znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 219/04-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2005 v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Eduarda Báránya a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť A. L., bytom S., zastúpenej advokátom JUDr. J. L., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 253/00 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 253/00 p o r u š i l základné   právo   A.   L.,   aby   sa   jej   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému   súdu   Kežmarok   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   2   C   253/00 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. A.   L. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   25 000   Sk (slovom   dvadsaťpäťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Kežmarok   povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   A.   L.   priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   8   800   Sk   (slovom osemtisícosemsto slovenských korún), ktoré je Okresný súd Kežmarok povinný vyplatiť na účet jej advokáta JUDr. J. L., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 12. novembra 2004 č. k. I. ÚS 219/04-9 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. L., bytom S. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. L., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 253/00.

Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 23. mája 2000 podala na okresnom súde návrh   na „zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   prikázaním   veci   za primeranú   náhradu“ a súčasne   predložila   návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia ukladajúceho žalovanej v prvom rade „zdržať sa vykonávania úprav na rodinnom dome“.

Podľa tvrdenia sťažovateľky „postupom súdu popísaným v... sťažnosti bolo porušené jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov tak, ako ho vymedzuje ustanovenie článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“.

Sťažovateľka   24.   júna   2004   podala   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   predsedovi okresnému súdu, čo však neviedlo k efektívnej náprave. Vo veci nie je dosiaľ na súde prvého stupňa rozhodnuté.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil porušenie označeného základného práva,   prikázal   okresnému   súdu „konať   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie   prejednaná a rozhodnutá“, priznal jej finančné zadosťučinenie „v sume 25 000 Sk“ a náhradu trov konania.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   z 30.   decembra   2004   súhlasil s upustením   od   ústneho   pojednávania   a zároveň   predložil   vyjadrenie   zákonnej   sudkyne k vecnej stránke prijatej sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľky vo svojom písomnom podaní z 26. apríla 2005 súhlasil s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s účastníkmi predloženými písomnými materiálmi a obsahom súdneho spisu sp. zn. 2 C 253/00 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy,   ktorej   prerokovanie   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu   predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou týchto základných práv – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo   alebo   nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 100/03).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 2 C 253/00.

1. Dňa 23. mája 2000 podala sťažovateľka, zastúpená advokátom JUDr. J. L. z B., na okresnom súde žalobu proti Ing. Ž. R., bytom P. (ďalej len „žalovaná č. 1“) a Z. Z., bytom P. (ďalej len „žalovaná č. 2“) „o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu“ a tiež návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa má uložiť žalovanej č. 1 „zdržať sa vykonávania úprav na rodinnom dome... a to až   do   vykonateľnosti   rozhodnutia   vo   veci   samej“. Súdny   poplatok   uhradila   kolkovými známkami v hodnote 800 Sk. K žalobe pripojila aj znalecký posudok č. 102/2000 z 15. mája 2000 označujúci predmet sporu (cena nehnuteľnosti 80 370 Sk) a výpis z listu vlastníctva č. 514   z Okresného   úradu   K.,   katastrálneho   odboru,   z 12.   mája 2000,   podľa   ktorého   je sťažovateľka vlastníkom v 1/2 a 1/4, žalovaná č. 1 v 1/8 a žalovaná č. 2 v 1/8 podielu na celku.

2. Okresný súd 23. júna 2000 uznesením o predbežnom opatrení č. k. 2 C 253/00-24 rozhodol v zmysle návrhu sťažovateľky.

3. Žalovaná č. 1 a žalovaná č. 2 podali 3. augusta 2000 proti uzneseniu odvolanie doplnené   podaním   doručeným   okresnému   súdu   10.   augusta   2000,   ku   ktorému   bolo pripojené „Upozornenie“ Okresného   úradu   K.,   odboru   regionálneho   rozvoja, č. ORR a IOV 21167/K130/99 z 31. mája 2000 pre žalovanú č. 1 na úpravu havarijného stavu časti kultúrnej pamiatky - usadlosti súp. č. 234 v O.

4. Sťažovateľka podala 23. augusta 2000 stanovisko k odvolaniu.

5. Okresnému súdu bolo 28. augusta 2000 predložené stanovisko Obecného úradu v O. (č. 198/2000 zo 16. júna 2000), že nemá námietky proti uskutočneniu drobných opráv na rod. dome č. 234, a rozhodnutie tohto úradu č. 196/2000 z 26. mája 2000 „o zastavení drobných úprav“ do podania žiadosti spoluvlastníkov (oznámenia) o vykonanie drobných stavebných opráv.

6. Odvolanie so súdnym spisom bolo 1. marca 2001 predložené Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“).

7.   Dňa   24.   mája 2001   bolo   okresnému   súdu   doručené   uznesenie   krajského   súdu č. k. 3 Co 92/01-38 zo 7. mája 2001 o potvrdení „uznesenia súdu prvého stupňa“. Toto uznesenie bolo doručené účastníkom v čase od 24. do 29. októbra 2001.

