znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 221/04-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2005 v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Eduarda Báránya a Lajosa Mészárosa prerokoval   prijatú   sťažnosť   I.   H.,   bytom   Ž.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   O.   H., Advokátska   kancelária,   Ž.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 542/96 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   542/96 p o r u š i l základné právo I. H., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. I. H. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Žilina p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. I. H. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 11 991 Sk (slovom jedenásťtisíc   deväťstodeväťdesiatjeden   slovenských   korún),   ktoré   je Okresný   súd   Žilina povinný vyplatiť na účet advokátky JUDr. O. H. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 25. novembra 2004 č. k. I. ÚS 221/04-9 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť I. H., bytom Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného   advokátkou   JUDr.   O.   H.,   Advokátska   kancelária,   Ž.,   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 542/96.

Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je žalobcom v konaní o náhradu škody na zdraví vzniknutej pri plnení pracovných povinností, ktoré začalo 25. júla 1996 a dosiaľ nie je právoplatne skončené.

Podľa   tvrdenia   sťažovateľa „...   Po   podaní   žaloby...   porušovateľ   konal   do 22. 09. 1997, kedy sa uskutočnilo pojednávanie vo veci a pokračoval až 12. 02. 1999, kedy vydal   uznesenie   o pripustení   do   konania   vedľajšieho   účastníka.   Po   tomto   úkone   zostal porušovateľ na dobu viac ako 5 rokov a 8 mesiacov absolútne nečinný“.

Sťažovateľ viackrát (telefonicky, osobne a písomne 29. januára 2004 a 27. septembra 2004) urgoval pokračovanie v konaní a 24. júna 2004 podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Vo veci nie je do dňa podania jeho sťažnosti ústavnému súdu ešte ani na súde prvého stupňa rozhodnuté.

Sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   označeného   základného práva, prikázal okresnému súdu, aby „... konal... bez zbytočných prieťahov“, priznal mu finančné zadosťučinenie „v sume 50 000 Sk“ a náhradu trov jeho právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil sumou 11 991 Sk.

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadrili   obaja   účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedom,   vyjadrením   sp.   zn.   Spr   3545/04 z 3. februára   2005   a   sťažovateľ   prostredníctvom   stanoviska   svojej   právnej   zástupkyne k uvedenému vyjadreniu okresného súdu zo 14. februára 2005.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich stanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 542/96.

1. Sťažovateľ sa žalobou doručenou okresnému súdu 25. júla 1996 domáhal proti žalovanej Žilinskej   dopravnej   a špedičnej   spoločnosti,   s.   r.   o.,   Žilina   náhrady   škody   na zdraví v sume 105 774 Sk s prísl., ktorá mu bola spôsobená úrazom (a jeho následkami), vzniknutým pri plnení pracovných povinností v dôsledku autohavárie na služobnej ceste v zahraničí (sťažovateľ pracoval u žalovanej ako vodič autobusu).

2. Po vyjadrení žalovanej k žalobe a stanovisku Slovenskej poisťovne, a. s., Zvolen (nemala záujem vstúpiť do konania ako vedľajší účastník) sa uskutočnilo 21. januára 1997 prvé   pojednávanie,   na   ktorom   sa   účastníci   (resp.   ich   právni   zástupcovia)   vyjadrili k predmetu   sporu.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom   dania   možnosti účastníkom konania navrhnúť dôkazy, ktoré požadujú vykonať.

3. Dňa 17. júna 1997 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli vypočutí štyria svedkovia. Keďže účastníci navrhli vypočuť ďalších svedkov, pojednávanie bolo odročené na neurčito.

4. Na pojednávaní konanom 22. septembra 1997 boli vypočutí ďalší traja svedkovia. Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom   vyžiadania   si   (cez   Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) spisu o dopravnej nehode v Rakúsku.

5. Ďalším procesným úkonom okresného súdu bolo vyžiadanie si 28. mája 1998 stanoviska   od   Poisťovne   OTČINA,   a.   s.,   Bratislava,   pobočky   v Nitre   (ďalej   len „poisťovňa“), či má záujem vstúpiť do konania. Poisťovňa bola požiadaná aj o predloženie spisu o poistnej udalosti (týkajúcej sa predmetu sporu).

