústavný v okolnostiach danej veci zobral na zreteľ tiež výšku toho, čo je v hre, ako   aj   znenie   §   106   ods.   1   zákona   o konkurze   a reštrukturalizácii   („súd   uznesením o otvorení malého konkurzu uzná konkurz za malý, ak je vyhlásený na fyzickú osobu, ktorá nie je podnikateľom“), ktorého obsah určil medze malého konkurzu stanovené okresným súdom pri vyhlásení konkurzu v danej veci.

18. Vzhľadom   na to,   že sťažnosť bola odmietnutá ako celok,   bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa na rozhodnutie ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2013