znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 219/07-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. marca 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta a   zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa   Mészárosa prerokoval   prijatú   sťažnosť   spoločnosti   Z.,   s.   r.   o.,   B.,   právne   zastúpenej   advokátom JUDr. P. D., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu, na verejné prerokovanie veci a na verejné vyhlásenie rozsudku podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 142 ods. 3 v spojení s čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1 S 37/07 a takto

r o z h o d o l :

1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 37/07 svojím postupom a rozsudkom z 28. mája 2007 p o r u š i l   základné právo spoločnosti Z., s. r. o., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Rozsudok   Krajského   súdu   v Bratislave   č.   k.   1   S 37/07-75   z 28.   mája   2007 z r u š u j e   a v e c   v r a c i a   Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

3. Spoločnosti Z., s. r. o.,   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 6 296 Sk (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún), ktorú je Krajský súd v Bratislave   p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   právneho   zástupcu   JUDr. P.   D.   do   jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“) č. k. I. ÚS 219/07-18 z 31. októbra 2007 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti Z., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), právne zastúpenej advokátom JUDr. P. D., B., ktorou namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu, na verejné prerokovanie veci a na verejné vyhlásenie rozsudku podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 142 ods. 3 v spojení   s čl.   12   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ako   aj   práva   na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 1 S 37/07.

Podľa   §   30   ods.   2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   prerokoval ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže tak sťažovateľ podaním z 19. februára 2008, ako aj krajský súd vo vyjadrení z 21. decembra 2007 vyslovili súhlas s tým, aby sa upustilo   od   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   vychádzal   pritom   z   listinných   dôkazov a vyjadrení účastníkov konania nachádzajúcich sa v jeho spise.

Z podanej sťažnosti a z doplňujúceho podania vyplýva, že sťažovateľka nadobudla kúpnou zmluvou pozemok v B. v katastrálnom území S., a to ešte v roku 2004. Následne sťažovateľka   požiadala   stavebný   úrad   o vydanie   rozhodnutia   o umiestnení   stavby   na novostavbu polyfunkčného objektu ... Rozhodnutím mestskej časti B. (ďalej len „mestská časť“)   sp.   zn.   SU-2005,2006/33482/50197/UR-Ga   z 2. augusta   2006   bolo   vymedzené umiestnenie   stavby   č. 0968.   Účastník   konania   -   Občianska   iniciatíva   (...)   -   (ďalej   len „Občianska   iniciatíva“),   podal   proti   rozhodnutiu   odvolanie.   Rozhodnutím   Krajského stavebného   úradu   v B.   (ďalej   len   „stavebný   úrad“)   sp.   zn.   A/2006/1821-HRC   zo 6. novembra 2006 bolo odvolanie zamietnuté a rozhodnutie o umiestnení stavby potvrdené. Právoplatnosť nadobudlo 27. decembra 2006. Rozsudkom krajského súdu č. k. 1 S 37/07-75 z 28. mája 2007 boli rozhodnutia stavebného úradu a mestskej časti zrušené a vec vrátená na ďalšie   konanie.   Rozsudok   bol   vydaný   na   základe   žaloby   Občianskej   iniciatívy,   ktorá namietala, že pred vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby malo byť vydané rozhodnutie orgánu   ochrany   prírody   o výrube   drevín.   Podľa   odôvodnenia   rozsudku   stavebný   úrad nevyhovel výzve krajského súdu na predloženie administratívneho spisu týkajúceho sa veci. To bolo dôvodom zrušenia rozhodnutí.

Podľa názoru sťažovateľky došlo k porušeniu jej označených základných práv, lebo napriek   skutočnosti,   že   sa   podaná   žaloba   Občianskej   iniciatívy   bytostne   dotýkala   jej oprávnených   práv   a záujmov,   nebolo   jej   podanie   žaloby   oznámené,   a tým   jej   bolo znemožnené domáhať sa   účastníctva   v súdnom   konaní. Bolo tým porušené aj právo na verejné prerokovanie veci a na verejné vyhlásenie rozsudku.

Sťažovateľka   žiada   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených základných práv podľa ústavy a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 1 S 37/07 s tým, aby bol rozsudok z 28. mája 2007 zrušený a krajskému súdu prikázané vo veci znova konať. Napokon požaduje náhradu trov právneho zastúpenia.

Z vyjadrenia   predsedníčky   krajského   súdu   z   21.   decembra   2007   doručeného ústavnému   súdu   faxom   28.   decembra   2007   a poštou   7.   januára   2008   vyplýva,   že predsedníčka senátu 1S zotrváva na právnom názore vyjadrenom vo výroku a odôvodnení rozsudku krajského súdu č. k. 1 S 37/07-75 z 28. mája 2007.

Keďže rozhodnutím ústavného súdu vo veci samej môže byť dotknutá vo svojich právach aj Občianska iniciatíva, ústavný súd jej doručil podanú sťažnosť, uznesenie o prijatí veci na ďalšie konanie a vyjadrenie predsedníčky krajského súdu na zaujatie stanoviska vo veci   samej.   Z vyjadrenia   právnej   zástupkyne   Občianskej   iniciatívy   z 28.   januára   2008 doručeného   ústavnému   súdu   5.   februára   2008   vyplýva,   že   nenazreli   do   súdneho   spisu, a preto nevedia zhodnotiť postup krajského súdu. Posúdenie, či postupom krajského súdu došlo   k porušeniu   základných   práv   sťažovateľky,   je   v právomoci   ústavného   súdu. Občianska   iniciatíva   nepovažuje   za   potrebné   vyjadrovať   sa   k právnej   stránke posudzovaného problému. V ďalšom zaujíma stanovisko ku niektorým skutkovým otázkam týkajúcim sa konania pred krajským súdom.

