znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 219/2010-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   júna   2010 predbežne prerokoval sťažnosť maloletého M. K., B., zastúpeného zákonnou zástupkyňou Ing. S. K., B., právne zastúpeného advokátom JUDr. L. S., Advokátska kancelária, B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 26 ods. 1, čl.   46   ods.   1 a čl. 48   ods.   1 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 175/2008, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť maloletého M. K.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len  ,,ústavný   súd“)   bola 25.   novembra   2009   doručená   sťažnosť   maloletého   M.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného   zákonnou   zástupkyňou   Ing.   S.   K.,   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného práva na slobodu prejavu a práva na informácie podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“), práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod spis. zn. 5 C 175/2008.

2. Podľa názoru sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva na slobodu prejavu a práva na informácie podľa čl. 26 ods. 1 ústavy došlo tým, že „súd (okresný súd, pozn.) nezabezpečil zverejnenie rozvrhu práce na rok 2008, vrátane všetkých dodatkov k rozvrhu práce (v zmysle usmernenia ministerstva) na internetovej stránke ministerstva“. Sťažovateľ na podporu svojej argumentácie poukazuje na ustanovenie § 52 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov a ustanovenie   §   11   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č.   118/2005   Z.   z.   o   náležitostiach   rozvrhu   práce   v znení   neskorších   predpisov,   ktoré stanovujú predsedovi súdu povinnosť vydať rozvrh práce s uvedením pripomienok a výhrad sudcovskej   rady bezodkladne po jeho prerokovaní v sudcovskej   rade,   najneskôr   však do 15.   decembra   kalendárneho   roka,   ktorý   predchádza   kalendárnemu   roku,   na   ktorý je rozvrh práce určený. Predseda súdu je zároveň povinný v takto určenej lehote zverejniť rozvrh práce na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uvádza,   že   zo   strany   okresného   súdu   uvedená povinnosť splnená nebola, čím došlo k porušeniu označeného základného práva.

3. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sťažovateľ v podstatnom uvádza: «Z ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky okrem iného vyplýva, že „Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.   Každé   konanie   súdu   alebo   iného   orgánu,   ktoré   je   v   rozpore   so   zákonom je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu“. (Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 26/1994 z 10. 05. 1994 uverejnený pod č. 2/1994 v ZNaU). Ako vyplýva z pripojených príloh „Výzva zo dňa 08. 04. 2009“ (č. l. 70) a „Výzva zo dňa 19. 06. 2009“ (č. l.   84),   v   zmysle   ktorých   požaduje   súd   pod   následkom   zastavenia   konania   doloženie plnomocenstva udeleného mal. M. K., nar. 26. 03. 1997 zákonnej zástupkyni Ing. S. K., matke maloletého,   je   postup   súdu poznačený   absenciou   legitímnosti   konania,   v jeho samotnej   podstate   nezlučiteľného   so   zákonom. V prípade naplnenia avizovanej hrozby (č. l. 70), osobitne ešte raz, teda opakovane zdôraznenej (č. l. 84), evokuje jediný záver, výrazom ktorého je odmietnutie spravodlivosti.»  

4. Napokon sťažovateľ namieta aj porušenie základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu s nasledovným odôvodnením: «Po „pridelení“ veci na nadobúdajúcom súde JUDr. M. U. ako zákonnému sudcovi (č. l. 65), bolo dňa 18.03.2008 (č. l. 66) rozhodnuté v zmysle dodatku č. 2 rozvrhu práce, účinného dňom 19. 03. 2008, o pridelení veci JUDr. P. R., ako zákonnému sudcovi... Atrahujúc   od   nápadu   samotného   návrhu   na   tzv.   odovzdávajúci   súd,   bola   vec pridelená   v   zmysle   rozvrhu   práce   a   vygenerovaná   elektronickou   podateľňou   zákonnej sudkyni JUDr. M. U. (č. l. 65). Predpoklad stanovený § 18e ods. 1 zákona č. 371/2004 Z. z.   v   znení   zákona   511/2007   Z.   z.,   účinného   od   1.01.2008,   že   „Poverený   sudca nadobúdajúceho súdu vydá rozvrh práce nadobúdajúceho súdu na rok 2008 najneskôr do 15. januára 2008.“ nebol naplnený, ako to vyplýva aj z pripojenej prílohy „Rozvrh práce Okresného súdu Pezinok“. V zmysle § 18e ods. 2 zákona č. 371/2004 Z. z. v znení zákona 511/2007 Z. z. „Do vydania rozvrhu práce sa pri prideľovaní vecí samosudcom a senátom nadobúdajúceho   súdu   postupuje   podľa   osobitného   predpisu.“   Uvedené   v   zásade (odhliadnúc   od   už   uvedeného   nerešpektovania   zákonom   stanovenej   lehoty)   vzhľadom na obsadenosť nadobúdajúceho súdu platilo, čo vyplýva aj zo samotného spisu, konkrétne na č. l. 65.

