znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 218/09-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   P.   K.,   T.,   a A.   K.,   T.,   obaja   zastúpení   advokátom Mgr. M. P., M., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp.   zn.   2   C   34/2008   (pôvodne   vedenom   Okresným   súdom   Dolný   Kubín   pod   sp.   zn. 3 C 137/2005), a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. K. a A. K. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca 2009   doručená   sťažnosť   Ing.   P.   K.   a A.   K.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   obaja   zastúpení advokátom Mgr. M. P., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu Námestovo (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 34/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 3 C 137/2005).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia 13. júna 2005 podali na Krajskom súde   v Žiline   návrh na zrušenie pozemkového spoločenstva   Z.   a jeho likvidáciu a návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktoré boli zaevidované pod sp. zn. 17 NcCb 47/2005. Krajský súd v Žiline z dôvodu vecnej nepríslušnosti postúpil 6. júla 2005 vec na ďalšie konanie Okresnému súdu Dolný Kubín. Keďže tento s postúpením veci nesúhlasil, 18. júla 2005 predložil vec pod sp. zn. 3 C 137/2005 na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“).   Najvyšší   súd   uznesením   sp. zn. 3 Ndc 106/2005 z 28. júla 2005 rozhodol, že na prerokovanie veci je vecne príslušný Okresný súd Dolný Kubín. Okresný   súd   Dolný   Kubín   uznesením   sp.   zn.   3   C   137/2005   z 11. októbra   2005 rozhodol,   že   návrh   sťažovateľov   na   vydanie   predbežného   opatrenia   zamieta.   Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným 3. novembra 2005. Podľa tvrdení sťažovateľov vo veci nebolo   do   dňa   podania   sťažnosti   nariadené   ani   jedno   pojednávanie,   napriek   tomu, že na prieťahy   v konaní   poukazovali   v súvisiacom   konaní   vedenom   na Okresnom   súde Dolný Kubín pod sp. zn. 7 C 135/2005 a boli toho názoru, že tieto urgencie sa vzťahujú aj na   daný   prípad.   Uvedenú   skutočnosť   považujú   sťažovatelia   za využitie   zákonných možností na zabezpečenie konania bez zbytočných prieťahov. V súvislosti so zriadením Okresného súdu Námestovo k 1. januáru 2008 bola uvedená vec postúpená tomuto súdu, kde je evidovaná pod sp. zn. 2 C 34/2008.

Sťažovatelia   sa   domnievajú,   že   postupom   okresného   súdu   došlo   k porušeniu   ich základného   práva,   a preto   navrhujú,   aby   ústavný   súd   nálezom   vyslovil   porušenie označeného práva, aby okresnému súdu prikázal konať a zároveň aby im priznal primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.

II.

3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

5. Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

6. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na   použitie   ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Rešpektovať a chrániť základné práva a slobody je úlohou všetkých orgánov verejnej moci a medzi nimi hlavne súdov. Z tohto pohľadu je mechanizmus ochrany základných práv a slobôd predstavovaný konaním o ústavných sťažnostiach pred ústavným súdom len subsidiárnym prostriedkom ochrany základných práv a slobôd. Len keď ostatné zákonné prostriedky a mechanizmy zlyhajú, resp. sú bezvýsledne vyčerpané alebo nie sú účinné, prípadne   nie   sú   žiadne,   možno   sa   obrátiť   na   ústavný   súd   ako   súdny   orgán   ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) so sťažnosťou proti právoplatnému rozhodnutiu a inému zásahu orgánu verejnej moci do ústavne zaručených základných práv a slobôd. Kompetenčným prejavom   subsidiarity   ústavnej   sťažnosti   je   obmedzenie   právomoci   ústavného   súdu na prieskum   právoplatných   rozhodnutí   a zásahov   orgánov   verejnej   moci,   procesným dôsledkom potom inštitút neprípustnosti sťažnosti pre nevyčerpanie všetkých procesných prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu poskytuje.

