znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 22/06-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a   Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť JUDr. M. S., bytom K., zastúpenej advokátom JUDr. R. B., K., vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 26 P 343/05 a takto

r o z h o d o l :

Základné   právo   JUDr.   M.   S.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 26 P 343/05 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra 2005 doručená sťažnosť JUDr.   M. S., bytom K.   (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom   JUDr.   R.   B.,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II   (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 P 343/05 o návrhu sťažovateľky voči Mgr. R. S. o zvýšenie výživného na mal. O. S.

2. Sťažovateľka žiadala vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 48 ods. 2   ústavy   okresným   súdom   v takto   (vyššie   v bode   1)   označenom   konaní,   nariadil okresnému   súdu   konať   vo   veci   bez   zbytočných   prieťahov, priznal   jej   finančné zadosťučinenie vo výške 60 000 Sk a náhradu trov konania.

3. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 4. septembra 2002 na Okresnom súde Košice I (ďalej aj „súd“) návrh „na zvýšenie výživného na jej maloletého syna O.“. Vec   bola   vedená   pod   sp. zn. 22   P   125/2002.   Keďže   súd   vo   veci   nekonal,   podala sťažovateľka 21. júla 2005 predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. V odpovedi z 1. augusta 2005 predseda súdu sťažovateľke oznámil, že jej sťažnosť postúpil uznesením z 5. februára 2003 Okresnému súdu Košice II. Predseda Okresného súdu Košice II listom z 5. septembra 2005 sťažovateľke oznámil prijatie predmetnej sťažnosti a uviedol, že sa týka   konania „vedeného...   pod   sp.   zn.   23   P   34/03“,   v ktorej „sa   spis   nachádza u ustanoveného   súdneho   znalca“,   preto   bude   jej   sťažnosť   vybavená „bezprostredne   po vrátení spisu znalcom“. Sťažovateľka ďalej uviedla, že: „Následne predseda Okresného súdu Košice II adresoval sťažovateľke list zo dňa 16. 09. 2005, v ktorom uviedol nasledovné skutočnosti:

Dňa 17. 07. 2002 bol Mgr. R. S. podaný na Okresný súd Košice I návrh na úpravu styku s maloletým dieťaťom. Jedná sa o bývalého manžela sťažovateľky, ktorý je odporcom v konaní, ktorého priebeh je predmetom tejto sťažnosti. Uznesením zo dňa 02. 10. 2002 bola vec   navrhovateľa   odstúpená   na   Okresný   súd   Košice   II   z dôvodu   miestnej   príslušnosti. V uvedenom konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie a spis bol odoslaný ustanovenej znalkyni. Po vrátení spisu bolo zistené, že jeho prílohou bol aj spis konania, na ktorého priebeh sa sťažovateľka sťažuje. Zároveň predseda súdu uviedol, že v predmetnom konaní nebola   príslušnosť   prenesená   na   Okresný   súd   Košice   II   a spis   nie   je   evidovaný   pod samostatnou spisovou značkou.“

Podľa   tvrdenia   sťažovateľky „do   dnešného dňa súd   vo   veci   vôbec   nekonal   a do dnešného   dňa   nie   je   zrejmé,   či   už   bola   daná   vec   na   súde   zaevidovaná   a pridelená konkrétnemu sudcovi na rozhodnutie“.

4. Ústavný súd písomne 10. novembra 2005 vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby oznámil, pod akou spisovou značkou je vec vedená na Okresnom súde Košice II. Na dopyt ústavného súdu (z 10. januára 2006) právny zástupca sťažovateľky 11. januára 2006 oznámil, že predmetnej veci bola pridelená sp. zn. 26 P 343/05. Uvedený postup okresného súdu považuje sťažovateľka za porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy.

5.   Keďže   sťažnosť   sťažovateľky   spĺňala   všetky   zákonom   predpísané   náležitosti podľa § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a neexistovali žiadne dôvody na jej   odmietnutie   podľa   §   25   ods.   2   citovaného   zákona,   ústavný   súd   ju   uznesením z 10. januára   2006   prijal   na   ďalšie   konanie   (pričom   prihliadol   na   k sťažnosti   pripojené „Upovedomenie   o postúpení   podania“, ktorým   predseda   Okresného   súdu Košice I sťažovateľke 1. augusta 2005 oznámil „že predmetné konanie sa uznesením zo dňa 5. februára 2003 odstúpilo na Okresný súd Košice II“).

