znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 221/2012-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. M., Česká republika, zastúpeného advokátom Mgr. M.   M.,   Č.,   vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v   Košiciach   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 3 Cb/4/2008 a v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb/1/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. L. M.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. apríla 2012 doručená sťažnosť Ing. L. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb/1/2008 a v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb/4//2008.

2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „... Stížnost se tyká a směruje proti bezdůvodným průtahům ve věci řešené Krajským soudem Košice pod č. k. 4 Cb/1/2003... V uvedené věci vydal Krajský súd Košice dne 27. 3. 2009 usnesení č. k. 4 Cb/1/2008-168... kterým rozhodl, že návrh odpůrce ze dne 16. 2. 2007 na zrušení platebního rozkazu č. k. 18 Rob/1357/1996-22 ze dne 1. 7. 1997 se zamítá…“. Ďalej sťažovateľ uviedol, že „Stížnost se tyká a směruje proti bezdůvodným průtahům ve věci řešené Krajským soudem Košice pod č. k. 3 Cb/4/2008... V uvedené věci vydal Krajský súd Košice dne 2. 2. 2009 usnesení č. k. 3 Cb/4/2008-169...   kterým   rozhodl,   že   návrh   odpůrce   ze   dne   16.   2.   2007   na   zrušení platebního rozkazu č. k. 17 Rob/1361/1996-24 ze dne 27. 6. 1997 se zamítá a dále zamítl odpory ze dne 1. 3. 2006 a 20. 10. 2008 proti platebnímu rozkazu vydanému KS Košice dne 27. 6. 1997 č. k. 17 Rob 1361/96-24... Uvedené   usnesení   z   2.   2.   2009   bylo   zrušeno usnesením Nejvyššího súdu SR č. k. 2 Obo 40/2009... ze dne 27. 5. 2009 a věc vrácena ke Krajskému soudu Košice dne 5. 6. 2009. Nejvyšší soud SR o věci sám nerozhodl, pouze ji zrušil a se svým právním názorem věc vrátil Krajskému soudu Košice dne 5. 6. 2009… V této situaci je zřejmé, že ve věci 3 Cb 4/2008 není dosud od 2. 2. 2009 ani po uplynutí 3 roků a 2 měsíců právoplatné rozhodnuto o návrhu odpůrce z 16.   2.   2007 na zrušení platebního rozkazu 17 Rob 1361/96 z 27. 6. 1997, ani o odporech odpůrce ze dne 1. 3. 2007 a ze dne 20. 10. 2008.“

3.   Sťažovateľ   je   toho   právneho   názoru,   že   postupom   krajského   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb/4/2008, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb/1/2008 došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a preto navrhol,   aby   ústavný   súd   na   základe   skutočností   uvedených   v sťažnosti   v rozhodnutí vyslovil:

„- porušení základního práva stěžovatele, aby se jeho věc veřejné prerokovala bez zbytečných průtahů a v jeho prítomnosti a aby se mohl vyjádřit ku všetkým vykonaným důkazům zaručeného v článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky

- porušení základního práva stěžovatele, aby jeho záležitost byla spravedlivé, veřejně a   v   přiměřené   lhůtě   projednaná   nezávislým   a   nestranným   soudem   zřízeným   zákonem zaručeného v článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane lidských práv a základních svobod postupem Krajského súdu Košice v konaní 4 Cb/1/2008 a v konaní 3 Cb/4/2008

c.) uložil porušovateli povinnost ve lhůtě dvou měsíců rozhodnout

- ve věci 4 Cb/1/2008 o tom, zda odpory odpůrce ze dne 1. 3. 2007 a ze dne 20. 10. 2008 byly doručeny soudu včas s přihlédnutím k rozhodnutí Okresního soudu Vranov nad Toplou sp. zn. 1 T 197/2004

- ve věci 3 Cb/4/2008 o tom, zda odpory odpůrce ze dne 1. 3. 2007 a ze dne 20. 10. 2008 byly doručený soudu včas s přihlédnutím k rozhodnutí Okresního soudu Vranov nad Toplou sp. zn. 1 T 197/2004

d.) uložil porušovateli povinnost uhradit stěžovateli náhradu trov konania ve výši 254,88 EUR do dvou měsíců od právoplatnosti tohoto nálezu.“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

6.   Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že   postupom   krajského   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb/1/2008 a v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb/4/2008 došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku   1,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov   hodných osobitného zreteľa.

8. Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ   preukáže,   že   využil   označené   právne   prostriedky,   ktoré   má   podľa   zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody ústavný súd v danej veci nezistil.

9. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 62   a   nasl.   zákona   o súdoch   zásadne   považuje   za   účinný   prostriedok   ochrany   takých základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj so základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“),   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel   zistenia   stavu   veci   prešetriť   všetky   skutočnosti.“.   Napokon   podľa   tretieho   odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

10.   V   súvislosti   s   tým   ústavný   súd   poznamenáva,   že   vyčerpanie   opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných   práv   a   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

11. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

12. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľ (kvalifikovane zastúpený advokátom, pozn.) v rámci podanej sťažnosti ani priložených príloh nepreukázal, že podal predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb/1/2008 a v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb/4/2008.

13.   V   nadväznosti   na   uvedené   v bode   12   ústavný   súd   dodáva,   že   povinnosť vyčerpania   dostupných   a   účinných   prostriedkov   ochrany   základných   práv   a   slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade   s   pravidlami,   ktoré   s   uplatnením   daného   prostriedku   súvisia.   Nekonanie týmto   spôsobom   alebo   chyba   pri   vyžadovanom   postupe   má   za   následok   nesplnenie sťažovateľovej   povinnosti   vyčerpať   dostupný   prostriedok   ochrany   svojich   práv (III. ÚS 44/03).

14. Keďže ústavný súd nemal preukázané, že sťažovateľ podal predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb/1/2008 a v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb/4/2008 pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani z obsahu sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov osobitného zreteľa, odmietol jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

15. Pozornosti ústavného súdu neušlo, že podaná sťažnosť trpela aj ďalšími vadami, na základe   ktorých   by bolo   potrebné   sťažnosť   (jej   časť)   odmietnuť.   Napr.   v súvislosti s vecou   vedenou   na   krajskom   súde   pod   sp.   zn.   4   Cb/1/2008   ústavný   súd   zistil,   že v predmetnej veci krajský súd rozhodol (č. k. 4 Cb/1/2008-168)   27. marca 2009, teda sťažnosť   doručená   ústavnému   súdu   25.   apríla 2012   bola v tejto časti   podaná dávno   po uplynutí zákonom ustanovenej 2 mesačnej lehoty.

16. Pokiaľ sťažovateľ v texte sťažnosti (nie v jej petite) napáda aj porušenie iných práv   (nad   rámec   prieťahov   v konaní),   tieto   obsahovo   nijako   nevymedzil,   resp.   nimi argumentoval   iba   na   podporu   namietaných   prieťahov/nečinnosti   krajského   súdu.   Súc viazaný petitom sťažnosti (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), ako aj skutočnosťou, že sťažovateľ bol kvalifikovane zastúpený advokátom, ústavný súd ostatné označené práva, ktorých   porušenie   namietal,   vnímal   iba   ako   súčasť   širšej   sťažovateľovej   argumentácie, a teda sú bez zjavnej súvislosti k namietaným prieťahom v oboch konaniach vedených pred krajským súdom.

17. Nad rámec veci ústavný súd dodáva, že sťažnosť vykazovala aj ďalšie vady zmätočnosti a neurčitosti [napr. v navrhovanom petite pod písm. c) – pozri bod 3], ktoré by boli taktiež dôvodom na odmietnutie sťažnosti z dôvodu nesplnenia zákonných náležitostí. Sťažovateľ bol kvalifikovane zastúpený advokátom, ktorého ústavný súd nie je povinný podľa   svojej   stabilnej   rozhodovacej   praxe (napr.   I.   ÚS   368/2010,   IV. ÚS 322/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010) upozorňovať na prípadné nedostatky podaného návrhu.

18.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v   celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

19. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v   tejto   veci   v   prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   krajského   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2012