znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 218/05-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. októbra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť A. Z., bytom K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava v konaniach vedených pod sp. zn. ENc 90/02 a sp. zn. 33 E 484/03 a postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38 E 522/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. Z. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. augusta 2005 doručená sťažnosť A. Z., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava v konaniach vedených pod sp. zn. ENc 90/02 a sp. zn. 33 E 484/03 a postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38 E 522/04.

Z   obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   ním označených práv v konaniach Okresného súdu Trnava a Okresného súdu Košice II, ktorých predmetom   je súdny   výkon   právoplatných   rozhodnutí.   Podľa   tvrdenia   sťažovateľa   súdy konajú v jeho veciach s prieťahmi, čím sa prehlbuje jeho právna neistota a odďaľuje sa možnosť vymoženia sporných pohľadávok.

Sťažovateľ uviedol: «Na základe právoplatných a vykonateľných rozsudkov v poradí ako je vyššie uvedené, som podal podľa § 60 a nasl. ustanovení O. S. P. návrhy na výkon rozhodnutia Okresnému súdu v Trnave. Návrhy na výkon právoplatných a vykonateľných rozsudkov boli zaslané Okresnému súdu v Trnave v dňoch: 23. 02. 2002, 12. 08. 2002 a 16. 03. 2004. Okresný súd návrhy na výkon rozhodnutí právoplatných rozsudkov prijal a v prvých dvoch prípadoch som na výzvu súdu vyplatil aj príslušné poplatky.

Zo začiatku sa zdalo, že Okresný súd v Trnave k veci pristupuje zodpovedne o čom svedči aj jeho uznesenie pod sp. zn. 33 E 484/03-28 zo dňa 14. 01. 2004, ktorým nariadil proti povinnému J. L., bytom T., vyplatiť oprávnenej M. Z. 13 000 Sk s 17,6 % úrokom od 24. 4. 2002 do zaplatenia. Ďalšími svojimi uzneseniami pod uvedenou sp. zn. zo dňa 10. 9. 2004 a zo dňa 29. 12. 2004 predošlé uznesenie zrušil a uviedol, že výkon rozhodnutia je neprípustný!

Okresný   súd   Košice   II   svojím   uznesením   zo   dňa   22.   02.   2005   pod   sp.   zn.   38 E 522/04-15   konanie   o   výkon   rozhodnutia   zastavil,   pretože   povinný   bol   dňa   4.   03.   2004 vymazaný z obchodného registra, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. O tejto skutočnosti bol informovaný aj Okresný sú v Trnave.

Proti   spomínaným   uzneseniam   ako   Okresného   súdu   v   Trnave   tak   aj   Okr.   súdu v Košiciach II   boli   v   zákonnej   lehote   podané   odvolania,   pretože   sú   v   príkrom   rozpore s § 135a zákona č. 500/2001 Z. z. počínajúc rokom 2002, ktoré komplexným spôsobom rieši otázku zodpovednosti konateľov za škodu a rozsah ručiteľského záväzku konateľov jednak voči spoločnosti, a jednak voči tretím osobám - veriteľom! Nie je rozhodujúce či sa konateľ dopustil skutku, za ktorý by bol odsúdený. Ručiteľský záväzok konateľa na náhradu škody za spoločnosť voči veriteľom zakotvuje už ako som spomenul § 135a ods. 5 ObchZ!

Tvrdenia   Okresných   súdov   v   Košiciach   a   v   Trnave,   že   konatelia   tým,   že   boli vymazaní   z   Obchodného   registra,   zbavuje   ich   zodpovednosti   za   škody,   ktoré   spôsobili veriteľom je v rozpore so zákonom. Treba podotknúť aj takú skutočnosť, že ako Okresný súd Košice II tak aj Okresný súd v Trnave, vôbec nebrali do úvahy §§ 451 až 459, ôsma časť - Záväzkové právo §§ 488 až 493 a následné ustanovenia Občianskeho zákonníka! Je pritom paradoxné   a nepochopiteľné,   že súd,   ktorý právoplatné   a vykonateľné rozsudky vydal, výkon týchto rozsudkov pozastavuje.

Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov(v primeranej lehote) je jednou z procesných záruk spravodlivého procesu, ktorý je súčasťou práva na súdnu a inú právnu ochranu, garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ustanoveniami Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej len tak ako sa hovorí v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd „Každý má právo na to, aby jeho vec   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   súdom zriadeným zákonom!“»

Na   záver   sťažovateľ   uviedol: „Na   základe   uvedených   skutočností   chcel   by   som požiadať   Ústavný   súd   SR   podľa   §   49   a   §   50   zákona   č.   38/1993   Z.   z.   ako   aj   zákona č. 124/2002 Z. z. oddiel 6, aby dôsledne moja sťažnosť bola preverená na spomínaných súdoch,   ktoré   vo   veci   robia   zbytočné   prieťahy   a sú   proti   výkonu   právoplatných a vykonateľných rozsudkov, ktoré Vám v prílohe predkladám.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Trnava v konaniach vedených pod sp. zn. Enc 90/02 a sp. zn. 33 E 484/03

Pri   predbežnom prerokovaní sťažnosti   ústavný súd zistil, že konanie vedené pod sp. zn.   ENc   90/02   je od   30.   mája   2005   vedené   na   Okresnom   súde   Trnava   pod   novou sp. zn. 8 E 83/05.

