znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 22/2012-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. mája 2012 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť V. U., S., A. N., S., a D. H., Spojené štáty americké, zastúpených advokátom   JUDr.   A.   S.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/40/1994 a takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   V.   U.,   A.   N.   a D.   H.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/40/1994   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7   C/40/1994 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. V. U., A. N. a D. H.   p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie každej v sume po 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. V. U., A. N. a D. H.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 754,30   €   (slovom   sedemstopäťdesiatštyri   eur   a tridsať   centov),   ktorú   j e   Okresný   súd Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   ich   právneho   zástupcu   JUDr.   A.   S.   B.,   do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. I. ÚS 22/2012-13   z   11.   januára   2012   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   V.   U.,   A.   N.   a D.   H.   (ďalej   len „sťažovateľky“), ktorou namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava   III   (ďalej   len   „okresný   súd“   alebo „súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7 C/40/1994.

2. Porušenie základného práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 od. 2 ústavy vidia sťažovateľky v tom, že «... podaním označené ako „Návrh na určenie vlastníckeho práva“ zo dňa 06. 12. 1994, súdu doručeného dňa 08. 12. 1994, domáhali   určenia   spoluvlastníctva   k   nehnuteľnosti...,   pričom   od   začatia   konania   do dnešného dňa uplynulo takmer 17 rokov bez vydania právoplatného rozhodnutia vo veci samej».

3. Sťažovateľky poukázali na obdobie konania «od 08. 12. 1994 do 27. 01. 1999, keď súd... vykonával iba jednoduché úkony (doručovanie návrhu odporcom, výzva na vyjadrenie k   návrhu,   zisťovanie   úhrady   súdneho   poplatku,   výzva   na   predloženie   plných   moci) a obdobie od 19. 05. 1999 do 10. 09. 2008... Dňa 19. 05. 1999 navrhovatelia vzhľadom na zmenu skutkového stavu veci súdu doručili podanie označené ako „Návrh na zmenu petitu žaloby zo dňa 06. 12. 1994“ zo dňa 14. 05. 1999... Súd uznesením č. k. V2 7C/40/1994-86 zo dňa 17.   01.   2007 rozhodol o pripustení zmeny návrhu na začatie konania v súlade s návrhom navrhovateľov na zmenu petitu žaloby... Dňa 16. 11. 2007 bol súdu doručený návrh na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 14. 11. 2007... Súd vo veci rozhodol po 14 rokoch, 4 mesiacoch a 20 dňoch od začatia konania rozsudkom na pojednávaní dňa 28. 05.   2009   tak,   že   návrh   v   celom   rozsahu   zamietol   a rozhodol   o   trovách   konania. Sťažovatelia podali v stanovenej lehote odvolanie voči rozsudku... Po podaní odvolania voči rozsudku zo dňa 28. 05. 2009 boli vo veci vytýčené spolu štyri pojednávania v termínoch - 16.   11.   2010   (odvolací   súd),   12.   07.   2011,   08.   09.   2011,   29.   11.   2011.   Pojednávanie nariadené na 03. 11. 2011 bolo odročené z dôvodu školenia zákonného sudcu... Právny zástupca navrhovateľov podaním zo dňa 25.   02.   2003 a podaním zo dňa 05. 02.   2007 označené ako „Výzva na odstránenie prieťahov v konaní v súdnom konaní a stanovenie termínu pojednávania“ sa domáhal sa odstránenia prieťahov v konaní.».

4.   Sťažovateľky   sú   toho   názoru,   že   postupom   okresného   súdu   dochádza k porušovaniu ich základného práva garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto žiadali vydať tento nález:

