SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 218/2015-15
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom ⬛⬛⬛⬛, Advokátska kancelária, ⬛⬛⬛⬛,vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II a postupom Najvyššieho súduSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Cdo 24/2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola26. januára 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) a postupomNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 6 Cdo 24/2014.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdompod sp. zn. 42 C 53/2010 sa žalobkyňa žalobou ( ⬛⬛⬛⬛ – ) protisťažovateľovi domáhala zaplatenia sumy 1 499 € s príslušenstvom, o ktorej rozhodolokresný súd rozsudkom z 19. januára 2012 tak, že žalobe žalobkyne vyhovel a súčasnezamietol protinávrh sťažovateľa. Z dôvodu odvolania podaného sťažovateľom bol označenýrozsudok okresného súdu potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len„krajský súd“) sp. zn. 11 Co 117/2012 z 24. júla 2013, proti ktorému sťažovateľ podaldovolanie, o ktorom konal najvyšší súd v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Cdo 24/2014.
3. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta zdĺhavosť postupuokresného súdu, ktorý mal sťažovateľom mu doručené dovolanie postúpiť na ďalšie konanienajvyššiemu súdu až po troch mesiacoch od jeho podania, a tiež zdĺhavosť postupusamotného najvyššieho súdu v konaní o tomto jeho dovolaní. Podľa sťažovateľa v dôsledkupomalého postupu obidvoch súdov v konaní o jeho dovolaní sa prehlbuje stav jeho právnejneistoty a narastá jeho nedôvera v súdny systém, pričom sťažovateľ tiež poukázalna judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) o neodôvodnenostipožadovať od sťažovateľov, aby pred podaním sťažnosti ústavnému súdu vo veci prieťahovv postupe všeobecných súdov podali najprv sťažnosť predsedovi všeobecného súdu, ktorúESĽP nepovažuje za účinný prostriedok nápravy.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného tiež uviedol:„S poukazom na obsah súdneho spisu, ako aj na vyššie uvedené skutočnosti má sťažovateľ za to, že prieťahy, ktoré v konaní nastali sú zapríčinené nielen neefektívnym postupom porušovateľa v 1. rade, ktorý vo veci ešte stále do dnešného dňa nerozhodol, ale aj neefektívnym postupom porušovateľa v 2. rade, ktorý doručil dovolanie porušovateľovi v 1. rade až po takmer 3 mesiacoch od doručenia dovolania zo strany sťažovateľa porušovateľovi v 2. rade....
V nadväznosti na ustálenú prax Európskeho súdu pre ľudské práva, má sťažovateľ za to, že nakoľko podanie ústavnej sťažnosti nemôže byť podmienené podaním sťažnosti pre prieťahy konania predsedovi dotknutého súdu, nebol povinný postupovať v zmysle ust. § 62 a nasl. zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V tejto súvislosti sťažovateľ považuje za potrebné poukázať predovšetkým na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo dňa 12.06.2012, a to rozsudky vo veci Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike a Komanický proti Slovenskej republike, v ktorých ESĽP odmietol prax Ústavného súdu Slovenskej republiky podmieňujúcu podanie ústavnej sťažnosti na prieťahy v konaní predchádzajúcou sťažnosťou predsedovi súdu.“
4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnostina ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„I. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, neefektívnym postupom Okresného súdu Košice II a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 6 Cdo/24/2014 porušené bolo.
II. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby v konaní sp. zn. 6 Cdo/24/2014 bezodkladne konal.
III. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- €, ktoré mu je Najvyšší súd Slovenskej republiky a Okresný súd Košice II spoločne a nerozdielne povinní vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky a Okresný súd Košice II sú spoločne a nerozdielne povinní nahradiť sťažovateľovi trovy konania do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľom namietané porušeniezákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2ústavy, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručenéhočl. 6 ods. 1 dohovoru, k porušeniu ktorých malo dôjsť v príčinnej súvislostis postupom okresného súdu a s postupom najvyššieho súdu v konaní vedenompod sp. zn. 6 Cdo 24/2014 o ním podanom dovolaní proti rozhodnutiu krajského súdusp. zn. 11 Co 117/2012 z 24. júla 2013.
K namietanému postupu okresného súdu
8. V súvislosti s postupom okresného súdu sťažovateľ namieta porušenie svojhozákladného práva a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v príčinnejsúvislosti s úkonmi okresného súdu pri vybavovaní ním podaného dovolania, preto v tejtosúvislosti považuje ústavný súd za potrebné poukázať na príslušné ustanovenie Občianskehosúdneho poriadku (ďalej len „OSP“) upravujúce prípravné postupy prvostupňového súdupred predložením účastníkom konania podaného dovolania na ďalší procesný postupa rozhodnutie dovolaciemu súdu.