6. Z písomného stanoviska predsedu Okresného súdu Košice II z 15. februára 2006 sp. zn. Spr. 247/06   zaslaného   na   výzvu   ústavného   súdu   zo   6.   februára   2006   podľa § 29 ods. 3 zákona o ústavnom súde vyplynulo:

„(...)   Až   po   podaní   sťažnosti   sťažovateľkou   v mesiaci   august   2005   (pôvodne adresovanej predsedovi Okresného súdu Košice I a ním mne postúpenej) bolo zistené, že spis,   ktorý   je   predmetom   ústavnej   sťažnosti,   nebol   riadne   postúpený   tunajšiemu   súdu, t. j. nebola prenesená príslušnosť na tunajší súd, ale bol len vložený do spisu o úpravu styku s maloletým dieťaťom (vedenom na Okresnom súde Košice i pod sp. zn. 21 P 86/2002). (...) Podľa   záznamu   v spise,   vedenom   na   Okresnom   súde   Košice   I pod sp. zn. 22 P 125/2002, bol tento spis bez akéhokoľvek procesného úkonu pripojený k spisu sp. zn. 21 P 86/2002. (...)

Po zistení uvedenej skutočnosti bol predmetný spis (sp. zn. 22 P 125/2002) prípisom zo dňa 22. 11. 2005 vrátený Okresnému súdu Košice I, ktorý ho dňa 30. 11. 2005 postúpil tunajšiemu   súdu,   kde   bol   pridelený   do   súdneho   oddelenia   sudkyne   JUDr.   L.   B.   a je evidovaný pod spisovou značkou 26 P 343/2005.

Dňa 17. 1. 2006 boli vo veci urobené úkony a žiadané listinné doklady, nevyhnutné pre ďalšie konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti som toho názoru, že v danom konaní síce vznikli prieťahy, tieto však boli spôsobené Okresným súdom Košice I, nie tunajším súdom. Spis totiž v roku 2002 nebol riadne postúpený tunajšiemu súdu a príslušnosť bola prenesená iba   v konaní   o úpravu   styku,   ktoré   bolo   vedené   na   Okresnom   súde   Košice   I pod sp. zn. 21 P 86/2002, ako to vyplýva z uznesenia, nachádzajúcom sa v predmetnom spise. Spis,   ktorý   je   predmetom   ústavnej   sťažnosti,   bol   nášmu   súdu   postúpený   až 30. 11. 2005, teda k zbytočným prieťahom zo strany tunajšieho súdu nedošlo. (...)“

7.   K vyjadreniu   predsedu   okresného   súdu   zaujala   sťažovateľka   prostredníctvom svojho právneho zástupcu 27. februára 2006 stanovisko v ktorom uviedla:

« (...) Porušovateľ práv sťažovateľky, Okresný súd Košice II svojím vyjadrením len potvrdzuje tvrdenia, ktoré vo svojej sťažnosti uviedla sťažovateľka. Návrh bol podaný na Okresný súd Košice I, kde mu bola pridelená sp. zn. 22 125/2002. Nakoľko sťažovateľka nemala takmer 3 roky od podania žiadnu informáciu o priebehu konania, iniciovala dňa 21. 07. 2005 sťažnosť predsedovi Okresného súdu Košice I. Na túto sťažnosť jej odpovedal predseda súdu s tým, že dňa 21. 07. 2005 (dátum zhodný s dátumom podania jej sťažnosti na   súd)   bola   predmetná   sťažnosť   postúpená   Okresnému   súdu   Košice   II,   nakoľko   aj predmetný spis bol, a to vraj ešte v roku 2003, postúpený miestne príslušnému Okresnému súdu Košice II.

Následne, z odpovede predsedu Okresného súdu Košice II zo dňa 16. 09. 2005 sa sťažovateľka dozvedá, že nie jej pravdou tvrdenie predsedu Okresného súdu Košice I, že v predmetnom konaní (sp. zn. 22 125/2002) bola prenesená príslušnosť z Okresného súdu Košice I na Okresný súd Košice II. Vzhľadom na to, že sťažovateľka mala po troch rokoch od podania návrhu v rukách dve protichodné tvrdenia o stave konania, ale hlavne preto, že konanie   bolo   poznačené   evidentnými   prieťahmi   v konaní,   obrátila   sa   na   Ústavný   súd Slovenskej republiky za účelom zjednania nápravy.

