znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 22/2011-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho práv podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods.   1   v spojení   s čl.   13   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd uzneseniami Okresného súdu Trnava č. k. 36 C/115/2006-92 z 28. apríla 2009 a č. k. 36 C/115/2006-97   z 21.   mája   2009   v spojení   s uznesením   Krajského   súdu   v Trnave z 31. augusta 2009 sp. zn. 23 Co 222/2009, 23 Co 294/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 28. decembra   2010   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namieta   porušenie   svojich   práv   podľa   čl.   46   ods.   1   v spojení   s čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práv   podľa   čl.   6   ods.   1   v spojení   s čl.   13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) č. k. 36 C/115/2006-92 z 28. apríla 2009 a č. k. 36 C/115/2006-97 z 21. mája 2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) z 31. augusta 2009 sp. zn. 23 Co 222/2009, 23 Co 294/2009.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobným návrhom doručeným okresnému   súdu   30.   októbra   2006   domáhal   rozhodnutia   súdu,   ktorým   by   okresný   súd zaviazal   odporcu   R.   Š.   zaplatiť   mu   finančnú   satisfakciu   vo   výške   1   000   000   Sk   spolu s trovami   konania.   Sťažovateľovi   vznikla   v súvislosti   s podaním   žalobného   návrhu poplatková   povinnosť   určená   okresným   súdom   na   sumu   65 000   Sk.   Sťažovateľ   súdny poplatok z návrhu aj napriek urgenciám okresného súdu nezaplatil, a preto okresný súd svojím uznesením č. k. 36 C 115/2006-38 z 21. marca 2007 konanie zastavil. Krajský súd na odvolanie   sťažovateľa   svojím   uznesením   sp.   zn.   23   Co/226/2008   z 29.   októbra   2008 odvolanie   ako   podané   oneskorene   odmietol.   Proti   uzneseniu   okresného   súdu   č.   k. 36 C 115/2006-38 z 21. marca 2007 a uzneseniu krajského súdu sp. zn. 23 Co/226/2008 z 29. októbra 2008 podal sťažovateľ dovolanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), v ktorom požiadal o ustanovenie zástupcu z radov advokátov na konanie pred dovolacím súdom. Okresný súd svojím uznesením č. k. 36 C/115/2006-92 z 28. apríla   2009   zamietol   sťažovateľovu   žiadosť   o   ustanovenie   zástupcu   z radov   advokátov a taktiež mu nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, že „majetkové pomery navrhovateľa neodôvodňujú jeho oslobodenie od súdnych poplatkov.“. Okresný súd svojím ďalším uznesením č. k. 36 C/115/2006-97 z 21. mája 2009 uložil sťažovateľovi poriadkovú pokutu vo výške 800 € z dôvodu, že „Písomné podanie navrhovateľa zo dňa 15. 05. 2009 obsahuje hrubo urážlivé výrazy na   adresu   zákonného sudcu a obsahuje   aj obviňovania a osočovania sudcu   z nezákonného   konania   a postupu,   z trestnej   činnosti,   ktorej sa   mal dopúšťať   pri   výkone   funkcie   sudcu,   z marenia   základných   ľudských   práv   a slobôd   pri výkone funkcie...“. Krajský súd na odvolania sťažovateľa napadnuté rozhodnutia okresného súdu svojím uznesením z 31. augusta 2009 sp. zn. 23 Co 222/2009, 23 Co 294/2009 potvrdil ako vecne správne. Najvyšší súd sťažovateľom podané dovolanie svojím uznesením z 31. mája   2010   sp.   zn.   6   Cdo   45/2010   a 6 Cdo 46/2010   v časti   týkajúcej   sa   napadnutého rozhodnutia   krajského   súdu,   ktorým   bolo   potvrdené   rozhodnutie   súdu   prvého   stupňa o zamietnutí žiadosti sťažovateľa o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie,   odmietol   a v časti   týkajúcej   sa konania   o dovolaní   sťažovateľa   proti   výroku napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa   o nepriznaní   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov   a o uložení   poriadkovej   pokuty zastavil. Predmetné rozhodnutie najvyššieho súdu bolo sťažovateľovi doručené 6. júla 2010, keď nadobudlo právoplatnosť.

3.   Na   základe   už   uvedeného   sťažovateľ   ústavný   súd   žiadal,   aby   nálezom   takto rozhodol:

„II.A. Okresný súd v Trnave v konaní 36 C/115/2006 porušoval základné práva D. B... čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a garantované čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru. Krajský súd v Trnave porušoval práva garantované čl. 6 ods. 1 Dohovoru... II.B. Okresný súd v Trnave a Krajský súd v Trnave sú povinní zaplatiť D. B. každý satisfakciu vo výške 25.000 EUR....

II.C.   Ústavný   súd   prikazuje   Okresnému   súdu   konať   vo   veci   36   C/115/2006 bezodkladne a bez obštrukcií.

II.D. Ústavný súd zbavuje sudcovskej imunity JUDr. M. S. a vydáva ho trestnému stíhaniu za páchanie trestnej činnosti...“

Sťažovateľ požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom z dôvodu, že „je invalid na dávkach v núdzi, nemá peniaze na advokáta, je nositeľom ŤZP, nemá možnosť zárobku pre zlý zdravotný stav“.

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.   Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov ustanoví   zákon.   Ústavný   súd   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov   – ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

5. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde),   pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr.   IV.   ÚS   14/03,   III. ÚS 124/04).   Z   uvedeného   je zrejmé,   že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).

6.   Sťažnosť   sťažovateľa   smeruje   proti   rozhodnutiam   okresného   súdu   č.   k. 36 C/115/2006-92 z 28. apríla 2009 a č. k. 36 C/115/2006-97 z 21. mája 2009 v spojení s rozhodnutím krajského súdu z 31. augusta 2009 sp. zn. 23 Co/222/2009 a 23 Co/294/2009 v jeho   právnej   veci.   Uvedené   konanie   bolo   zavŕšené   v poradí   ostatným   rozhodnutím najvyššieho súdu z 31. mája 2010 sp. zn. 6 Cdo 45/2010 a 6 Cdo 46/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 6. júla 2010. Sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 28. decembra 2010, to znamená   po   uplynutí   zákonnej   dvojmesačnej   lehoty,   preto   bolo   potrebné   sťažnosť odmietnuť ako podanú oneskorene.

7. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2011