I. ÚS 22/94
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí 24. mája 1994 po predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ 6 proti Rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky vo veciach personálnych MV SR č. 172, ktorým bol odvolaný z funkcie veliteľa Okresného veliteľstva PZ SR Spišská Nová Ves takto r o z h o d o l : Ústavná sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ proti Rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky vo veciach personálnych MV SR č. 172, ktorým bol odvolaný z funkcie veliteľa Okresného veliteľstva PZ SR Spišská Nová Ves sa1. O d m i e t a v časti namietajúcej porušenie základného
práva upraveného v čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky z dôvodu nepríslušnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky.2. O d m i e t a v časti namietajúcej porušenie základnéhopráva upraveného v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky pre nesplnenie zákonných náležitostí ústavnej sťažnosti. O d ô v o d n e n i e :
25. 11. 1993,s poukazom na čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podal podnet pre porušenie zákona, ktorého sa mal dopustiť ⬛⬛⬛⬛, v tom čase minister vnútra Slovenskej republiky, keď Rozkazom vo veciach personálnych MV SR č. 172 odvolal ⬛⬛⬛⬛ z funkcie veliteľa Okresného veliteľstva PZ SR Spišská Nová Ves. Navrhovateľ svoje podanie doplnil 29. 12. 1993 tak, že ho označil za ústavnú sťažnosť. Právnym dôvodom pre podanie jeho ústavnej sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ - 2 -
bolo porušenie základných práv uvedených v čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky a v spojení s tým aj v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Porušenie tohto práva namietal najmä preto, lebo mu nebola daná možnosť vyjadriť sa k nedostatkom v jeho práci, ktoré zistil kontrolný orgán Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, hoci táto povinnosť kontrolnému orgánu vyplýva z ustanovení § 19 ods. 2 písmena d/ a e/, § 21 ods. 1 až 3 zákona SNR č. 418/1991 Zb. o štátnej kontrole. V odvolacom konaní proti návrhu služobného hodnotenia a neskôr v odvolacom konaní proti rozhodnutiu ministra vnútra, poradná komisia ministra nevzala do úvahy dôkazy navrhované ⬛⬛⬛⬛, čím podľa jeho názoru došlo k porušeniu zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, ako aj k porušeniu Výnosu MV SR č. 86/91. Porušenie práv priznaných v čl. 19 sťažovateľ namieta z dôvodu skompromitovania v očiach podriadených spolupracovníkov a širokej verejnosti okresu v dôsledku odvolania z funkcie okresného veliteľa OV PZ SR, čo malo "priamy vplyv aj na zásah do osobnej cti" navrhovateľa. V dôsledku namietaných porušení základných práv sťažovateľ požiadal ústavný súd o vydanie nálezu, že "Rozhodnutím ministra vnútra SR č. p. 274/93 zo dňa 10. 9. 1993 o zamietnutí rozkladu proti služobnému hodnoteniu a v Rozkaze vo veciach personálnych MV SR č. 172, bez uvedenia dátumu, boli porušené základné práva navrhovateľa uvedené v čl. 50 a čl. 19 Ústavy SR". Odôvodnenosť prijatia uvedeného nálezu opiera sťažovateľ o vlastný výklad ústavy a tiež zákona SNR č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky. Povinnosť kontrolného orgánu vyžadovať od zodpovednej osoby písomné vyjadrenie ku všetkým skutočnostiam, ktoré odôvodňujúuplatnenie právnej zodpovednosti (§ 19 ods. 2 písm. d/ zákona č. ⬛⬛⬛⬛ - 3 -
418/1991 Zb.), povinnosť kontrolného orgánu prerokovať výsledky
kontroly podľa § 19 ods. 2 písm. e/ zákona č. 418/1991 Zb., ani ustanovenia o vyhotovení protokolu o kontrole podľa § 21 ods. 1 až 3 zákona č. 418/1991 Zb. nemožno vysvetľovať ako súčasť základných práv a slobôd priznaných podľa čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy, ale ako povinnosti štátnych orgánov späté s ochranou uvedených ústavných práv a slobôd. Právo obvineného, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám, alebo prostredníctvom právneho zástupcu, ktoré sa priznáva podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, je právom obvineného v trestnom konaní. Ústava ho však nepriznáva vo veciach, ktoré sú predmetom správneho konania, v ktorom ⬛⬛⬛⬛ namietal porušenie uvedeného základného práva. Na základe tejto skutočnosti možno konštatovať, že ústavná sťažnosť nespĺňa zákonné náležitosti, ktoré by ústavný súd oprávňovali začať konanie o nej a to preto, že rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa upraveného v čl. 50 ods. 3 ústavy. Tým nebola splnená jedna zo základných zákonných podmienok ústavnej sťažnosti vyplývajúca z čl. 127 ústavy. Porušenie práv priznaných v čl. 19 ods. 1 a 2 ústavy, nemôže nastať rozhodnutím štátneho orgánu,pri ktorom tento orgán uplatní svoju právomoc. Právo na funkciu, ktoré sťažovateľ v skutočnosti uplatňuje, keď namieta porušenie jeho práva na zachovanie svojej dôstojnosti odvolaním z funkcie, právny poriadok nikomu nepriznáva. K porušeniu ústavných práv podľa čl. 19 ústavy ani žiadneho iného práva, rozhodnutím o odvolaní z funkcie v Policajnom zbore Slovenskej republiky nedochádza. Preto Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o ústavnej sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 54 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Podanie, ktoré Ústavnému súduSlovenskej republiky predložil ⬛⬛⬛⬛ nemožno
- 4 -
považovať ani za podnet podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, ako ho jeho pisateľ pôvodne označil, pretože z jeho obsahu a z vyššie uvedených dôvodov nevyplýva porušenie práv fyzickej osoby. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. mája 1994
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Richard R a p a n t predseda senátu