Až   po   podaní   sťažnosti   na   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   sa   z následného vyjadrenia predsedu Okresného súdu Košice II sťažovateľka dozvedá, že jej spis naozaj nebol   Okresným   súdom   Košice   I riadne   postúpený   a príslušnosť   nebola   prenesená   na miestne   príslušný   Okresný   súd   Košice   II.   Predmetný   spis   bol   podľa   tvrdenia   predsedu Okresného súdu Košice II cit. „len vložený do spisu o úpravu styku s maloletým dieťaťom“ (vedený na Okresnom súde Košice I po sp. zn. 21 P 86/2002). K preneseniu príslušnosti teda dochádza až dňa 30. 11. 2005, po iniciovaní konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo veci sťažnosti sťažovateľky.

Je   zrejmé   a nespochybniteľné,   že   napadnuté   konanie   je   poznačené   prieťahmi v konaní.   Sťažovateľka   sa   na   základe   dostupných   informácií   domnieva,   že   pod   túto skutočnosť sa svojím konaním podpísali aj Okresný súd Košice I aj Okresný súd Košice II, ako porušovatelia práv sťažovateľky. Ten prvý menovaný z dôvodu, že riadne nepostúpil spis   a omylom   ho   vložil   do   iného   spisu   s odlišným   predmetom   konania   a vedeným   pod samostatnou spisovou značkou. Ten druhý menovaný z dôvodu, že si túto skutočnosť ani po tak dlhom čase nevšimol a nepožadoval zjednanie nápravy vo veci. Takisto je potrebné si uvedomiť, že spis evidovaný pod sp. zn. 21 P 86/2002, ktorého súčasťou mal byť aj omylom vložený spis sťažovateľky, konkrétne jej návrh na začatie konania, nebol spisom obsiahlym, čo by možno z časti ospravedlňovalo fakt, že konajúci sudca Okresného súdu Košice II si tento omylom vložený návrh sťažovateľky vo svojom spise nevšimol.

Je   nesporné,   že   k určitej   náprave   v konaní,   t.   j.   k postúpeniu   veci   začatej   na Okresnom súde Košice I na miestne príslušný Okresný súd Košice II, došlo až po intervencii sťažovateľky   (spomínaná   sťažnosť   predsedovi   súdu   a podanie   ústavnej   sťažnosti). Sťažovateľka   chce   opäť   zdôrazniť   závažnosť   predmetu   napadnutého   konania,   ktorým   je návrh matky na zvýšenie výživného voči otcovi na ich maloletého syna O. S. Jedná sa o konanie, ktoré sa týka práv maloletého dieťaťa, to znamená konanie, ktoré by malo byť zo strany súdu vedené zo zvýšenou pozornosťou. K dnešnému dňu nielenže v takomto konaní nie   je   vydané   prvostupňové   rozhodnutie,   ale   vo   veci   neprebehlo   zatiaľ   ani   jedno pojednávanie. Stav právnej neistoty zapríčinený konaním porušovateľov viac ako tri a pol roka od podania návrhu na začatie konania stále trvá. (...)»

Sťažovateľka súčasne upravila petit sťažnosti nasledovne:„1. Základné právo sťažovateľky, právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 26 P 343/2005 (pôvodne vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 22 P 125/2002), porušovateľmi Okresným súdom Košice I a Okresným súdom Košice II, porušené bolo (...)“, t. z. že oproti (nad rámec) pôvodnému návrhu (ktorý bol prijatý uznesením ústavného súdu z 18. januára 2006) sťažovateľka požaduje vysloviť porušenie označeného základného práva aj ďalším zodpovedným subjektom, t. j. Okresným súdom Košice I.

8. Keďže obaja účastníci konania súhlasili s upustením od ústneho pojednávania, ústavný súd o sťažnosti sťažovateľky rozhodol bez jeho nariadenia.

II.