6. Po súhlasnom vyjadrení poisťovne (19. júna 1998) a predložení poistného spisu okresný súd uznesením z 12. februára 1999 pripustil poisťovňu do konania ako vedľajšieho účastníka.

7. Právna zástupkyňa sťažovateľa 30. januára 2004 písomne urgovala pokračovanie v konaní a 11. mája 2004 predložila „zmenu návrhu“ spočívajúcu v upresnení (aktualizácii) uplatnených   peňažných   nárokov   a presnom   označení   ďalšej   žalovanej   (vedľajšieho účastníka konania), t. č. Poisťovne UNIQA, a. s., Bratislava.

8. Právna zástupkyňa sťažovateľa listom adresovaným predsedovi okresného súdu 29.   septembra   2004   odvolávajúc   sa   na   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   z 24.   júna   2004 opätovne urgovala pokračovanie v konaní.

9. Pokynom nového zákonného sudcu z 8. októbra 2004 bol sťažovateľ vyzvaný na predloženie potrebného počtu druhopisov jeho podania z 11. mája 2004, ktoré boli doručené okresnému súdu 22. októbra 2004.

10. Okresný súd 29. októbra 2004 vytýčil termín pojednávania na 2. december 2004. Spolu s predvolaním bolo účastníkom konania oznámené, že 1. októbra 2004 boli veci po doterajšej zákonnej sudkyni JUDr. Z. H. pridelené JUDr. V. K..

11. Na pojednávaní konanom 2. decembra 2004 boli vykonané prednesy právnych zástupcov   žalobcu   a žalovanej   (poisťovňa   neúčasť   vopred   ospravedlnila).   Pojednávanie bolo odročené na 24. február 2005. Žaloba a jej zmena z 11. mája 2004 boli 3. decembra 2004 zaslané poisťovni na vyjadrenie.

12. Okresný súd 6. decembra 2004 predvolal účastníkov na pojednávanie stanovené na 24. február 2005 a vyzval žalovanú na vyjadrenie k návrhu (žalobe ako celku).

13. Na pojednávaní konanom 24. februára 2005 okresný súd v merite veci rozhodol rozsudkom (ktorým čiastočne vyhovel návrhu a vo zvyšnej časti ho zamietol).

III.

1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

2.   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   (z   3.   februára   2005)   predložil chronologický prehľad úkonov súdu v predmetnej veci, vyjadrenie vo veci t. č. konajúceho sudcu   a uviedol,   že „...   Navrhovateľovo   zavinenie   spočíva   v procesnom   postupe   – nedostatočné podania, súd ho musel vyzývať na doplnenie. Kvalitné podania súd prejedná efektívnejšie.   Je   však   pravdou,   že   aj   nekvalitné   podania   si   zaslúžia   pozornosť   súdu z hľadiska efektívneho procesu“.

Zákonný   sudca   v predsedom   okresného   súdu   pripojenom   vyjadrení   uviedol: „... V období   od   12.   02.   1999   do   07.   10.   2004   neboli   vykonávané   úkony,   pravdepodobne z dôvodu mimoriadneho zaneprázdnenia zákonnej sudkyne a jej osobných a zdravotných problémov.

Na základe Opatrenia č. 4 zo dňa 01. 10. 2004 k Rozvrhu práce Okresného súdu Žilina   na rok 2004 veci v senáte 14 C boli pridelené sudcovi Okresného súdu v Žiline JUDr. V. K.

Od uvedeného dňa sa vo veci koná tak, aby nevznikali zbytočné prieťahy a vec mohla byť čo najskôr rozhodnutá.

