znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 22/2013-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2013 predbežne prerokoval   sťažnosť   Mgr.   J. B.,   N.,   zastúpenej   obchodnou   spoločnosťou   A., s. r. o.,   N.,   konajúcou   prostredníctvom   konateľa   a   advokáta   JUDr.   M.   C.,   vo   veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 11 S 151/2010 a jeho rozsudkom z 28. júna 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. J. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. novembra 2012 doručená sťažnosť (na poštovú prepravu podaná 20. novembra 2012) Mgr. J. B., N. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej obchodnou spoločnosťou A., s. r. o., N., konajúcou prostredníctvom   konateľa   a   advokáta   JUDr.   M.   C.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu   v Nitre (ďalej len „krajský súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 11 S 151/2010 a jeho rozsudkom z 28. júna 2012 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“ alebo „napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Mesto Nitra ako príslušný stavebný úrad (ďalej len „prvostupňový stavebný úrad“) vydalo 12. januára 2007 obchodnej spoločnosti T., a. s., stavebné   povolenie   č.   SP   15544/2006-007-Ing.Ki   (ďalej   len   „stavebné   povolenie prvostupňového   stavebného   úradu“),   ktorým   bola   povolená   stavba „hypermarket   T.   – Dostavby obchodnej zóny“... v N.

Krajský stavebný úrad v Nitre (ďalej len „druhostupňový stavebný úrad“) svojím rozhodnutím   č.   KSUNR-2010-754-015   z   9.   augusta   2010   (ďalej   len   „rozhodnutie druhostupňového stavebného úradu“) zrušil stavebné povolenie prvostupňového stavebného úradu.

Obchodná spoločnosť T., a. s., ako žalobca sa žalobou podanou krajskému súdu domáhala   preskúmania   rozhodnutia   druhostupňového   stavebného   úradu   v správnom súdnictve. Krajský súd napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe obchodnej spoločnosti T., a. s.,   a   zrušil   rozhodnutie   druhostupňového   stavebného   úradu   a   vec   mu   vrátil   na   ďalšie konanie.

Podľa sťažovateľky ňou označené základné a iné právo bolo porušené postupom krajského   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   11   S   151/2010   (o   žalobe   obchodnej spoločnosti T., a. s., smerujúcej proti druhostupňovému stavebnému úradu o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia) a napadnutým rozsudkom tým, že krajský súd nekonal so sťažovateľkou ako účastníčkou tohto konania.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol o jej sťažnosti týmto nálezom:„1.) Krajský súd v Nitre v konaní sp. zn. 11S/151/2010 porušil právo sťažovateľky definované v článku 46 ods. 1 Ústavy SR,

2.) Krajský súd v Nitre v konaní sp. zn. 11S/151/2010 porušil právo sťažovateľky definované v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

3.) Rozsudok   Krajského   súdu   v   Nitre   11S/151/2010-234   zo   dňa   28.   06.   2012   sa zrušuje,

4.) Ústavný súd priznáva sťažovateľke náhradu trov konania pred Ústavným súdom SR.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V   súlade   s   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 S 151/2010 [o žalobe obchodnej spoločnosti T., a. s., ako žalobcu smerujúcej proti druhostupňovému stavebnému úradu ako žalovanému o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia v správnom súdnictve podľa § 247 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a nasl.] a napadnutým rozsudkom tým, že krajský súd nekonal so sťažovateľkou ako účastníčkou tohto konania.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol   alebo   nebol   náležite   zistený   skutkový   stav   a   aké   skutkové   a   právne   závery zo skutkového   stavu   všeobecný   súd   vyvodil.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzuje na kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a   aplikácie   s   ústavou,   prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo   k   porušeniu   základného   práva   alebo   slobody,   pričom   skutkové   a   právne   závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a   tak   z   ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a tiež by mali za   následok   porušenie   niektorého   z   princípov   spravodlivého   procesu,   ktoré   neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   judikatúru,   v   rámci   ktorej   už   vyslovil, že kompetencie ústavného súdu nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných súdov a nepoužívajú   sa   na   skúmanie   namietanej   vecnej   nesprávnosti,   pretože   ústavný   súd nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu   musí   byť najmä intenzita, akou   malo byť zasiahnuté do   ústavou   alebo kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou   zaručených   základných   práv   a   slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k porušeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd (IV. ÚS 238/07).

Vychádzajúc   z   uvedených   právnych   názorov   ústavný   súd   na   účely   posúdenia opodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietaný rozsudok krajského súdu.

Krajský   súd   v   posudzovanom   konaní   podľa   §   247   a   nasl.   OSP   preskúmaval zákonnosť rozhodnutia druhostupňového stavebného úradu, ktorým bolo zrušené stavebné povolenie vydané v prospech žalobcu.

Podľa prvej vety § 250 ods. 1 OSP účastníkmi tohto konania boli žalobca (obchodná spoločnosť T., a. s.) a žalovaný (druhostupňový stavebný úrad, ktorého rozhodnutie bolo predmetom prieskumu v označenom konaní).

Podľa druhej vety § 250 ods. 1 OSP súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že krajský súd v posudzovanom konaní neaplikoval   postup   podľa   druhej   vety   §   250   ods.   1   OSP   a   nepribral   do   tohto   konania sťažovateľku.

Podľa sťažovateľky takýmto postupom krajského súdu v namietanom konaní, ako aj jeho rozsudkom jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a boli porušené ňou označené základné a iné práva.

Krajský   súd   namietaným   rozsudkom   zrušil   preskúmavané   rozhodnutie druhostupňovému stavebnému úradu podľa § 250j ods. 2 písm. d) druhej hlavy piatej časti OSP, teda z dôvodu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Ústavný   súd   preto   konštatuje,   že   vzhľadom   na   princíp   subsidiarity   zakotvený v čl. 127   ods.   1   ústavy   nebolo   v   jeho   právomoci   preskúmanie   namietaného   postupu a rozsudku   krajského   súdu,   pretože   ešte   nebolo   o nárokoch   sťažovateľky   právoplatne rozhodnuté.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd odmieta sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   už   ústavný   súd   ďalšími požiadavkami sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2013