Z obsahu   sťažnosti,   k nej   pripojených   písomností,   vyjadrení   účastníkov   konania a spisu okresného súdu sp. zn. 26 P 343/2005 zistil ústavný súd nasledovný priebeh a stav konania:

A

Sťažovateľka   4.   septembra   2002 podala   na Okresnom   súde   Košice   I „Návrh na začatie konania o zvýšenie výživného“ proti odporcovi Mgr. R. S. z K., bývalému manželovi (manželstvo bolo rozvedené 29. apríla 1997 rozsudkom Okresného súdu Košice I) na ich spoločného syna maloletého O. S.,... (veci bola pridelená sp. zn. 22 P 125/2002).

Podľa záznamu z 20. septembra 2002 (č. l. 6) bol daný pokyn súdnej kancelárii, aby vec sp. zn. 22 P 125/2002 spojila s vecou sp. zn. 21 P 86/2002 (úprava styku s maloletým) a v registri vyznačila „ako inak skončené“.

Na č. l. 7 pod sp. zn. 21 P 323/2005 je s prezenčnou pečiatkou Okresného súdu Košice II z 22. novembra 2005 sp. zn. 23 P 34/2003, ktorým postupuje Okresnému súdu Košice I „podanie matky maloletého O. S. – JUDr. M. S. – návrh na začatie konania o zvýšenie výživného, vedeného na Vašom súde pod číslom 22 P 125/2002, na prenesenie príslušnosti na tunajší súd.“

Na uvedenom liste je ceruzou písaná poznámka, že:„ 5. februára 2003 - už bola prenesená príslušnosť na Okresný súd Košice II spolu so spisom sp. zn. 22 P 125/2002, 31. októbra 2002 - spojený s inou vecou sp. zn. 21 P 86/2002, 5. februára 2003 – vec prenesená spolu so spisom sp. zn. 21 P 86/2002.“Kancelária: „Predlož podateľni na napísanie nového čísla“.

Na č. l. 8 je „Potvrdenie“, že 23. novembra 2005 bol prijatý návrh na začatie konania v právnej veci maloletého O. S. na zvýšenie výživného.

Na č. l. 9 je pokyn pre kanceláriu z 29. novembra 2005, aby upovedomila účastníkov (matku a otca) o postúpení veci a zaslala spis Okresnému súdu Košice II. V registri mala vec vyznačiť ako „skončené“.

Okresnému súdu bol 30. novembra 2005 doručený list z Okresného súdu Košice I sp. zn. 21 P 323/2005 z 29. novembra 2005 vo veci: „Vyslovenie nepríslušnosti a postúpení vecí“ tohto znenia: „V opatrovníckej veci maloletého(tých) detí S. O., za účasti matky: S. M.,   otca   S.   R.   o zvýšenie   výživného,   Okresný   súd   Košice   I   vyslovuje   svoju   miestnu nespríslušnosť podľa ust. § 105 odst. 2 O. s. p. a spis postupuje na prejednanie Okresnému súdu Košice II (Vo veci 21 P 86/2002, ktorá bola spojená so spisom 21 P 125/2002 dňa 31. 10. 2002, bola prenesená príslušnosť spolu so spisom 22 P 125/2002 dňa 5. 2. 2003) ako súdu príslušnému na konanie v tejto veci.“

Na č. l. 11 je „Potvrdenie“, že 30. novembra 2005 bol prijatý návrh na začatie konania vo veci maloletého O. S. na zvýšenie výživného. Vec bola pridelená JUDr. L. B. a má sp. zn. 26 P 343/2005.

Na č. l. 12 je „Úradný záznam“ z 5. decembra 2005 konštatujúci, že na „tunajšom súde sa vedie konanie 23 P 34/2003 o úprave styku s maloletým dieťaťom O. S. Návrh podaný 6. 2. 2003. Vo veci je nariadené znalecké dokazovanie...“

Okresnému   súdu   bola   15.   decembra   2005   z Okresného   súdu   Košice I doručená „doručenka   JUDr.   M.   S.  ...   ohľadom maloletého O.  ...“ (menovaná 10. decembra   2005 prevzala prípis vo veci č. k. 21 P 323/2005-9).

Okresnému   súdu   bola   8.   decembra   2005   doručená   z Okresnému   súdu   Košice   I „Doručenka   R.   S.  ...“,   ktorý   2.   decembra   2005   prevzal   prípis   vo   veci   vedenej   pod sp. zn. 21 P 323/2005-9.

Okresný súd uznesením zo 17. januára 2006 ustanovil Úrad práce sociálnych vecí a rodiny K., pracovisko IV, za opatrovníka pre maloletého O. S.

