SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 219/2015-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ZETR SK, s. r. o. v likvidácii, AreálPDP Drietoma, Drietoma, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Koncová & partners, s. r. o.,Legionárska 7158/5, Trenčín, za ktorú koná konateľka a advokátka Mgr. Barbora Koncová,vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitrav konaní vedenom pod sp. zn. 25 Er 348/2012 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti ZETR SK, s. r. o. v likvidácii, o d m i e t a akozjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca 2015doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ZETR SK, s. r. o. v likvidácii, Areál PDPDrietoma, Drietoma (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jejzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Er 348/2012.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:„Návrhom zo dňa 13.03.2012 sa sťažovateľ domáhal exekučného vymoženia jeho pohľadávky voči povinným. Povinný 1/ podal voči upovedomeniu o začatí exekúcie námietky. Podaním zo dňa 25.06.2012 sa sťažovateľ k predmetným námietkam vyjadril. Po uvedenom vyjadrení sa oprávnený niekoľko krát dopytoval na konajúcom súde, v akom štádiu je rozhodovanie o námietkach a dožadoval sa rozhodnutia. Ku dňu podania tejto sťažnosti však konajúci súd nevydal rozhodnutie o námietkach, napriek tomu že od ich podania uplynuli viac ako 2 roky.
Sťažovateľ taktiež podal v tejto exekučnej veci návrh na zmenu exekútora, ktorý bol súdu doručený dňa 26.02.2013. O tejto žiadosti nebolo taktiež do dnešného dňa rozhodnuté. Sťažovateľ na základe uvedeného podal dňa 14.01.2015 sťažnosť predsedovi Okresného súdu Nitra. Listom zo dňa 28.01.2015 bolo sťažovateľovi oznámené, že predseda súdu vec prejednal s konajúcim vyšším súdnym úradníkom a uložil mu povinnosť vo veci konať. Máme za to, že uvedeným postupom porušil Okresný súd Nitra právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko bol v konaní nečinný, medzi každým jednotlivým úkonom súdu bol neprimeraný časový interval. Takýmto konaním okresný súd taktiež spôsobil sťažovateľovi reálnu škodu, keďže spoločnosť povinného 2/ bola medzičasom prevedená na nový subjekt a vymoženie pohľadávky sťažovateľa bolo takýmto nekonaním súdu ohrozené. Povinný 2/ mal dostatočný priestor aby urobil úkony, ktorých dôsledkom bolo znemožnenie vymoženia pohľadávky sťažovateľa. Nie je prijateľné, aby súd nerozhodol o námietkach v exekúcii viac ako dva roky.“
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo spoločnosti ZETR SK, s.r.o. v likvidácii... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 25Er/348/2012 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Nitra sa prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.
3. Spoločnosti ZETR SK, s.r.o. v likvidácii... priznáva finančné zadosťučinenie v sume vo výške 500,00 Eur..., ktoré je Okresný súd Nitra povinný spoločnosti ZETR SK, s. r. o. v likvidácii vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).
4. Spoločnosti ZETR SK, s.r.o. v likvidácii... priznáva náhradu trov konania a právneho zastúpenia v sume vo výške 296,44 Eur..., ktoré je Okresný súd Nitra povinný zaplatiť na účet Advokátskej kancelárie KONCOVÁ & PARTNERS, s. r. o...“
II.
Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb aleboprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 25 Er 348/2012, ku ktorému malo dôjsť tým, že okresný súdnerozhodol v období viac ako dvoch rokov konania o námietkach povinného proti exekúciia nerozhodol v primeranej dobe ani o návrhu sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora,pričom o týchto podaniach nerozhodol ani ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu.
Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 25 Er 348/2012 zistil, žesťažovateľka 13. marca 2012 podala súdnemu exekútorovi návrhna vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhala vymoženia sumy 17 096,09 € od spoločnosti, ako povinného v 1. rade a od ako povinného v 2. radena základe exekučného titulu notárskej zápisnice z 29. februára 2012.
Súdny exekútor požiadal okresný súd o vydanie poverenia 20. marca 2012, povereniemu bolo udelené 28. mája 2015 a 8. júna 2012 súdny exekútor vydal upovedomenie o začatíexekúcie a príkazy na začatie exekúcie z rôznych účtov povinných v bankách.