„Základné právo   sťažovateľov V.   U...   A.   N...   D.   H...   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/40/1994 bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava III vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C/40/1994 konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľom   primerané   finančné zadosťučinenie, a to každému zo sťažovateľov vo výške 15.000,00 EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný sťažovateľom uhradiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd   Bratislava   III   je   povinný   uhradiť   sťažovateľom   trovy   právneho zastúpenia vo výške 497,95 EUR na účet právneho zástupcu JUDr. A. S..., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Svoju   žiadosť   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľky zdôvodnili tým, že „... sú traumatizovaní pocitmi krivdy, nevymožiteľnosti práva a právnej neistoty   spôsobenými   nekonaním   a   dlhodobou   neschopnosťou   súdu   zabezpečiť   riadne a plynulé   súdne   konanie,   ktoré   by   vyústilo   do   právoplatného   rozhodnutia.   Nezákonný postup   súdu   (nekonanie,   bezdôvodné   prieťahy   v   konaní)   závažným   spôsobom   poškodili práva a oprávnené záujmy sťažovateľov, najmä právo vysporiadať svoje spoluvlastnícke vzťahy, zabezpečiť si tak otázku bývania alebo pristúpiť k predaju predmetnej nehnuteľnosti (napr. v čase najväčšej expanzie realitného trhu) a získaniu pre nich existenčne dôležitých finančných prostriedkov na uspokojenie svojich životných potrieb. Naopak, sťažovatelia sú nútení   vyše   17   rokov   čeliť   neúmerne   dlhému   a   finančne   náročnému   súdnemu   konaniu, predmetom ktorého je rodinný dom postavený rodičmi sťažovateľov, ku ktorému aj z tohto dôvodu   prechovávajú   istú   citovú   väzbu.   Aj   z   týchto   dôvodov   vnímajú   sťažovatelia predmetné súdne konanie ako dehonestáciu pamiatky ich rodičov, pričom opísaný postup súdu   okrem   iného   vážnym   spôsobom   naštrbil   dôveru   sťažovateľov   v   právny   systém, fungovanie právneho štátu a vymožiteľnosť práv.“.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu predseda okresného súdu v písomnom podaní (sp. zn. Spr. 3043/2012 zo 17. februára 2012) k veci uviedol: „... vec napadla v r. 1994 a do podania   ústavnej   sťažnosti   nebolo   vo   veci   právoplatne   rozhodnuté.   S   touto   základnou námietkou sa je možné stotožniť. Pri rozhodovaní navrhujeme, aby ústavný súd prihliadol aj na správanie sa účastníkov a v danom prípade i sťažovateliek, ktoré sa nedostavili na termíny pojednávania dňa 27. 1. 1999 a 12. 4. 1999, kedy boli tieto pojednávania odročené práve z dôvodu nedostavenia sa navrhovateľov na pojednávanie. V prípade, že by bolo možné navrhovateľov v tom čase vypočuť, možno predpokladať rýchlejšie skončenie vo veci. Keď   práve   príčinou   dĺžky   konania   bola   skutočnosť,   že   vo   veci   dochádzalo   k   častým výmenám sudcov (JUDr. F., JUDr. K., JUDr. P., JUDr. U., JUDr. S., JUDr. G., JUDr. K. a následne JUDr. G.). Ďalej žiadame, aby ústavný súd pri rozhodovaní prihliadol aj na tú skutočnosť, že ústavná sťažnosť bola podaná v čase, keď súd vo veci priebežne koná...“

5. Sťažovateľky prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu okresného súdu   okrem   iného   uviedli: „S   uvedeným   názorom   sa   nestotožňujeme,   nakoľko   tvrdenie súdu, že dve absencie navrhovateliek na pojednávaniach v mesiaci január a apríl roku 1999 zabránili súdu v riadnom a včasnom rozhodnutí považujeme za zavádzajúce a účelové, a to najmä s poukázaním na nasledujúcu niekoľkoročnú nečinnosť súdu, ktorú považujeme za nedôvodnú a neprípustnú...

Taktiež   poukazujeme   na   skutočnosť,   že   Prvostupňový   súd   po   celú   dobu   konania neuplatnil voči Sťažovateľkám právo, ktoré mu prináleží podľa § 53 OSP a v ani jednom prípade   nevyužil   účinné   zákonne   prostriedky,   ktoré   mal   k   dispozícii   na   zabezpečenie plynulého priebehu meritórneho konania.

Naopak Prvostupňový súd začal vo veci opätovne konať až po doručení písomnej výzvy právneho zástupcu navrhovateliek zo dna 05. 02. 2007. t. j. takmer osem (8) rokov od odročenia pojednávanie pre neprítomnosť navrhovateliek...

Sťažovateľky boli po celú dobu konania zastúpené právnym zástupcom, ktorý sa na nariadených   pojednávaniach   zúčastňoval,   na   výzvy   súdu   riadne   reagoval,   v   mene Sťažovateľov sa písomnými podaniami zo dňa 25. 02. 2003 a 05. 02. 2007 márne domáhal zabezpečenia plynulosti meritórneho konania...

Aj keď priebeh sporného konania od roku 2007... súd začal vo veci opätovne konať až na základe písomnej výzvy navrhovateliek po niekoľkoročnej nečinnosti...