Okresný   súd   17.   januára   2006   vyzval   odporcu,   aby   sa   v lehote   15   dní   vyjadril k návrhu   na   zvýšenie   výživného;   vyzval   kolízneho   opatrovníka,   aby   prešetril   pomery v rodine   maloletého   a predložil   súdu   správu   v lehote   15   dní;   vyzval   zamestnávateľa navrhovateľky, aby oznámil jej priemerný zárobok za roky 2003 až 2005 v lehote 10 dní, a požiadal Daňový úrad IV Košice o zaslanie opisu úplných daňových priznaní odporcu v lehote 7 dní.

B

Okresný   súd   na   preukázanie   svojich   tvrdení   prezentovaných   vo   vyjadrení   jeho predsedu (pozri vyššie bod 6 I. časti odôvodnenia) predložil ústavnému súdu k nahliadnutiu aj svoj spis sp. zn. 23 P 34/2003, z ktorého vyplýva, že:

Navrhovateľ Mgr. R. S., K., podal na Okresnom súde Košice I, 17. júla 2002 „Návrh na   úpravu   styku   s maloletým   dieťaťom“,   spoločným   synom   O.   s odporkyňou,   bývalou manželkou (manželstvo rozvedené rozsudkom z 29.apríla 1997) JUDr. M. S., K..

Na   pojednávaní   konanom   2.   októbra   2002   (bez   prítomnosti   účastníkov)   bola uznesením „prenesená   príslušnosť“   na   Okresný   súd   Košice   II.   Uznesenie   nadobudlo právoplatnosť 7. novembra 2002 a vec bola doručená Okresnému súdu Košice II 6. februára 2003. Veci bola pridelená sp. zn. 23 P 34/2003.

Okresný   súd   4.   septembra   2003   ustanovil   Okresný   úrad   Košice   IV   –   odbor sociálnych vecí za opatrovníka pre maloletého O.

V uvedený deň okresný súd vyzval odporkyňu na písomné vyjadrenie sa k návrhu a kolízneho opatrovníka na prešetrenie pomerov v rodine maloletého (v oboch prípadoch v lehote 15 dní).

Odporkyňa   predložila   súdu   vyjadrenie   30.   septembra   2003   a kolízny   opatrovník 13. októbra 2003.

Okresný súd 16. apríla 2004 stanovil termín pojednávania na 2. júl 2004 (predvolanie doručené len navrhovateľovi).

Pojednávanie konané 2. júla 2004 (prítomní navrhovateľ a jeho právny zástupca) bolo odročené na 10. september 2004.

Na pojednávaní konanom 10. septembra 2004 (prítomní navrhovateľ, jeho právny zástupca a odporkyňa) bol vykonaný výsluch účastníkov. Pojednávanie bolo odročené na 23. februára 2004. Právny zástupca navrhovateľa mal do 15. februára 2004 oznámiť, v akom štádiu je dohoda rodičov o úprave styku s maloletým.

Na   pojednávaní   konanom   23.   novembra   2004   (prítomní   účastníci   konania) k uzatvoreniu   dohody   nedošlo.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   s tým,   že   bude „pribratý do konania znalec z odboru pedopsychológie“.

Uznesením z 26. januára 2005 bola za znalca ustanovená PhDr. E. R., z K., ktorej bolo uložené vypracovať posudok v lehote 30 dní od prevzatia spisu.

Okresný súd 22. novembra 2005 zaslal Okresnému súdu Košice I podanie odporkyne –   návrh   na   začatie   konania   o zvýšenie   výživného,   ktoré   je   vedené   na   Okresnom   súde Košice I pod sp. zn. 22 P 125/2005, na prenesenie príslušnosti na okresný súd.

Podľa úradného záznamu z 5. decembra 2005 na okresnom súde „sa vedie konanie 26 P 343/2005 vo veci zvýšenia výživného pre maloleté dieťa O. S. Návrh podaný 4. 9. 2002. Na náš súd postúpený 30. 11. 2005. Spis predložený na prípravu tajomníčke senátu B.“.Okresný súd 3. januára 2006 urgoval znalkyňu na predloženie znaleckého posudku. Posudok bol predložený okresnému súdu 9. januára 2006 (znalec nedoporučuje t. č. styk maloletého s navrhovateľom).