II.

Z rozsudku krajského súdu č. k. 1 S 37/07-75 z 28. mája 2007 vyplýva, že ním boli zrušené rozhodnutia stavebného úradu a mestskej časti a vec vrátená na ďalšie konanie. Stavebný úrad bol zároveň zaviazaný nahradiť Občianskej iniciatíve trovy konania v sume 3 096   Sk.   Z odôvodnenia   rozsudku   vyplýva,   že   krajský   súd   rozhodol   s poukazom   na ustanovenie   §   250j   ods.   3   Občianskeho   súdneho   poriadku,   keďže   napriek   jeho   výzve z 21. februára 2007 doručenej stavebnému úradu 1. marca 2007 stavebný úrad nepredložil administratívny spis týkajúci sa veci.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...).

Podstatou   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľky,   podľa   ktorého   krajský   súd   svojím rozsudkom zrušil právoplatné rozhodnutie mestskej časti a stavebného úradu o umiestnení novostavby   polyfunkčného   objektu  ...   vydané   v prospech   sťažovateľky,   pričom sťažovateľka o prebiehajúcom konaní vedenom krajským súdom nemala žiadnu vedomosť, hoci toto konanie sa jej bytostne dotýkalo. Nemohla sa teda vyjadriť, resp. brániť svoje práva v súdnom konaní.

Krajský súd nezaujal k tvrdeniam sťažovateľky žiadne konkrétne vecné stanovisko, poukázal iba na rozsudok z 28. mája 2007 a na jeho odôvodnenie.

Ústavný súd pripomína, že súčasťou obsahu práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ale aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je nielen právo každého domáhať sa svojho práva na súde, ale aj právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach. Z toho vyplýva, že každý má právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje aj o jeho právach a povinnostiach, lebo inak v ňom nemôže chrániť svoje práva a právom chránené záujmy. Inak povedané, domáhať sa jednotlivých aspektov práva na súdnu ochranu možno len v medziach príslušných zákonov, pričom však v súlade s čl. 152 ods.   4 ústavy musí   byť výklad a uplatňovanie ústavných   zákonov, zákonov   a ostatných všeobecne záväzných predpisov v súlade s ústavou. Zároveň v zmysle čl. 154c ods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách prednosť pred zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd (I. ÚS 23/01 v spojení s I. ÚS 5/02).

Možno   konštatovať,   že   krajský   súd   v danej   veci   rozhodoval   o žalobe Občianskej iniciatívy   proti   stavebnému   úradu   vo   veci   preskúmania   rozhodnutia   správneho   orgánu (právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby vydaného v prospech sťažovateľky) podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Sťažovateľka nebola účastníčkou tohto konania, pričom rozhodnutie o umiestnení stavby, ktoré bolo predmetom konania, bolo   prvou   fázou   realizácie   zámeru   sťažovateľky   postaviť   novú   stavbu.   Po   rozhodnutí o umiestnení stavby malo nasledovať ďalšie rozhodnutie, teda samotné stavebné povolenie. Nemožno preto v nijakom prípade spochybňovať, že v konaní vedenom krajským súdom sa rozhodovalo nielen o právach Občianskej iniciatívy, ale aj o právach sťažovateľky.

Z ustanovenia § 250 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že účastníkmi konania   podľa   piatej   časti   druhej   hlavy   Občianskeho   súdneho   poriadku   sú   žalobca a žalovaný. Zo zákona teda nevyplýva, že by účastníkom konania mala byť aj sťažovateľka. Zároveň možno konštatovať, že toto ustanovenie nezakazuje všeobecnému súdu s ohľadom na   konkrétne   okolnosti   danej   veci   konať   aj   s osobami,   ktoré,   hoci   nie   sú   účastníkmi konania, môžu byť dotknuté na svojich ústavou zaručených právach. Bolo povinnosťou krajského súdu vykladať ustanovenie § 250 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, aby sťažovateľka nebola vylúčená z konania a aby sa neprimeraným spôsobom nezasahovalo do podstaty jej práva na súdnu ochranu. Skutočnosť, že Občiansky súdny poriadok výslovne neoznačuje   niekoho   za   účastníka   konania,   neznamená,   že   s ním   konajúci   súd   nemôže v prípade   potreby   konať,   ak   sa   účinky   jeho   postupu   alebo   jeho   rozhodnutia   týkajú základných práv, ktoré má takáto osoba zaručené v ústave alebo medzinárodnej zmluve (I. ÚS 23/01).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti postupom krajského súdu a jeho rozsudkom došlo k porušeniu   základného práva na súdnu   ochranu podľa   čl.   46   ods.   1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Keďže ústavný súd dospel k záveru o porušení už označených práv, nepovažoval za potrebné   osobitne   sa   zaoberať   namietaným   porušením   ďalších   základných   práv sťažovateľky vyplývajúcich z čl. 48 ods. 2 a čl. 142 ods. 3 v spojení s čl. 12 ústavy.Ústavný   súd   vzhľadom   na   rozhodnutie   o porušení   práv   sťažovateľky   rozsudkom krajského súdu č. k. 1 S 37/07-75 z 28. mája 2007 podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde tento rozsudok zrušil. Zároveň podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona   o ústavnom   súde   vrátil   vec   krajskému   súdu   na   ďalšie   konanie   (bod   2   výroku nálezu).

Z titulu náhrady trov právneho zastúpenia advokátom priznal ústavný súd úspešnej sťažovateľke čiastku 6 296 Sk (za 2 úkony po 2 970 Sk a za dva režijné paušály po 178 Sk), ktorú je krajský súd povinný zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľky (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2008