Prvostupňový   súd   vlastným   zapríčinením   konal   s   neúmerne   dlhými   obdobiami nečinnosti,   hoci   sa   jedná   o   súdny   spor   bez   zložitých   právnych   otázok...   vzhľadom   na skutočnosť,   že   rozsudok   ešte   nie   je   právoplatný,   predmetné   konanie   nie   je   doposiaľ ukončené...“

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

7. Z obsahu sťažnosti, k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu sp. zn. 7 C/40/1994 ústavný súd zistil, že sťažovateľky podali 8. decembra 1994 žalobný návrh na okresnom súde proti viacerým odporcom na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorý bol pridelený na prerokovanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni JUDr. J. F. Následne okresný súd vo veci vykonal tieto úkony:

-   14.   januára   1995   dal   sudca   kancelárii   pokyn,   aby   vyzvala   právneho   zástupcu sťažovateliek   predložiť   v   lehote   30   dní   znalecký   posudok   na cenu   predmetu   sporu, a zároveň aby zaslala kópiu žalobného návrhu odporcom, ku ktorému sa majú vyjadriť v lehote 5 dní,

- 1. marca 1995 okresný súd dostal od sťažovateliek znalecký posudok na hodnotu predmetu sporu,

- 26. marca 1996 okresný súd vyzval sťažovateľky na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh v lehote 3 dní od doručenia výzvy,

-   9.   apríla   1996   okresný   súd   dostal   žiadosť   právneho   zástupcu   sťažovateliek   na prehodnotenie vyrubenej výšky súdneho poplatku,

- 16. apríla 1996 okresný súd dostal vyjadrenie k veci od odporcov v 1. a 2. rade,

- 25. júna 1996 dal sudca kancelárii pokyn, aby pripojila spis tunajšieho súdu sp. zn. 11 C 247/83, 13 C 88/91, D 563/93 a vyzvala odporcu v 3. rade, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k žalobnému návrhu,

-   9.   novembra   1998   bol   spísaný   úradný   záznam   o pripojení   spisov   sp.   zn. 11 C 247/83, D 563/93,

- 27. januára 1999 okresný súd uskutočnil súdne pojednávanie a spísal zápisnicu zo súdneho pojednávania; za sťažovateľky bol prítomný ich právny zástupca; odporca v 2. rade navrhol odročiť súdne pojednávanie z dôvodu, že odporkyňa už nie je spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti; súd pojednávanie odročil na 12. apríl 1999,

- 12. apríla 1999 okresný súd uskutočnil súdne pojednávanie a spísal zápisnicu zo súdneho pojednávania; za sťažovateľky bol prítomný ich právny zástupca, ktorý požiadal o odročenie   súdneho   pojednávania   z dôvodu   preštudovania   darovacej   zmluvy   o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti; súd pojednávanie odročil na neurčito,

- 19. mája 1999 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateliek na zmenu žalobného petitu,

- 26. februára 2003 sťažovateľky prostredníctvom právneho zástupcu žiadali okresný súd, aby vo veci konal,

- 9. mája 2005 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. M. U.,

- 1. júla 2005 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. Ľ. S.,

- 17. januára 2007 okresný súd uznesením č. k. V 2 7 C/40/94-86 pripustil zmenu žalobného petitu,

- 8. februára 2007 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateliek, aby vo veci konal,

-   15.   februára   2007   okresný   súd   uznesením   č.   k.   V   2   7   C/40/94-92   vyzval sťažovateľky na odstránenie vád žalobného návrhu v lehote 10 dní od prevzatia výzvy pod následkom zastavenia konania,

- 1. marca 2007 okresný súd uznesením č. k. V 2 7 C/40/94-94 opravil záhlavie uznesenia č. k. V 2 7 C/40/94-92,

-   31.   mája   2007   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   sťažovateliek,   ktorým navrhli zmenu žalobného petitu,

- 12. júla 2007 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateliek, ktorým zobrali späť podanie z 31. mája 2007 a navrhli novú zmenu žalobného petitu,

- 31. júla 2007 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. G.,

- 20. septembra 2007 okresný súd uznesením č. k. V 2 7 C/40/94-111 pripustil zmenu žalobného petitu,

- 5. novembra 2007 okresný súd vyzval listom č. k. V 2 7 C/40/94-114 sťažovateľky na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh; poplatok bol zaplatený 16. novembra 2007,

-   16.   novembra   2007   sťažovateľky   predložili   okresnému   súdu   návrh   na   vydanie predbežného opatrenia,