Z uvedeného   vyplýva,   že   ústavné   právo,   aby   sa   vec   verejne   prerokovala bez zbytočných prieťahov, možno podľa čl. 48 ods. 2 ústavy úspešne uplatniť na ústavnom súde len vtedy, ak sťažovatelia využili prostriedky, ktoré im na ochranu práv poskytuje § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   č.   757/2004   Z.   z.“).   Ústavný   súd   nevyžaduje ako podmienku   prijatia   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   využitie   uvedeného   prostriedku nápravy,   ak   z okolností   konkrétneho   prípadu   vyplýva,   že   túto   podmienku   sťažovatelia nesplnili z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), najmä ak využitie uvedených prostriedkov nápravy nemožno vzhľadom na okolnosti daného prípadu   pokladať   za   postup   umožňujúci   dosiahnuť   účinnú   ochranu   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. III. ÚS 132/05, I. ÚS 71/08).

7. Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   uvádzajú, že „adresovali   na   Okresný   súd   Dolný Kubín listy v ktorých poukazovali na prieťahy v konaní č. 7 C 135/2005 vo vedomí, že tieto urgencie sa vzťahujú aj na pripojený spis 3 C 137/2005 a to nasledovne

- 18. 3. 2006 – urgencia na vytýčenie termínu pojednávania

- 3. 10. 2007 – urgencia na vytýčenie termínu pojednávania

- 28. 11. 2007 – urgencia termínu pojednávania...“.

Ústavný súd uvedenú argumentáciu sťažovateľov neuznal. Samostatnou sťažnosťou podanou   ústavnému   súdu   21.   apríla   2008   sa   domáhali   vyslovenia   porušenia   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   v konaní   okresného   súdu   vedenom pod sp. zn. 3 C 53/2008 (pôvodne vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 7 C 135/2005), ku ktorej pripojili dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplýva, že tak žiadosti o nariadenie   termínu   pojednávania   i sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   boli   adresované Okresnému súdu Dolný Kubín výlučne vo veci sp. zn. 7 C 135/2005 (čo je pri sťažnosti uvedené   priamo   v adrese).   Ústavný   súd   v označenej   veci   rozhodol   nálezom   sp.   zn. IV. ÚS 160/08   z   31.   júla   2008.   Z uvedeného   vyplýva,   že   sťažovatelia   mali   vedomosť o potrebe   vyčerpania   právneho   prostriedku   nápravy.   Napriek   tomu,   že   im   bola   známa skutočnosť, že od 1. januára 2008 vo veci koná okresný súd, a zastávali názor, že v konaní pretrvávajú prieťahy v konaní, sťažovatelia neuskutočnili žiadny relevantný právny úkon smerujúci   k okresnému   súdu,   ktorým   by   sa   domáhali   odstránenia   prieťahov   v   konaní. Zo zistení ústavného súdu, ako aj z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia pred podaním sťažnosti   ústavnému   súdu   nepodali   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   podľa   zákona č. 757/2004 Z. z.

8. Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že podľa   jeho zistení okresný súd vo veci   priebežne   koná   (Pojednávanie   nariadené   na   február   2009   sa   neuskutočnilo pre chybu v doručení, termín pojednávania určený na 6. apríl 2009 bol zrušený pre kolíziu termínov   pojednávaní   a   pojednávanie   stanovené   na   15.   apríl   2009   bolo   odročené pre práceneschopnosť právneho zástupcu navrhovateľa na 18. máj 2009. Na pojednávaní uskutočnenom 17. júna 2009 boli vypočutí účastníci konania a v súčasnosti je nariadený termín pojednávania na 14. september 2009.).

9. Na základe uvedeného a v súlade so svojou stabilnou judikatúrou (IV. ÚS 44/03, IV. ÚS 153/03, III. ÚS 304/04, I. ÚS 71/08) dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľov   nie   je   prípustná   pre   nevyčerpanie   dostupných   a účinných   právnych prostriedkov   ochrany   ich   základných   práv,   a preto   rozhodol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde o jej odmietnutí pre neprípustnosť. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľov už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2009