Pojednávaná vec je pomerne skutkovo právne zložitá, vzhľadom na zmenu žaloby, miesto   spôsobenia   škody   v cudzine   a tým   sťažené   zisťovanie   okolností   vzniku   škody, zavinenia škody navrhovateľom ako aj vzhľadom na skutočnosť, že v konaní je potrebné niektoré otázky vyriešiť znaleckým dokazovaním.“

Právna   zástupkyňa   v stanovisku   k predmetnému   vyjadreniu   uviedla: „...   podanie, ktoré má predseda súdu na mysli, je zmena návrhu zo dňa 11. 05. 2004. K zmene návrhu muselo dôjsť z dôvodu, že v období od 25. 7. 1996, kedy bol na súd doručený pôvodný návrh,   do   11.   05.   2004,   kedy   už   vec   mala   byť   nesporne   rozhodnutá,   sa   podstatným spôsobom   zmenili   sumy   finančných   náhrad   –   strata   zárobku   po   ukončení práceneschopnosti. Svoj návrh som aktualizoval s ohľadom na dĺžku uplynulého času od podania žaloby a na nárast sumy náhrady škody, na ktorú mám podľa môjho názoru nárok. Zmena návrhu zo dňa 11. 05. 2004 obsahovala všetky náležitosti, ktoré zo zákona obsahovať má. Jediná súdom vytýkaná skutočnosť je to, že zmena návrhu neobsahovala kópie príloh podania, aj keď prílohy boli v jednom vyhotovení súčasťou zmeny návrhu. Výzve na predloženie kópií príloh sme vyhoveli v lehote 15 dní. Podľa môjho názoru, táto skutočnosť   nemohla   ovplyvniť   dĺžku   celého   konania   a táto   vytýkaná   „nekvalita“   je   vo vyjadrení súdu uvádzaná len účelovo.

JUDr.   V.   K.,   sudca   Okresného   súdu   v Žiline   sa   vyjadril   k sťažnosti   na   prieťahy v konaní okrem iného tak, že v období od 12. 02. 1999 do 07. 10. 2004 neboli vykonávané úkony,   pravdepodobne   z dôvodu   mimoriadneho   zaneprázdnenia   zákonnej   sudkyne   a jej osobných a zdravotných problémov.

Týmto   vyjadrením   vyššie   menovaný vlastne   uznáva,   že   prieťahy v konaní   v tomto období   zapríčinil   porušovateľ.   Skutočnosť,   že   táto   jeho   nečinnosť   bola   spôsobená pravdepodobným   mimoriadnym   zaneprázdnením   zákonnej   sudkyne   a jej   osobných a zdravotných   problémov,   nie   je   dôvodom   ospravedlňujúcim   prieťahy   v konaní.   Podľa ustálenej judikatúry, personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade významné pre posúdenie toho, či došlo alebo nedošlo k zbytočným prieťahom v konaní (III. ÚS 14/00). V ďalšom p. JUDr. V. K., sudca porušovateľa udáva, že vec je pomerne skutkovo a právne   zložitá,   vzhľadom   na   zmenu   žaloby,   atď.   Ako   som   už   uviedol,   zmena   žaloby uskutočnená až v máji 2004, bola odôvodnená prieťahmi v konaní, a preto nie je podľa môjho   názoru   možné   argumentovať   zložitosťou   zmeny   návrhu.   Ak   by   porušovateľ v predmetnej veci postupoval bez prieťahov v konaní, vec by nebola natoľko zložitá.“

3.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   sa   vytvára   právna   istota.   Pre   splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   sa   naplní   zásadne   až právoplatným   rozhodnutím   štátneho   orgánu,   na   ktorom   sa   osoba   domáha   odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. I. ÚS 41/02).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 542/96, v ktorom sa koná a rozhoduje o náhrade škody na zdraví vzniknutej pri plnení pracovných úloh, došlo k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

3.1. Pri hodnotení podľa kritéria „zložitosť veci“ ústavný súd pripúšťa, že konanie o návrhu sťažovateľa, v ktorom si uplatňuje náhradu škody na zdraví vzniknutej pri plnení pracovných   úloh,   môže   byť charakterizované určitým   stupňom   faktickej,   ale aj právnej zložitosti, no zároveň je toho názoru, že doterajšia dĺžka konania v posudzovanej veci (pozri II. časť tohto rozhodnutia) nebola v prevažnej časti závislá od zložitosti sporu vedeného v posudzovanom konaní.

3.2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria (správania sťažovateľa v preskúmavanej veci) ústavný súd nezistil takú závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto   konaní k zbytočným   prieťahom.   Sťažovateľ   sa   zúčastňoval   nariadených   pojednávaní,   na   výzvy okresného súdu reagoval v primeranej dobe, pokračovania v konaní sa domáhal urgenciami a sťažnosťou na prieťahy v konaní.