- 11. decembra 2007 okresný súd uznesením č. k. 7 C/40/1994-125 vydal predbežné opatrenie,

-   28.   januára 2008   okresný   súd   uznesením   č.   k.   7   C/40/94-130   opravil   záhlavie uznesenia č. k. 7 C/40/94-125,

- 20. februára 2008 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporcu v 2. rade proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia,

- 21. apríla 2008 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o podanom odvolaní,

- krajský súd uznesením sp. zn. 14 Co/97/2008 a sp. zn. 14 Co/98/2008 z 29. apríla 2008 vyzval odporcu v 2. rade na predloženie dôkazov o zmene svojho priezviska v lehote 10 dní od doručenia výzvy pod následkom odmietnutia odvolania,

- 23. mája 2008 bolo krajskému súdu doručené podanie odporcu v 2. rade,

- 26. mája 2008 krajský súd zaslal účastníkom konania odvolanie odporcu v 2. rade, aby sa k nemu vyjadrili v lehote 10 dní,

- 16. júna 2008 k odvolaniu sa vyjadril odporca v 3. rade,

- 20. júna 2008 k odvolaniu sa vyjadrili sťažovateľky,

- krajský súd uznesením sp. zn. 14 Co/97/2008 a sp. zn. 14 Co/98/2008 z 15. júla 2008 potvrdil napadnuté uznesenie okrasného súdu o nariadení predbežného opatrenia,

- 14. októbra 2008 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, právny zástupca sťažovateliek bol prítomný; pojednávanie bolo odročené na 20. november 2008,

- 20. novembra 2008 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie; súd vypočul odporcov v 1. a 2. rade; pojednávanie bolo odročené na 22. január 2009,

- 21. novembra 2008 okresný súd požiadal S. o zaslanie spisu sp. zn. N 70/1994; žiadosť bola 28. novembra 2008 odstúpená na vybavenie S.,

- 12. decembra 2008 S. zaslala okresnému súdu spisový materiál sp. zn. V – 376/96,

- 8. januára 2009 sťažovateľky predložili okresnému súdu listinné dôkazy,

-   22.   januára 2009   sa   na   okresnom   súde   uskutočnilo   pojednávanie;   súd   vykonal dokazovanie   oboznámením   sa   s obsahom   listín   v súdnom   spise   a vypočul   odporkyňu v 1. rade a po stanovisku právneho zástupcu sťažovateliek pojednávanie odročil na 3. marec 2009,

-   3.   marca   2009   sa   na   okresnom   súde   uskutočnilo   pojednávanie;   súd   vykonal dokazovanie   vypočutím   svedka   a po   vyjadrení   právneho   zástupcu   sťažovateliek a odporkyne v 1. rade pojednávanie odročil na 30. apríl 2009,

- na návrh odporkyne v 1. rade (pobyt v zahraničí) okresný súd 3. apríla 2009 zmenil termín pojednávania na 19. máj 2009,

- 7. mája 2009 sťažovateľky doručili okresnému súdu návrh na zmenu žalobného petitu,

- 19. mája 2009 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie; súd pripustil zmenu žalobného petitu a po vyjadrení účastníkov konania k meritu veci pojednávanie odročil na 28. máj 2009 na účely vyhlásenia rozsudku,

-   28.   mája   2009   okresný   súd   vyhlásil   rozhodnutie   vo   veci   samej,   ktorým   návrh zamietol,

- 16. júna 2009 sťažovateľky doručili okresnému súdu odvolanie proti rozsudku,

- okresný súd uznesením č. k. 7 C/40/1994-223 zo 16. júna 2009 vyzval sťažovateľky na odstránenie vád podaného odvolania,

- 6. júla 2009 bolo okresnému súdu doručené doplnenie odvolania sťažovateliek,

- 9. júla 2009 okresný súd uznesením č. k. 7 C/40/1994-244 vyzval sťažovateľky na zaplatenie   súdneho   poplatku   za   podané   odvolania   a vyzval   odporcov,   aby   sa   vyjadrili k podanému odvolaniu v lehote 10 dní,

-   7.   septembra   2009   okresný   súd   predložil   spis   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o podanom odvolaní, ktorý spis prevzal 9. septembra 2009,

-   krajský   súd   uskutočnil   súdne   pojednávanie   16.   novembra   2010,   na   ktorom sťažovateľky navrhli zmenu žalobného petitu; krajský súd uznesením sp. zn. 5 Co 303/09 rozhodol tak, že pripustil späťvzatie návrhu na začatie konania voči odporcovi v 3. rade a v časti týkajúcej sa odporcu v 3. rade rozsudok zrušil a konanie zastavil; vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,

