SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 219/05-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. októbra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Š. J., bytom M.; M. R., bytom Č.; J. S., bytom Č.; T. K., bytom Č., zastúpených advokátom JUDr. P. B., Ž., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 37/2003 (predtým pod sp. zn. 11 C 664/98) a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Š. J., M. R., J. S. a T. K. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. júla 2005 doručené podanie Š. J., bytom M.; M. R., bytom Č.; J. S., bytom Č.; T. K., bytom Č. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. P. B., Ž., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 37/2003 (predtým pod sp. zn. 11 C 664/98).
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia podali v roku 1998 na okresnom súde „žalobu... o určenie neplatnosti zmlúv...“. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky v roku 2003 zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline z roku 2000, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu.
Vzhľadom na to, že podanie sťažovateľov neobsahovalo všetky náležitosti požadované príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd vyzval 24. augusta 2005 právneho zástupcu sťažovateľov na odstránenie nedostatkov podania (napr. označenie rozsudku okresného súdu, odôvodnenie primeraného finančného zadosťučinenia, predloženie dôkazu o využití iných prostriedkov nápravy a. pod.). Odpoveďou doručenou ústavnému súdu 29. septembra 2005 právny zástupca sťažovateľov nedostatky podania neodstránil, najmä nepredložil dôkaz o domáhaní sa nápravy prostredníctvom podania sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu a ani neuviedol dôvody nevyužitia tohto právneho prostriedku nápravy.
II.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa vyššie citovaného ustanovenia ak sťažovateľ namieta prieťahy v konaní konkrétneho súdu, je povinný preukázať využitie právnych prostriedkov nápravy na ochranu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Takýmto právnym prostriedkom je sťažnosť na prieťahy v konaní podaná predsedovi príslušného súdu.
Keďže právny zástupca sťažovateľov aj napriek výzve ústavného súdu nepredložil listinný dôkaz o tom, či podal predmetnú sťažnosť do 31. marca 2005 podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov alebo od 1. apríla 2005 podľa ustanovenia § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predsedovi okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nepostupovali tak, ako im to umožňovali citované právne predpisy.
Sťažovatelia taktiež nepreukázali ani netvrdili, že uvedenú podmienku nesplnili z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu ich sťažnosti a jej doplnenia (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľov je potrebné odmietnuť pre nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že ak sťažovatelia odstránia uvedený nedostatok (a reakcia okresného súdu na ich sťažnosť nebude podľa názoru sťažovateľov adekvátna), nič nebráni tomu, aby sa so svojou sťažnosťou znovu obrátili na ústavný súd.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. októbra 2005