8. Sťažovateľka 18. decembra 2001 upravila petit žaloby (úprava žalovanej sumy podľa znaleckého posudku a podielov spoluvlastníkov).

9.   Na   pojednávaní konanom 20.   decembra   2001   (prítomní   účastníci   a ich   právni zástupcovia)   bola   pripustená   zmena   petitu   žaloby,   bol   vykonaný   výsluch   účastníkov k predmetu sporu. Pojednávanie bolo odročené (z dôvodu výsluchu svedkov a predloženia správy Okresného úradu K.) na 28. január 2002.

10. Právny zástupca sťažovateľky 7. januára 2002 oznámil, že sťažovateľka netrvá na vypočutí ňou navrhovaných svedkov.

11.   Dňa   11.   januára   2002   bola   okresnému   súdu   predložená   informácia   obce   O. ohľadne stavebnej aktivity na predmete sporu, ako aj čestné prehlásenie svedka P. V. z O. o tom, aké opravy sa na ňom vykonávali.

12. Žalovaná č. 2 navrhla 22. januára 2002 vypočuť svedka P. K. z P.

13. Na pojednávaní konanom 28. januára 2002 (prítomní   účastníci   konania   a ich právni zástupcovia) bola oboznámená informácia obce O. z 11. januára 2002, žalovaná č. 1 žiadala vypočuť ňou navrhovaného svedka P. K. Pojednávanie bolo odročené na 18. február 2002 s tým, že majú byť predvolaní svedkovia P. K. a O.

14. Dňa 28. januára 2002 bolo okresnému súdu predložené vyjadrenie Okresného úradu K. o právnej úprave postupu pri úmysle opravovať nehnuteľnú kultúrnu pamiatku.

15.   Na   pojednávaní   konanom   18.   februára   2002   (prítomní   účastníci   a ich   právni zástupcovia) bol vykonaný výsluch svedka P. K., ktorý tvrdil, že opravy na dome urobil nebohý právny predchodca účastníkov. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania.

16.   Okresný   súd   uznesením   zo   14.   februára   2003   nariadil   znalecké   dokazovanie znalcom Ing. J. K. z P. z odboru stavebníctvo, oceňovanie nehnuteľností, ktorý mal určiť trhovú cenu nehnuteľnosti a vyjadriť sa k znaleckému posudku pripojenému k žalobe, a to v lehote 40 dní (uznesenie bolo doručené účastníkom a znalcovi v marci 2003).

17. Žalovaná č. 1 dňa 28. marca 2003 požiadala o odpustenie zálohy na znalecké dokazovanie (zo sociálnych dôvodov). Dňa 3. apríla 2003 zálohu zložila.

18. Sťažovateľka 8. apríla 2003 podala odvolanie proti povinnosti zložiť preddavok 2 000 Sk na znalecké dokazovanie.

19. Okresný súd 3. júla 2003 vyžiadal od sťažovateľky a žalovanej č. 1 potvrdenia o ich majetkových pomeroch (boli doručené 8. a 25. júla 2003).

20.   Sťažovateľka   21.   júla   2003   predložila   potvrdenie   o majetkových   pomeroch (priemerná mzda 9 288 Sk v S., a. s., P. + 8 374 Sk starobný dôchodok a 2 472 Sk vdovský dôchodok). Žalovaná č. 1 predložila potvrdenie z 5. augusta 2003, podľa ktorého poberala sociálne dávky za opatrovanie dieťaťa 5 300 Sk a spoluvlastnila rodinný dom.

21. Okresný súd uznesením z 2. decembra 2003 priznal sťažovateľke a žalovanej č. 1 oslobodenie od súdnych poplatkov.

22. Okresný súd 14. júna 2004 urgoval u znalca predloženie znaleckého posudku.

23. Znalec 7. septembra 2004 oznámil, že miestne šetrenie vykoná   19. septembra 2004 v O.

24. Znalec 19. januára 2005 vrátil okresnému súdu súdny spis sp. zn. 2 C 563/00 a predložil   znalecký   posudok   č.   162/2004 v troch   exemplároch, ktorým   určil   všeobecnú hodnotu predmetu sporu (rodinného domu súp. č. 234) sumou 125 700 Sk.

25.   Pojednávanie   stanovené   na   31.   marec   2005   bolo   pre   ospravedlnenú   neúčasť právneho zástupcu sťažovateľky odročené na neurčito.

III.