-   12.   júla   2011   sa   na   okresnom   súde   uskutočnilo   pojednávanie   a po   prednese právneho zástupcu sťažovateliek pojednávanie odročil na 8. september 2011,

-   12.   septembra   2011   okresný   súd   vyzval odporkyňu   v 1.   rade,   aby   sa   vyjadrila k zmene žalobného návrhu v lehote 7 dní,

-   8.   septembra   2011   sa   na okresnom   súde   uskutočnilo   pojednávanie;   odporcovia neboli prítomní; súd pojednávanie odročil na 3. november 2011,

- 24. októbra 2011 bolo zrušené nariadené súdne pojednávanie z dôvodu školenia sudcov a nový termín bol stanovený na 29. november 2011,

- 29. novembra 2011 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, odporcovia neboli prítomní; súd pojednávanie odročil na 19. január 2012,

- 9. decembra 2011 bol okresnému súdu doručený návrh na zmenu žalobného petitu,

- 5. januára 2012 okresný súd uznesením č. k. 7 C/40/1994-295 pripustil zmenu žalobného petitu,

- 19. januára 2012 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, odporcovia neboli prítomní; súd pojednávanie odročil na 21. február 2012,

-   21.   februára   2012   okresný   súd   na   pojednávaní   rozhodol   v merite   veci   tak,   že žalobnému návrhu vyhovel.

III.

8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná. Ústavný súd si pri výklade   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   osvojil   judikatúru Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o právo   na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi   konania   postupovali   tak,   aby   ochrana   ich   práv   bola   rýchla   a   účinná,   ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

11.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (i), správanie účastníka súdneho konania (ii) a postup samotného súdu (iii). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

12. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom   konania   je   rozhodovanie   o návrhu   na   určenie   vlastníckeho   práva k nehnuteľnostiam, teda po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Sudca prejavil váhavosť a nerozhodnosť a uspokojil sa s formalizovaným postupom 25. júna 1996, potom opakovane 10. októbra 1996, 5. mája 1998, 31. júla 1998, 8. októbra 1998, keď žiadal pripojenie viacerých spisov a keď prvé pojednávanie vo veci nariadil až 27. januára 1999, teda po viac ako 5 rokov od podania žalobného návrhu. Úkony okresného súdu aj v nasledujúcom období sú poznačené neefektívnosťou a nekoncentrovanosťou. Okrem toho okresný súd od 1. marca 1995 do 26. marca 1996 a od 10. októbra 1996 až do 5. mája 1998, ďalej od 12. apríla 1999 do 15. februára 2007 bol absolútne nečinný a nevykonal žiaden procesný úkon vo veci. Aj keď okresný súd 15. februára 2007 vydal uznesenie na odstránenie vád žalobného návrhu, predsa toto uznesenie musel 1. marca 2007 opraviť v záhlaví. Obdobne okresný súd musel svoje uznesenie   z 11.   decembra   2007   o nariadení   predbežného   opatrenia   opraviť   v záhlaví 28. januára 2009.

13.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateliek v preskúmavanej veci, ústavný súd pri preskúmaní spisu zistil okolnosti, na základe ktorých sťažovateľky čiastočne prispeli k celkovej dĺžke súdneho konania. Sťažovateľky opakovane navrhovali zmenu žalobného petitu, o ktorej musel okresný súd rozhodovať (20. septembra 2007, 19. mája 2009, 5. januára 2012). Na druhej strane však sťažovateľky v tomto ohľade konali v súlade s procesnoprávnymi zákonnými predpismi a navyše sa opakovane domáhali odstránenia prieťahov v konaní. Počas celého konania boli sťažovateľky riadne zastúpené právnym zástupcom, s ktorým mohol okresný súd konať aj v ich neprítomnosti.

