znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 219/05-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. októbra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Š. J., bytom M.; M. R., bytom Č.; J. S., bytom Č.; T. K., bytom Č., zastúpených advokátom JUDr. P. B., Ž., vo veci namietaného porušenia ich základného práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Čadca   v konaní vedenom   pod sp. zn. 10 C 37/2003 (predtým pod sp. zn. 11 C 664/98) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. J., M. R., J. S. a T. K. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. júla 2005 doručené podanie Š. J., bytom M.; M. R., bytom Č.; J. S., bytom Č.; T. K., bytom Č. (ďalej len   „sťažovatelia“),   zastúpených   advokátom   JUDr. P.   B.,   Ž.,   vo   veci   namietaného porušenia ich   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 37/2003 (predtým pod sp. zn. 11 C 664/98).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia podali v roku 1998 na okresnom súde „žalobu... o určenie neplatnosti zmlúv...“. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky v roku 2003 zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline z roku 2000, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu.

Vzhľadom   na   to,   že   podanie   sťažovateľov   neobsahovalo   všetky   náležitosti požadované   príslušnými   ustanoveniami   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“),   ústavný   súd   vyzval   24.   augusta   2005   právneho   zástupcu   sťažovateľov   na odstránenie nedostatkov podania (napr. označenie rozsudku okresného súdu, odôvodnenie primeraného finančného zadosťučinenia, predloženie dôkazu o využití iných prostriedkov nápravy   a.   pod.).   Odpoveďou   doručenou   ústavnému   súdu   29.   septembra   2005   právny zástupca   sťažovateľov   nedostatky   podania   neodstránil,   najmä   nepredložil   dôkaz o domáhaní sa nápravy prostredníctvom podania sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu a ani neuviedol dôvody nevyužitia tohto právneho prostriedku nápravy.

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   vyššie   citovaného   ustanovenia   ak   sťažovateľ   namieta   prieťahy   v konaní konkrétneho   súdu,   je   povinný   preukázať   využitie   právnych   prostriedkov   nápravy   na ochranu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Takýmto právnym prostriedkom je sťažnosť na prieťahy v konaní podaná predsedovi príslušného súdu.

Keďže právny zástupca sťažovateľov aj napriek výzve ústavného súdu nepredložil listinný dôkaz o tom, či podal predmetnú sťažnosť do 31. marca 2005 podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov alebo od 1. apríla 2005 podľa ustanovenia § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   predsedovi   okresného   súdu,   ústavný   súd   konštatuje,   že sťažovatelia   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   nepostupovali   tak,   ako   im   to umožňovali citované právne predpisy.

Sťažovatelia taktiež   nepreukázali ani netvrdili, že uvedenú podmienku nesplnili z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu ich sťažnosti a jej doplnenia (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť prípustná,   ak   sťažovateľ   nevyčerpal   opravné   prostriedky   alebo   iné   právne   prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie   je   sťažovateľ   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   ústavný   súd   konštatuje, že sťažnosť sťažovateľov je potrebné odmietnuť pre nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že ak sťažovatelia odstránia uvedený nedostatok (a reakcia okresného súdu na ich sťažnosť nebude podľa názoru sťažovateľov adekvátna), nič nebráni tomu, aby sa so svojou sťažnosťou znovu obrátili na ústavný súd.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. októbra 2005