Povinný v 2. rade 28. júna 2012 doručil priamo okresnému súdu návrh na zastavenieexekúcie. Povinný v 1. rade 22. júna 2012 doručil súdnemu exekútorovi námietky protiexekúcii, ktoré súdny exekútor zaslal na vyjadrenie sťažovateľke, ktorá svoje vyjadreniedoručila súdnemu exekútorovi 26. júna 2012. Následne bol 29. júna 2012 exekučný spispredložený okresnému súdu.
Sťažovateľka 26. februára 2013 doručila okresnému súdu návrh na zmenu súdnehoexekútora.
V spise sa nachádza pokyn vyššieho súdneho úradníka zo 4. júna 2013 na vyžiadanievýpisov z Obchodného registra Slovenskej republiky sťažovateľky a povinného v 1. rade,ako aj listiny zo zbierky listín k registrovému spisu povinného v 1. rade. Predmetné žiadostiboli z okresného súdu vypravené v septembri 2013 a v rovnakom mesiaci boli okresnémusúdu požadované listiny doručené.
Sťažovateľka 14. januára 2015 podala predsedovi okresného súdu sťažnosťna prieťahy v konaní, ktorý ju vybavil listom z 28. januára 2015 takto:
„Z predmetného spisu zisťujem, že vo veci koná vyšší súdny úradník... Vec som vyšším súdnym úradníkom prejednal a uložil som mu, aby bez ďalších prieťahov vo veci konal. Vyšší súdny úradník vo veci koná.“
V spise sa nachádza ďalší pokyn vyššieho súdneho úradníka z 20. januára 2015(a jeho realizácia) na vyžiadanie správy od Okresného riaditeľstva Policajného zboruGalanta (ďalej len „ORPZ“) o poskytnutie informácie o stave trestného konania vo vecipovinného v 2. rade ako oznamovateľa v súvislosti s exekučným titulom a na vyčíslenie trovsúdneho exekútora.
Súdny exekútor 27. februára 2015 predložil okresnému súdu návrh sťažovateľky akooprávnenej v exekučnom konaní na pripustenie zmeny účastníka na strane oprávneného,ktorý mu bol doručený 23. februára 2015 spolu so zmluvou o postúpení pohľadávkyzo 14. januára 2015.
Okresný súd uznesením z 10. apríla 2015 pripustil zmenu účastníka na straneoprávneného v exekučnom konaní tak, že na miesto sťažovateľky vstúpila do konaniaspoločnosť (ďalej len „nový oprávnený“). Okresný súdzároveň 10. apríla 2015 vyzval nového oprávneného, aby zaujal stanovisko, či trvána návrhu svojho právneho predchodcu – sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora,a zaslal urgenciu ORPZ na oznámenie stavu trestného konania.
Dňa 13. apríla 2015 bol okresným súdom odoslaný exekučný spis ústavnému súdu.
Vo vzťahu k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej pri sťažnostiachnamietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy odmieta sťažnosť akozjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom,ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a týmani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03),resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takúintenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšiekonanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
Ústavný súd konštatuje, že posudzované konanie sa vyznačuje nečinnosťoua neefektívnou činnosťou okresného súdu, keď v priebehu viac ako dvoch rokov a desiatichmesiacov okresný súd nerozhodol o podaných námietkach proti exekúcii a podanom návrhuna zastavenie exekúcie a ani dosiaľ o nich nie je rozhodnuté. Neefektívnu činnosť okresnéhosúdu len umocňuje časový odstup, ako aj charakter okresným súdom realizovanýchdožiadaní vo veci.
Napriek uvedenému ústavný súd dospel k záveru, že s ohľadom na okolnosti danejveci prieťahy v posudzovanom konaní nedosahujú intenzitu, ktorá by odôvodňovala reálnumožnosť porušenia základného práva sťažovateľky. Ústavný súd prihliadol na plynulýpostup okresného súdu po doručení sťažnosti sťažovateľky na prieťahy v konaní. Zároveň jenutné poznamenať, že ďalšie pretrvávanie stavu bez meritórneho rozhodnutia vo veci budezvyšovať intenzitu ustálených prieťahov, a tým prispievať k reálnej možnosti porušeniazákladných práv účastníkov exekučného konania.
Vzhľadom na to ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu, abysa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. mája 2015