14.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   konajúceho   okresného   súdu v predmetnej veci. Sťažovateľky v sťažnosti konkretizovali obdobia najmä od 19. mája 1999   do   10.   septembra   2008,   počas   ktorých   malo   dôjsť   k   zbytočným   prieťahom v napadnutom konaní, a tiež poukázali na celkovú dĺžku konania v trvaní viac ako 17 rokov. Okresný   súd   v   tomto   ohľade   nepochybne   porušil   svoje   zákonné   povinnosti   dané   mu procesnoprávnymi predpismi (predovšetkým Občianskym súdnym poriadkom). Konanie na okresnom   súde   je   poznačené   ako   celok   neprimeranou   dĺžkou   konania,   neefektívnosťou a nesústredenosťou. Okresný súd síce mechanicky nariaďoval súdne pojednávania, ale ich v prevažnom rozsahu bez ďalšieho odročoval a vec meritórne neposudzoval. V čase od 1. marca 1995 do 26. marca 1996 a od 10. októbra 1996 až do 5. mája 1998, ďalej od 12. apríla 1999 do 15. februára 2007 bol okresný súd viac ako 9 rokov a 4 mesiace úplne nečinný.

15.   Aj   vzhľadom   na   uvedené   (pozri   body   7, 11   až   14)   ústavný   súd   z hľadiska prieťahov v konaní hodnotil postup okresného súdu ako celok. Napriek tomu, že okresný súd   sporadicky   aj   vykonával   procesné   úkony   spojené   s   prípravou   pojednávania, uskutočňoval   pojednávania,   zabezpečoval   dôkazy,   na   ktoré   sa   účastníci   odvolávali, a doručoval   písomnosti,   v posudzovanej   veci   konal   nekoncentrovane   a neefektívne   a so značnými   prieťahmi   vo   svojej   činnosti.   Na   uvedenom   nemení   nič   ani   skutočnosť,   že okresný súd do   času   rozhodnutia ústavného súdu   dva   razy vecne rozhodol, avšak prvé rozhodnutie bolo odvolacím súdom zrušené a vrátené na ďalšie prerokovanie.

16. Ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/40/1994 už len z dôvodu celkového trvania tohto konania (viac ako   17   rokov),   keď   posudzovaná   vec   nie   je   stále   právoplatne   skončená,   došlo u sťažovateliek k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Uvedenú   dĺžku   konania   nemožno   v rozumnej   miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami tohto prípadu.

17. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateliek na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

18.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľkám ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

19. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. 7 C/40/1994 konal   bez   zbytočných   prieťahov,   nepovažoval   ale   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu uplatnenie tejto   svojej   právomoci   za   dostatočné   na   to,   aby   sa   dosiahla   vo   veci   účinná náprava, a preto dospel k záveru, že treba rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateliek priznať im primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovateľky v sťažnosti žiadali priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každá v sume po 15 000 € z dôvodov pretrvávajúcej dlhodobej právnej neistoty, ktorá pretrváva naďalej. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV.   ÚS   210/04).   Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

20. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.   7   C/40/1994,   ako   aj   naplnenie   princípu   spravodlivosti,   zohľadniac   tiež   výšku požadovanej istiny (čo je v hre) a správanie sťažovateliek (bod 13) ústavný súd považoval priznanie sumy každej po 5 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona   o ústavnom   súde.   Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   poznamenáva,   že   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nepredstavuje realizáciu práva priznaného čl. 46 ods. 3 ústavy, t. j. primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodu, alebo za ušlý zisk. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

21. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľkám, ktoré boli vo   veci   namietaných   porušení   ich   práv   úspešné,   vznikli   trovy   konania   z   dôvodu   ich právneho zastúpenia advokátom. Advokát vykonal 3 úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu   zastupovania,   spísanie   a   podanie   sťažnosti   14. decembra   2011   a   zaujatie písomného stanoviska z 23. apríla 2012 k vyjadreniu okresného súdu. Odmena za jeden úkon   právnych   služieb   v   zmysle   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2011 (celkovo 6 úkonov) patrí advokátovi odmena z výpočtového základu 741 €, t. j. 123,50 € s uplatnením zníženia o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky, pretože išlo o právne úkony urobené spoločne pre tri fyzické osoby, a režijný paušál 7,41 € (370,50 € + 44,46 € = 414,96 €), advokát je platcom dane z pridanej hodnoty 20 %, t. j. 82,99 €, teda spolu 497,95 €. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2012   (celkovo   3   úkony)   patrí   advokátovi   odmena z výpočtového   základu   763   €,   t.   j. 127,16 €, s uplatnením zníženia o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky, pretože išlo o právne úkony urobené spoločne pre tri fyzické osoby, a režijný paušál 7,63 € (190,74 € + 22,89 € = 213,63 €) + 20 % DPH 42,72 €, teda spolu 256,35 €. Celková odmena za právne zastúpenie pred ústavným súdom predstavuje sumu 754,30 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnemu zástupcovi sťažovateliek (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

22. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2012