9. Podľa § 241 ods. 4 OSP súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal dovolanie, abynesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné dovolanie alebo dovolanie, ktoré neobsahujenáležitosti podľa odseku 1, v určenej lehote doplnil alebo opravil. Ak sa aj napriek výzvesúdu v lehote desiatich dní dovolanie neopraví alebo nedoplní, predloží súd prvého stupňadovolanie na rozhodnutie dovolaciemu súdu.
10. Podľa zistenia ústavného súdu dovolanie podané sťažovateľom proti rozsudkukrajského súdu sp. zn. 11 Co 117/2012 z 24. júla 2013 bolo okresnému súdu doručené14. októbra 2013, pričom následne okresný súd vykonal tieto procesné úkony:
- 17. október 2013 – okresný súd výzvou zaslanou právnemu zástupcovi sťažovateľavyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov dovolania,
- 22. október 2013 – právny zástupca sťažovateľa okresnému súdu oznámil, že užsťažovateľa nezastupuje,
- 6. november 2013 – okresný súd zaslal dovolanie sťažovateľa na vyjadrenieprotistrane v spore,
- 25. november 2013 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie protistranyk dovolaniu sťažovateľa,
- 26. november 2013 – okresný súd zaslal vyjadrenie protistrany na vedomiesťažovateľovi,
- 17. január 2014 – okresný súd postúpil spis s predkladacou správou najvyššiemusúdu na konanie o dovolaní sťažovateľa.
11. Z citovaného je zrejmé, že po doručení dovolania sťažovateľa okresnému súdu,ten v súlade s jemu zákonom zverenými kompetenciami vykonal všetky potrebnéa nevyhnutné procesné úkony na zabezpečenie kontradiktórnosti konania, ako ajna zabezpečenie bezvadnosti sťažovateľom podaného dovolania v záujme odstránenia jehonedostatkov, ktoré by prípadne bránili jeho vecnému prerokovaniu dovolacím súdom.
12. V sťažovateľom namietanom postupe okresného súdu pri vybavovaní jehodovolania ústavný súd nezistil žiadnu takú neodôvodnenú nečinnosť, ktorá by mohla maťza následok namietané porušenie sťažovateľom označeného základného práva zaručenéhov čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto sťažnosť sťažovateľav tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú odmietol (§ 25ods. 2 zákona o ústavnom súde).
13. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietanýmpostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsťk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buďpre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutímpríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorýchsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možnopovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosťporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiťpo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
K namietanému postupu najvyššieho súdu
14. Podľa zistení ústavného súdu dovolanie podané sťažovateľom proti rozsudkukrajského súdu sp. zn. 11 Co 117/2012 z 24. júla 2013 bolo najvyššiemu súdu predložené17. januára 2014, ktorý o tomto dovolaní rozhodol uznesením sp. zn. 6 Cdo 24/2014z 26. februára 2015.
15. Podľa judikatúry (napr. IV. ÚS 26/2012, IV. ÚS 93/2012) ústavný súd sícena požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na orgáneštátnej správy dotknutého súdu v zásade už netrvá, okrem prípadov, keď dĺžka namietanéhokonania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bola už prima facie (na prvý pohľad)zjavne neprimeraná, čo však v konkrétnych okolnostiach danej veci nemožno podľa jehonázoru bez ďalšieho konštatovať, keďže v čase podania sťažnosti ústavnému súdu konaniena najvyššom súde trvalo jeden rok, čo vzhľadom na veľké množstvo vecí napadnutýchnajvyššiemu súdu v interakcii s náročnosťou jeho prieskumnej právomoci dovolacieho súdua v neposlednom rade aj v interakcii s neúplným a inperfektným dovolaním sťažovateľa(pozri výzvu okresného súdu na odstránenie jeho nedostatkov, pozn.) možno považovaťza daných okolností za lehotu primeranú, i keď nie bez výhrady za generálneospravedlniteľnú.
16. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti (vo vzťahuk postupu najvyššieho súdu) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavneneopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
17. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázanívšeobecnému súdu konať, ako aj rozhodnutie o priznaní primeraného finančnéhozadosťučinenia a úhrady trov konania sú viazané na vyslovenie porušenia práva aleboslobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tých častiach sťažnostiuž nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. mája 2015