Aj   keď   nerešpektovanie   ústavou   garantovaného   práva   na   informácie   (sub   1) neumožňuje   zodpovedajúci   záver,   podozrenie   hraničiace   s   istotou   nadobudnuté oboznámením sa s pripojenými prílohami

- Zmena rozvrhu práce č. 6 (ods. 13 týkajúci sa JUDr. P. R.)

- Zmena rozvrhu práce č. 7 (ods. 2 týkajúci sa JUDr. P. R.)

- Zmena   rozvrhu   práce   č.   8   (ods.   1   a   6   týkajúci   sa   spisovej   kancelárie   a nápadu)

- Zmena rozvrhu práce č. 11 (čl. II. a III. týkajúce sa JUDr. P. R.),

ako aj obsahom spisu, s prihliadnutím na č. l. 66, 67 a 68, nás vedie k záveru, že došlo k porušeniu ústavou garantovaného práva na zákonného sudcu.»

5.   Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   žiada   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd vyslovil: „1. Základné právo mal. M. K., zastúpeného zákonnou zástupkyňou Ing. S. K. na informácie podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo nebyť   odňatý   zákonnému   sudcovi   podľa   čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky v konaní vedenom na okresnom súde v Pezinku pod sp. zn. 5C 175/2008 v období po 1.1.2008 porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Pezinku prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 175/2008 konať   bez   nedôvodného   vyžadovania   plnomocenstva   udeleného   maloletým   účastníkom konania.

3. Okresný súd v Pezinku je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia... “

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy ak ústavný   súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným rozhodnutím,   opatrením   alebo iným zásahom   boli   porušené   práva   alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.   Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.  

7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

10. Už citované ustanovenie zákona o ústavnom súde je vyjadrením ústavnej zásady subsidiarity konania o ústavných sťažnostiach zakotvenej v čl. 127 ods. 1 ústavy. Ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť výlučnou úlohou ústavného súdu, ten v tejto súvislosti predstavuje inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

11.   Ústavný   súd   z   obsahu   sťažnosti   zistil,   že   namietané   porušenie   označených základných práv postupom okresného súdu ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je   predčasné,   pretože   sťažovateľ   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   nevyčerpal opravné prostriedky a iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu základných práv účinne poskytuje.

12. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd porušil jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy tým, že neodôvodnene vyžadoval splnomocnenie od maloletého účastníka pre jeho zákonného zástupcu pod sankciou zastavenia konania. Ústavný súd k tomu konštatuje, že je len úvahou sťažovateľa, ako by postupoval príslušný súd v prípade nedoloženia požadovanej plnej moci. Sťažovateľom predpokladané zastavenie konania z dôvodu nepredloženia plnej moci je len hypotetickým následkom.

13. Ústavný súd však neposudzuje, či by určitý budúci postup orgánu, prípadne súdu mohol   viesť   k porušeniu   niektorého zo základných   práv, ale môže preskúmať len taký následok, ktorý skutočne nastal (podobne III. ÚS 324/05, IV. ÚS 351/09).

