znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 220/2013-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2013 predbežne prerokoval sťažnosť A. S., Spolková republika Nemecko, zastúpeného A, s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia základných práv na súdnu ochranu a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Cpr/3/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. S.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. januára 2013   doručená   sťažnosť   spoločnosti   A.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie   základných   práv   na   súdnu   ochranu   a   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Cpr/3/2012.

2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „... ako navrhovateľ návrhom na začatie   konania zo dňa   01.   05.   2012,   doručeným   Okresnému súdu...   dňa 03.   05.   2012 v spojení s návrhom na zmenu návrhu na začatie konania zo dňa 20. 08. 2012, domáhal vydania   rozsudku,   ktorým   súd   určí,   že   výpoveď   z   pracovného   pomeru   daná   odporcom sťažovateľovi je neplatná, určí, že okamžité skončenie pracovného pomeru sťažovateľa je neplatné, určí, že pracovný pomer medzi sťažovateľom a odporcom trvá a zároveň prizná sťažovateľovi náhradu mzdy vo výške vyčíslenej v návrhu na zmenu návrhu začatie konania zo dňa 20. 08. 2012 a súčasne zaviaže odporcu na náhradu trov konania.

Odo dňa podania návrhu dňa 03. 05. 2012 na Okresnom súde... a následného návrhu na zmenu návrhu na začatie konania zo dňa 20. 08. 2012 sa ku dnešnému dňu vôbec nekonalo a vo veci nie je vykonaný žiaden úkon.

Dňa 03.   08.   2012 sťažovateľ (zastúpený advokátom)   podal   sťažnosť   na prieťahy v súdnom konaní a požiadal predsedníčku súdu ako orgán poverený vybavovaním sťažností, aby,   ak   zistí,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   prijala   a   zabezpečila   vykonanie   opatrení   na odstránenie zistených nedostatkov. V podanej sťažnosti sťažovateľ namietal postup súdu, ktorým súd porušuje právo účastníkov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V   odpovedi   na   sťažnosť   v   konaní   spis   zn.   18   Cpr   3/2012   zo   dňa   20.   08.   2012 predsedníčka Okresného súdu Bratislava I uviedla, že nahliadnutím do spisu zistila, že dňa 03. 05. 2012 bol súdu doručený návrh na začatie konania v právnej veci navrhovateľa: A. S. proti odporcovi G. s. r. o. o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Dňa 10. 05. 2012   zákonná   sudkyňa   dala   pokyn   vyššiemu   súdnemu   úradníkovi   na   odstránenie   vád návrhu a na ďalší procesný postup vo veci. Zároveň predsedníčka súdu oznámila, že s predmetnou sťažnosťou oboznámila zákonnú sudkyňu a vyzvala zákonnú sudkyňu, ako aj vyššieho súdneho úradníka, aby neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu. Podľa vyjadrenia predsedníčky súdu bude vybavenie veci priebežne sledovať tak, aby k zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu nedochádzalo.“

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Základné právo sťažovateľa A. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa či. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu... v konaní vedenom pod spis, zn.: 18 Cpr/3/2012 porušené bolo.

2. Okresnému súdu... prikazuje, aby vo veci vedenej pod spis. zn.: 18 Cpr/3/2012 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Sťažovateľovi   A.   S.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   3.000,-   EUR...   ktoré   je Okresný súd... povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažovateľovi A. S. priznáva náhradu trov konania, ktoré je Okresný súd... povinný zaplatiť   na   účet   právneho   zástupcu   sťažovateľa   do   15   dní   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

8.   Predmetom   konania pred   všeobecným   súdom   je žaloba sťažovateľa   o   určenie neplatnosti   rozviazania   pracovného   pomeru   a o náhradu   mzdy,   ktorá   bola   podaná na okresnom súde 3. mája 2012 v spojení so zmenou žalobného návrhu z 20. augusta 2012.

9. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

10.   Ústavný   súd   v   rámci   predbežného   prerokovania   veci   z   obsahu   sťažnosti a pripojených   listín   a   dopytom   na   okresnom   súde   zistil,   že   predmetné   konanie   začalo 3. mája 2012 na okresnom súde podaním žaloby sťažovateľom a je vedené pod sp. zn. 18 Cpr 3/2012. Okresný súd priebežne (primerane okolnostiam danej veci) konal vo veci, keď dal pokyn 10. mája 2012 na odstránenie vád žalobného návrhu, 4. septembra 2012 vyzval odporcu, aby sa vyjadril k žalobnému návrhu, a vyzval aj navrhovateľa, či ovláda slovenský jazyk.

11. Sťažovateľ v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním doručil 3. augusta 2012 predsedníčke   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní.   V   odpovedi   na   sťažnosť predsedníčka okresného súdu v liste sp. zn. Spr. 2207/12 z 20. augusta 2012 oznámila, že prijala konkrétne opatrenia na nápravu spočívajúce v tom, že so „sťažnosťou oboznámila zákonnú sudkyňu a vyzvala som ju a vyššieho súdneho úradníka, aby neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu. Vybavenie veci budem priebežne sledovať, tak, aby k zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu nedochádzalo.“.

12. Na základe uvedeného a vzhľadom na doterajšiu dĺžku tohto konania (8 a pol mesiaca) ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Doterajší priebeh   konania   pred   označeným   súdom   bol   bez   významnejších   prieťahov   a   nezakladá reálnu možnosť vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   resp.   práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu v – pre sťažovateľa existenčne významnej veci – by eventuálne mohla spôsobiť porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.

13.   Vzhľadom   na   tieto   skutočnosti   ústavný   súd   posúdil,   že   v   konaní   vedenom na okresnom súde vo veci sp. zn. 18 Cpr/3/2012 zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu do práva   sťažovateľa,   ktorá   by   zodpovedala   ústavnorelevantnému   porušeniu   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

14. Nad rámec posudzovanej veci pozornosti ústavného súdu neušlo, že k sťažnosti priložené   splnomocnenie   je   udelené   obchodnej   spoločnosti   A.,   s.   r.   o.,   B.,   a   teda nezodpovedá dikcii ustanoveniu § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

15. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.

16. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v   tejto   veci   v   prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2013