3.3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že okresný súd bol

- od 22. septembra 1997 (pojednávanie) do 28. mája 1998 (vyžiadanie stanoviska od poisťovne), t. j. v trvaní vyše ôsmich mesiacov a

- od 19. júna 1998 (odpoveď poisťovne) do 8. októbra 2004 (pokyn nového zákonného sudcu),   keď   vykonal   len   jediný   procesný   úkon   (uznesenie   z 12.   februára   1999 o pribratí poisťovne do konania v postavení vedľajšieho účastníka), t. j. v trvaní šiestich rokov a vyše troch mesiacov bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný, teda vyše sedem rokov neboli vykonané vo veci úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas súdneho konania nachádzal. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené v dôsledku zložitosti veci a ani správania účastníkov konania,   ale   v dôsledku   postupu   okresného   súdu.   Obranu   okresného   súdu   spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne príčiny spôsobiť tieto prieťahy, nemožno akceptovať.   Vysoká   zaťaženosť   vo   veci   konajúcej   sudkyne   (pozri   bod   2   III.   časti odôvodnenia) nemôže byť na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci (pozri napr. I. ÚS 156/02).

Podľa názoru ústavného súdu súdne konanie, ktoré bez právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako je tomu v danej veci (konanie o náhrade škody na zdraví vzniknutej pri plnení pracovných povinností), treba považovať už vzhľadom na samotnú dĺžku konania za konanie nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy. Táto zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutých osôb do takej miery, že ich právo na súdnu ochranu sa stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (napr. I. ÚS 65/03, I. ÚS 39/00).

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V dôsledku   meritórneho   rozhodnutia   okresného   súdu   (pozri   bod   3   II.   časti odôvodnenia)   odpadol   dôvod   prikázať   okresnému   súdu   vo   veci   konať   bez   zbytočných prieťahov a rozhodnúť tak, ako sa to dožadoval sťažovateľ v bode 2 petitu svojej sťažnosti.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk. Je toho názoru, „... že požadované finančné zadosťučinenie je primerané a to vzhľadom na množstvo problémov, ktoré sťažovateľovi vznikli v dôsledku zbytočných prieťahov v konaní. Stav právnej neistoty a stále zmenšujúca sa šanca reálneho vymoženia žalobného nároku, zohľadňujúc   inflačné   znehodnotenie   finančných   nárokov,   veľmi   nepriaznivo   vplýva   i na psychiku sťažovateľa, ktorý sa po úraze s trvalými následkami snaží žiť plnohodnotným životom. Štátne orgány namiesto toho, aby mu v tomto snažení pomáhali, naopak stoja proti nemu   a   bránia   mu   dovolať   sa   spravodlivosti,   pričom   samy   porušujú   zákony   a Ústavu Slovenskej republiky“. Keďže iba konštatovanie porušenia označeného základného práva nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa, ústavný súd uznal za dôvodné priznať mu finančné zadosťučinenie, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu (najmä vzhľadom na predmet konania, ako aj dlhodobú a bezdôvodnú nečinnosť   okresného   súdu)   považuje   za   primerané   v požadovanej   (uplatnenej)   výške 50 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnému   sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia advokátom.   Advokát   vykonal   tri   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu zastupovania,   písomné   podanie   (sťažnosť)   z 2.   novembra   2004   a   vyjadrenie zo 14. februára 2005.   Odmena   určená   podľa   §   13   ods.   8   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky) 13 602 Sk vo výške 1/3 predstavuje 4 534 Sk za jeden úkon. Celkové trovy za dva úkony vykonané v roku 2004 teda predstavujú 9 068 Sk a spolu s režijným paušálom ku každému úkonu (136 Sk v zmysle § 19 ods. 3 vyhlášky) sumu 9 340 Sk. Za tretí úkon vykonaný v roku   2005   prislúcha   odmena   (v   zmysle §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   665/2004   Z.   Z.,   t.   j.   1/6   výpočtového   základu 15 007 Sk) 2 501 Sk, čo predstavuje spolu s režijným paušálom 150 Sk sumu 2 651 Sk. Odmena advokátke za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje spolu sumu 11 991 Sk. Z týchto dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2005