1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

2. Zákonná sudkyňa JUDr. I. J. vo svojom vyjadrení z 29. decembra 2004 k ústavnej sťažnosti uviedla: „V súčasnosti nemám možnosť nahliadnuť do spisu sp. zn. 2 C 253/00 a podrobne sa vyjadriť k sťažnosti JUDr. J. L., nakoľko celý spisový materiál sa nachádza u znalca Ing. J. K., P. K dispozícii mám len náhradný obal, z ktorého zisťujem, že znalec bol dňa   14. 6. 2004 urgovaný   na vypracovanie   znaleckého   posudku,   nakoľko   lehota určená súdnym rozhodnutím dávno uplynula. Znalec zrejme na túto urgenciu reagoval podaním doručeným súdu dňa 7. 9. 2004 a to tak, že súdu oznámil, že miestne šetrenie v O. súp. č. 234 za   účelom obhliadky   nehnuteľností   dňa 4.   9.   2004 o 10.00 hod.   sa pre   neúčasť odporkýň neuskutočnilo. Odporkyňa v 2. rade Z. Z. oznámenie o konaní miestneho šetrenia neprevzala a vplyvom poruchy vozidla sa znalec na miestne šetrenie dostavil náhradným vozidlom s omeškaním. Miestne šetrenie za účelom obhliadky predmetných nehnuteľností stanovil na 19. 9. 2004 v O. súp. č. 234 o 14.30 hod. Doposiaľ súd neobdržal znalecký posudok, ale po telefonickom rozhovore so znalcom dňa 8. 12. 2004 znalec súdu oznámil, že   posudok   v čo   najkratšom   čase   súdu   doručí.   Doposiaľ   tak   nebolo   možné   učiniť z objektívnych dôvodov a tiež vzhľadom na neúmernú pracovnú zaťaženosť znalca.“

V súvislosti   s vrátením   predmetného   súdneho   spisu   okresnému   súdu   ústavný   súd výzvou   zo   14.   marca   2005   opätovne   vyzval   predsedu   okresného   súdu   na   vyjadrenie k opodstatnenosti sťažnosti, a to do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Do dnešného dňa však okresný súd na túto výzvu nereagoval.

3.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   sa   vytvára   právna   istota.   Pre   splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   sa   naplní   zásadne   až právoplatným   rozhodnutím   štátneho   orgánu,   na   ktorom   sa   osoba   domáha   odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. I. ÚS 41/02).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   2   C   253/00,   v ktorom   sťažovateľka   vystupuje   ako navrhovateľka, došlo k porušeniu jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

3.1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v predmetnej   veci   môže   predstavovať   určitý   stupeň   zložitosti   súvisiaci   napríklad s nevyhnutnosťou znaleckého dokazovania. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže pripísať len na vrub takto konštatovanej zložitosti veci.

3.2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria (správania sťažovateľky v preskúmavanej veci) ústavný súd nezistil takú závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3.3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že okresný súd bol

- od   23.   augusta   2000   (predloženie   stanoviska   sťažovateľkou)   do   1.   marca   2001 (predloženie   súdneho   spisu   na   odvolacie   konanie),   t.   j.   v trvaní   vyše   siedmich mesiacov;

- od 18. februára 2002 (pojednávanie) do 14. februára 2003 (uznesenie o nariadení znaleckého   dokazovania   –   určená   lehota   40   dní   na   vypracovanie   znaleckého posudku), t. j. v trvaní takmer dvanástich mesiacov;

- od   3.   júla   2003   (výzvy   okresného   súdu)   do   14.   júna   2004   (urgovanie   znalca), t. j. v trvaní   vyše   jedenástich   mesiacov   (keď   okresný   súd   okrem   zisťovania majetkových   pomerov   účastníkov   ukončeného   priznaním   im   oslobodenia   od povinnosti platiť súdne poplatky nevykonal žiadne úkony v merite veci),bez   akýchkoľvek   zákonných   dôvodov   nečinný,   teda   tridsať   mesiacov   (dva   roky   a šesť mesiacov) neboli vykonané vo veci žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas súdneho konania nachádza. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli   spôsobené   zložitosťou   veci   ani   správaním   účastníkov   konania,   ale   v dôsledku postupu okresného súdu.

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci   bez zbytočných   prieťahov,   pretože vzhľadom   na okolnosti   danej   veci   ústavný   súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je žiadnou garanciou toho, že okresný súd nebude pokračovať v nečinnosti v napadnutom konaní.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie „vo výške 25 000 Sk“ z dôvodu, že „V dôsledku nekonania súdu jej vznikla ujma v podobe neistoty ohľadom právnych   vzťahov   k spoločnej   nehnuteľnosti  ...“. Keďže   iba   konštatovanie   porušenia označeného   základného   práva   nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľku, ústavný   súd   uznal   za   dôvodné   priznať   jej   finančné   zadosťučinenie,   ktoré   podľa   zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu (najmä vzhľadom na dlhodobú a bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu) považuje za primerané v ňou požadovanej výške.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnej   sťažovateľke   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia advokátom.   Advokát   vykonal   dva   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu zastupovania a písomné podanie (sťažnosť) z 28. októbra 2004.

Odmena určená podľa § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky) 13 602 Sk vo výške 1/3 predstavuje 4 534 Sk za jeden úkon. Celkové trovy za dva úkony vykonané v roku 2004 teda predstavujú 9 068 Sk a spolu s režijným paušálom ku každému úkonu (136 Sk v zmysle § 19 ods. 3 vyhlášky) sumu 9 340 Sk. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom teda predstavuje spolu sumu 9 340 Sk. Keďže sťažovateľka uplatnila náhradu trov jej právneho zastúpenia vo výške 8 800 Sk, ústavný súd jej priznal trovy konania v ňou požadovanej výške. Z týchto dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2005