SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 22/2016-30
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. marca 2016 v senátezloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňákaprerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛ ;
; ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,a ⬛⬛⬛⬛,zastúpených advokátkou JUDr. Nicol Hlaváčikovou, Advokátka kancelária Mária Grochováa partneri s. r. o., Garbiarska 5, Košice, vo veci namietaného porušenia ich základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okoliev konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 80/2010 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenompod sp. zn. 15 C 80/2010 p o r u š e n é b o l o.
2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.15 C 80/2010 konať bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančnézadosťučinenie každému v sume po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súdKošice-okolie p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,a ⬛⬛⬛⬛ trovy právneho zastúpenia v sume 1 315,52 € (slovomtisíctristopätnásť eur a päťdesiatdva centov) na účet advokátky JUDr. Nicol Hlaváčikovej,Advokátka kancelária Mária Grochová a partneri s. r. o., Garbiarska 5, Košice, do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. novembra2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛ ;
; ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ (spolu ďalej len„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 80/2010.Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva:
„... 28.04.2010 sme podali spolu s ďalšími žalobcami na Okresný súd žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti... V danom roku bolo súdom iba doručené oznámenie a poučenie o procesných právach a povinnostiach a zaslané vyjadrenie... žalovanej... súd... na prvom pojednávaní... 18.02.2011 konanie prerušil až do právoplatného skončenia dedičskej veci po jednej zo žalobkýň.... 24.06.2011 bolo... uznesenie o prerušení konania zrušené.
V roku 2011 Okresný súd požiadal nášho právneho zástupcu o doručenie dvoch ďalších rovnopisov návrhu, pretože sa rozrástol počet žalobcov o príslušných dedičov... rovnopisy boli súdu... doručené... 01.11.2011. V tento deň podal náš právny nástupca aj... návrh na zmenu petitu, ktorý odrážal výlučne spomenuté úmrtie. V júli 2013 náš právny zástupca podal návrh na zmenu odporcu, keďže medzičasom zomrela aj samotná odporkyňa. Tento návrh bol posledným úkonom v predmetnej vecí. Okresný súd do dnešného dňa nerozhodol o návrhu na zmenu petitu z roku 2011, ako ani o návrhu na zmenu odporcu z roku 2013.
Od októbra 2011 je Okresný súd absolútne nečinným, teda viac ako 3 roky!...... navrhujeme, aby bolo každému z nás priznané finančné zadosťučinenie vo výške 3.500 EUR. Požadovanú sumu považujeme, vzhľadom na utrpenú ujmu v podobe dlhoročnej právnej neistoty, za primeranú. Dlhodobá právna neistota a frustrácia z nej prirodzene vyplývajúca má nezanedbateľný dopad na každodenný život (ak už len zohľadnime nemožnosť nakladať so svojím vlastníctvom, zaujímavým stavebným pozemkom). Z daných dôvodov je priznanie finančného zadosťučinenia spravodlivé.
... sťažnosť predsedovi príslušného súdu nepovažujeme vo svetle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva za stabilný a efektívny prostriedok nápravy. Naviac, predseda príslušného súdu nám nemôže utrpenú ujmu ani len čiastočne zahojiť priznaním primeraného finančného zadosťučinenia.“
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:
„... základné právo ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/80/2010 porušené bolo.
Okresnému súdu Košice-okolie sa v konaní vedenom pod spis. zn. 15C/80/2010 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ priznáva, každému z nich, finančné zadosťučinenie v sume po 3.500 EUR..., ktoré je Okresný súd Košice-okolie povinný vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1315,44 EUR..., ktoré je Okresný súd Košice-okolie povinný vyplatiť na účet ich právneho zástupcu Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s. r. o. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 22/2016-16 z 19. januára 2016 prijal podľa § 25ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľov na ďalšie konaniev senáte ústavného súdu v zložení Marianna Mochnáčová (predsedníčka senátu), PeterBrňák (sudca) a Milan Ľalík (sudca). V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2016účinného od 1. marca 2016 I. senát ústavného súdu rozhoduje v tomto zložení: Milan Ľalík(predseda senátu), Peter Brňák (sudca) a Marianna Mochnáčová (sudkyňa). Z uvedenéhodôvodu vec prerokoval a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného súdu v zložení, ktoré jeuvedené v záhlaví tohto nálezu.
Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval účastníkov konania, aby savyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčkuokresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k prijatej sťažnosti.
Na výzvu ústavného súdu reagovala predsedníčka okresného súdu podaním sp. zn.1 Spr V/52/16 z 3. februára 2016, v ktorom okrem iného uviedla:
„Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov vyplýva, že tunajší súd v období od začatia konania až do pripojenia spisu k spisovému materiálu súvisiaceho konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 14 C/37/2010 dňa 29. 5. 2012, konal v tomto konaní priebežne a bez prieťahov. Nebolo zistené dlhšie časové obdobie, počas ktorého by súd nevykonal žiaden úkon, procesné úkony súdu boli vykonávané v časových intervaloch niekoľkých dní až troch mesiacov.
Konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 14 C/37/2010 bolo začaté dňa 24. 2. 2010, teda pred začatím konania sp. zn. 15 C/80/2010. Predmetom konania vedeného pod sp. zn. 14 C/37/2010 bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti... Okruh účastníkov v tomto konaní je totožný s okruhom účastníkov v konaní sp. zn. 15 C/80/2010, pričom účastníci konania vystupujú v opačnom procesnom postavení. Žalobkyňa v konaní sp. zn. 14 C/37/2010 (žalovaná v konaní sp. zn. 15 C/80/2010) v tomto konaní odvodzovala svoje vlastnícke právo od dohody o zámene pozemkov uzatvorenej medzi právnymi predchodcami účastníkov konania z rokov 1952, resp. 1955, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti – pozemky..., ktoré mali byť právnym predchodcom žalobkyne zamenené za nehnuteľnosti – pozemky...
Vzhľadom na to, že ďalší postup v konaní sp. zn. 15 C/80/2010 závisel od rozhodnutia sp. zn. 14 C/37/2010, ktoré bolo začaté skôr, bol spis sp. zn. 15 C/80/2010 dňa 29. 5. 2012 pripojený k spisovému materiálu sp. zn. 14 C/37/2010.
Konanie vedené pod sp. zn. 14 C/37/2010 bolo skončené rozsudkom zo dňa 30. 4. 2014. Spis bol dňa 5. 9. 2014 predložený Krajskému súdu v Košiciach ako odvolaciemu súdu za účelom rozhodnutia o podanom odvolaní a jeho späťvzatí. Po návrate spisu z odvolacieho súdu dňa 18. 12. 2015 a právoplatnosti rozhodnutia zo dňa 19. 11. 2015 o zastavení odvolacieho konania, bolo v spisovom materiáli a v registri súdu vyznačené nadobudnutie právoplatnosti rozsudku zo dňa 30. 4. 2014 dňom 31. 5. 2014.“
Právna zástupkyňa sťažovateľov zaujala stanovisko k vyjadreniu okresného súdupodaním z 26. februára 2016, v ktorom okrem iného uviedla:
„Rozhodne nesúhlasíme s tvrdením Okresného súdu Košice – okolie..., že v súdnom konaní vedenom pod spis. zn. 15C/80/2010 konal priebežne a nie sú tam dlhšie časové obdobia nečinnosti....
Rovnako sa ohradzujeme voči tvrdeniu Okresného súdu, že ďalší postup v konaní vedenom pod spis. zn. 15 C/80/2010 závisel od rozhodnutia vo veci vedenej pod spis. zn. 14 C/37/2010.
Uznávame, že konania vedené pod spis. zn. 15 C/80/2010 a 14 C/37/2010 sú čiastočne podobné, čo evokuje najmä totožná skupina účastníkov týchto konaní. Avšak, skutkový stav týchto konaní je odlišný...“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ichvyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľačl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 15 C 80/2010.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojejustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osobadomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde saprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istotydochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídanýmspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutímsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP,podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilosplnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosťpre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiťlen z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predsedasenátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postupsamotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len„ESĽP“) v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02).Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že po právnejstránke ide návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré patrí ku štandardnejrozhodovacej činnosti súdov. Čo sa týka skutkovej stránky, ústavný súd konštatuje, žek faktickej zložitosti veci, a tým aj k predĺženiu konania mohol prispieť väčší početúčastníkov na strane odporcov aj navrhovateľov.
2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov, ústavný súdnezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ich ťarchupri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočnýmprieťahom.
3. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existenciezbytočných prieťahov v konaní v doterajšom priebehu a zistil, že okresný súdod 14. októbra 2011 vo veci nevykonal žiadny úkon, ktorý by smeroval k rozhodnutiuvo veci samej. Celková doba nečinnosti okresného súdu tak predstavuje viac ako 4 roky.
Obranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii o tom, že postup v napadnutomkonaní závisel od rozhodnutia vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C 37/2010, ktoré bolo začatéskôr, a preto bol spis vo veci sťažovateľov vedený pod sp. zn. 15 C 80/2010 pripojenýk spisu sp. zn. 14 C 37/2010, ústavný súd neakceptoval. Ide iba o tvrdenie predsedníčkyokresného súdu, ktoré zo spisu vedeného pod sp. zn. 15 C 80/2010 nevyplýva.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 80/2010 došlo k zbytočným prieťahom,a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osobypodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatreniealebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej právaboli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd okresnému súduprikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 80/2010 konal bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančnéhozadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.
Sťažovatelia žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške3 500 € pre každého z nich, čo odôvodňujú dlhoročnou právnou neistotou a z tohoprameniacou frustráciou.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanieprimeraného finančného zadosťučinenia.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základnéhopráva (doterajšiu dĺžku súdneho konania, dobu prieťahov okresného súdu v konaní, významveci pre sťažovateľov) ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľomfinančné zadosťučinenie v sume 1 500 € pre každého z nich, ktoré je okresný súd povinnýzaplatiť im v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trovkonania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ichúhradu v celkovej sume 1 974,77 €.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzalz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkonprávnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2016 je 143 €a hodnota režijného paušálu je 8,58 €.
S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľom nárok na úhradu trov za dvaúkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia a podaniesťažnosti ústavnému súdu) v sume 1 096,27 € vrátane režijného paušálu. Keďže právnazástupkyňa predložila ústavnému osvedčenie o tom, že je platiteľom DPH, odmenaza poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom bola zvýšená o 20 %,čo predstavuje celkovú sumu 1 315,52 €.
Ústavný súd úhradu trov konania za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2016(stanovisko z 26. februára 2016 k vyjadreniu okresného súdu) sťažovateľom nepriznal,keďže toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti významné pre rozhodnutieústavného súdu.
Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcusťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. marca 2016