Okresný súd 25. januára 2006 vyzval právneho zástupcu navrhovateľa, aby v lehote 15 dní oznámil, „či na návrhu trvajú, alebo ho berú späť a žiadajú konanie zastaviť“.

III.

1.   Sťažovateľka   sa   svojou   sťažnosťou   domáhala   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústava, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, v konaní Okresného súdu Košice II vedenom pod sp. zn. 26 P 343/05.

Keďže je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania a ďalej koná len v rozsahu stanovenom (vymedzenom) uznesením o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, ústavný súd neprihliadol na dodatočnú úpravu petitu sťažnosti, ktorá mu bola predložená 27. februára 2006 (už po predbežnom prerokovaní sťažnosti a jej prijatí na ďalšie konanie) v stanovisku sťažovateľky   k vyjadreniu   okresného   súdu,   lebo   predmetné   pochybenie   v označení zodpovedných   subjektov   dodatočne   upravené   sťažovateľkou   (s   právnickým   vzdelaním a kvalifikovane zastúpenej advokátom) už nebolo možné (bez ohľadu na predmet sporu a mieru eventuálneho zavinenia označených súdov) v danej etape konania pred ústavným súdom napraviť.

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   posudzoval   predmetnú   sťažnosť   len   v rozsahu hraníc určených mu uznesením z 18. januára 2006, t. j. postup Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 29 P 343/05.

2. Ústavný súd v prípadoch podaní namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy zohľadňuje svoju stabilnú judikatúru, v súlade s ktorou „odstránenie stavu   právnej   neistoty   je   podstatou,   účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov“   (II.   ÚS   61/98),   pričom   „tento   účel   možno   zásadne   dosiahnuť právoplatným   súdnym   rozhodnutím.   Nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná (II. ÚS 26/95).   K vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   preto   spravidla   dochádza   až „právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98). Podľa názoru ústavného   súdu   možno   preto   za   konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu účastníka konania považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého   jednotlivého prípadu,   a to   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s uvedenou judikatúrou ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02).   Podľa   rovnakých   kritérií postupoval aj v danom prípade.

2.1. Ústavný   súd   konštatuje,   že   v danej   etape   konania   (po   postúpení   mu   veci 30. novembra 2005 z Okresného súdu Košice I) právna a faktická zložitosť veci nemala vplyv na doterajší priebeh konania.

2.2. V správaní sťažovateľky v danej etape konania (po postúpení veci) ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by podstatnou mierou ovplyvnila dĺžku a priebeh konania.

2.3.   Tretím   kritériom,   prostredníctvom   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   nedošlo k zbytočným prieťahom v konaní sp. zn. 26 P 343/2005, bol postup samotného okresného súdu. Z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil, že okresný súd po postúpení mu veci 30. novembra 2005 z Okresného súdu Košice I vo veci riadne a plynulo konal (pozri vyššie uvedený priebeh konania uvedený v časti II A odôvodnenia).

Berúc do úvahy vyššie uvedené hodnotenie právnej a faktickej zložitosti veci, ako aj postup a dĺžku konania na okresnom súde (po 30. novembri 2005), ústavný súd konštatuje absenciu   skutočností   odôvodňujúcich   záver   o existencii   zbytočných   prieťahov   v konaní vedenom na okresnom súde, teda aj o porušení základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

V tejto   súvislosti,   najmä   s prihliadnutím   na   predmet   posudzovaného   konania (zvýšenie   výživného)   ústavný   súd   poukazuje   na   skutočnosť,   že   o predmetnom   návrhu sťažovateľky na zvýšenie výživného sa koná neprimerane dlho. Takisto je nepochybné, že na doterajšej dĺžke konania má podstatný podiel postup Okresného súdu Košice I. Tejto skutočnosti si zrejme bola vedomá aj sťažovateľka, keď vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného   súdu   rozšírila   pôvodný   petit   svojej   sťažnosti   a žiadala   vysloviť   porušenie označeného základného práva aj postupom Okresného súdu Košice I. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody (pozri bod 1 III. časti tohto rozhodnutia) sa však ústavný súd, súc viazaný svojím uznesením o prijatí na ďalšie konanie, nemohol postupom Okresného súdu Košice I zaoberať.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 26 P 343/2005 nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomu rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2006