14. V súlade s už uvedeným ústavný súd uvádza, že proti eventuálnemu uzneseniu okresného súdu   o zastavení konania by sťažovateľ mal možnosť podať riadny opravný prostriedok.   Vydanie   rozhodnutia   a   využitie   opravných   prostriedkov   je   nevyhnutným predpokladom daným § 53 zákona o ústavnom súde na prijatie návrhu na ďalšie konanie a meritórne rozhodnutie. Vzhľadom na to, že tieto predpoklady neboli naplnené, ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti pre jej neprípustnosť.

15.   K namietanému porušeniu základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy ústavný súd obdobne uvádza, že nesprávne obsadenie okresného súdu je odvolacím dôvodom (ale aj dovolacím) podľa ustanovenia § 205 ods. 2 v spojitosti s ustanovením § 221 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Aj v tomto prípade ešte rozhodnutie okresného súdu nebolo vydané, a teda sťažovateľ nevyčerpal všetky právne a opravné prostriedky, ktoré mu zákon na   ochranu   označeného   práva   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   sťažovateľ oprávnený. Ústavný súd preto sťažnosť aj v tejto časti odmietol pre jej neprípustnosť.

16. V záujme presvedčivosti tohto uznesenia a reagujúc na námietky sťažovateľa obsiahnuté v sťažnosti ústavný súd stručne dodáva, že je daný aj ďalší dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto časti, a to pre jej zjavnú neopodstatnenosť. Poukazuje pritom na ustálenú judikatúru,   podľa   ktorej   zákonným   sudcom   je   sudca,   ktorý   spĺňa   zákonom   ustanovené podmienky na funkciu sudcu. Z relevantnej judikatúry ústavného súdu zároveň vyplýva, že za zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy zásadne treba považovať toho, kto bol určený na prerokovávanie veci v súlade s rozvrhom práce súdu (II. ÚS 47/99, III. ÚS 202/02).   Ak   však   nastanú   okolnosti   odôvodňujúce   presun   takto   pridelenej   veci   (resp. agendy) na iného sudcu pre dôvody uvedené v právnom predpise, tak aj sudcov, ktorým boli veci následne pridelené, treba takisto považovať za zákonných sudcov podľa čl. 48 ods. 1 ústavy.   Postup   predsedu   súdu   ako   orgánu   štátnej   správy súdov, ktorý je v súlade s ustanoveniami právnych predpisov, nemožno preto bez ďalšieho hodnotiť ako porušenie základného práva účastníka súdneho konania podľa čl. 48 ods. 1 ústavy (II. ÚS 87/01, II. ÚS 118/02 a II. ÚS 119/02, III. ÚS 90/02).

17. K odôvodneniu sťažnosti, v ktorej sťažovateľ vyvodzuje porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy na základe nesplnenia povinnosti zverejniť rozvrh práce na internetových stránkach, ústavný súd dodáva, že takáto námietka je nedostatočná; pre posúdenie zákonnosti obsadenia súdu nie je rozhodujúci moment zverejnenia rozvrhu práce na internete, ale jeho vydanie po zákonnom prerokovaní v sudcovskej rade.

18. Sťažovateľ napokon v sťažnosti poukazuje na to, že nezverejnením rozvrhu práce na internetových stránkach Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky došlo priamo k porušeniu označeného základného práva na slobodu prejavu a práva na informácie podľa čl. 26 ods. 1 ústavy.

19. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ neuskutočnil žiaden ďalší úkon   a   nevyužil   žiadny   iný   právny   prostriedok   na   oboznámenie   sa   s   rozvrhom   práce okresného súdu. Sťažovateľovi je pritom daná možnosť požadovať informácie o rozvrhu práce   aj   na   základe   zákona   č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   (zákon   o   slobode   informácií)   v   znení neskorších predpisov.

20. Oneskorené zverejnenie rozvrhu práce na internetových stránkach nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie základného práva sťažovateľa na informácie podľa čl. 26 ods. 1 ústavy.   Ani v tomto prípade sťažovateľ nevyčerpal všetky iné právne prostriedky, ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, a preto bolo potrebné podľa § 53 zákona o ústavnom súde aj v tejto časti sťažnosť odmietnuť pre neprípustnosť.

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2010