Zo spisu Okresného súdu Trnava ústavný súd zistil, že v predmetnom konaní o výkon právoplatného platobného rozkazu Okresného súdu Košice II č. k. 27 C 21/00-21 zo 16. júla 2001   (právoplatného   27.   novembra   2001)   bola   účastníčkou   konania   (oprávnenou) o vymoženie 24 000 Sk s príslušenstvom manželka sťažovateľa M. Z. na základe práva priznaného jej uvedeným platobným rozkazom. Sťažovateľ v tomto konaní, ktoré sa začalo na návrh jeho manželky (oprávnenej) 28. februára 2002, vystupoval iba ako jej zástupca na základe ňou udeleného plnomocenstva, ktoré bolo okresnému súdu predložené 9. júla 2004. Ústavný   súd   zistil,   že   napádané   konanie   vedené   pod   sp. zn. 8 E 83/05   (pôvodne   pod sp. zn. ENc   90/02)   nebolo   doposiaľ   ukončené,   podľa   zistenia   Okresného   súdu   Trnava povinný – M., s. r. o., na ktorého bol platobný rozkaz vydaný a proti ktorému sa vedie výkon tohto rozhodnutia, bol vymazaný z obchodného registra. V súčasnej dobe bol spis predložený zákonnému sudcovi „na zastavenie návrhu na výkon rozhodnutia z dôvodu, že nie je možné nariadiť VR žiadnym vhodným spôsobom“.

Podľa zistenia ústavného súdu v sťažovateľom namietanom konaní Okresného súdu Trnava vedenom pod sp. zn. 33 E 484/03 o vymoženie 13 000 Sk s príslušenstvom na základe práva priznaného právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. 22 C 11/00-53 z 24. apríla 2002 (právoplatného 26. júna 2002) bola účastníčkou konania matka sťažovateľa. Aj v tomto konaní, ktoré sa na Okresnom súde Trnava začalo na návrh matky sťažovateľa   15.   augusta   2002,   vystupoval   sťažovateľ   ako   jej   zástupca   na   základe   ňou udeleného plnomocenstva z 10. októbra 2002.

Z prehľadu procesných úkonov vo veci vedenej pod sp. zn. 33 E 484/03 ústavný súd zistil, že z dôvodu neprípustnosti výkonu rozhodnutia proti povinnému, ktorý výmazom z obchodného   registra   stratil   spôsobilosť   byť účastníkom   konania,   Okresný   súd   Trnava uznesením z 29. decembra 2004 konanie zastavil. Predmetné uznesenie bolo sťažovateľovi ako zástupcovi jeho matky doručené 14. januára 2005, následne 21. januára 2005 podal sťažovateľ proti tomuto uzneseniu odvolanie a spis bude zaslaný súdu vyššej inštancie na konanie o odvolaní.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd v súvislosti s napádanými konaniami Okresného   súdu   Trnava   konštatuje,   že   sťažovateľ   nebol   účastníkom   ani   v jednom z označených konaní, v ktorých namietal porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože v obidvoch konaniach vystupoval iba ako zástupca účastníčok konaní – jeho manželky a jeho matky na základe nimi udeleného plnomocenstva. Nositeľkami označených práv, ktorých porušenie v sťažnosti namieta, sú v uvedených konaniach Okresného súdu Trnava teda iné fyzické osoby (manželka a matka sťažovateľa), a nie sťažovateľ.

Ústavný súd už v rámci svojej ustálenej judikatúry konštatoval, že podľa § 49 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať len fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, v nadväznosti na čl. 127 ústavy. Ústavnú sťažnosť nemôže podať   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba,   ktorá   namieta   porušenie   základných   práv a slobôd inej osoby, nie svojich (I. ÚS 56/98, III. ÚS 137/03, I. ÚS 165/05). Sťažovateľ v prerokovanej ústavnej sťažnosti namietal porušenie označených práv v konaniach, ktorých nebol účastníkom, a teda jeho práva v týchto konaniach nemohli byť porušené.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd súde sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom, pretože bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38 E 522/04

Zo   spisu   Okresného   súdu   Košice   II   sp.   zn. 12 C   1499/99 ústavný súd zistil,   že napádané   konanie   o vykonanie   právoplatného   rozsudku   Okresného   súdu   Košice   II z 5. novembra 2003 (právoplatného 30. decembra 2003) sa začalo návrhom sťažovateľa podaným Okresnému súdu Trnava 19. marca 2004, kde bolo vedené pod sp. zn. 7 E 33/04. Predmetný   spis   v konaní   o vymoženie   80   000   Sk   s príslušenstvom   bol   14.   mája   2004 postúpený na vybavenie Okresnému súdu Košice II po zistení, že povinný – M., s. r. o., má sídlo   v územnom   obvode   tohto   súdu.   Konanie   viedol   Okresný   súd   Košice   II   pod sp. zn. 38 E 522/04 a po zistení, že povinný bol vymazaný z obchodného registra, čím stratil spôsobilosť   byť   účastníkom   konania,   uznesením   z 22.   februára   2005   konanie   o výkon rozhodnutia zastavil.

Predmetné   uznesenie   bolo   1.   marca   2005   doručené   sťažovateľovi,   ktorý   sa   proti nemu 4. marca 2005 odvolal.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením sp. zn. 4 CoE 27/05 z 29. apríla 2005 odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Košice II potvrdil a toto uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 12. augusta 2005.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde,   pričom   zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. I. ÚS 75/04, I. ÚS 176/04).

Ústavný súd už judikoval, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03, I. ÚS 176/04).

Na základe uvedeného sa lehota dvoch mesiacov na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, ktorou sa namieta porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o porušení tohto základného   práva   dozvedieť.   Začiatok   zákonnej   lehoty   je   teda   v prípade   tohto   práva vymedzený   subjektívne   podľa   možnosti   sťažovateľa   dozvedieť   sa   o jeho   porušení. Posúdenie tejto možnosti je vždy individuálne vzhľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zásadne vtedy, ak v čase   uplatnenia   tejto   ochrany   porušenie   základného   práva   ešte   trvalo   (I.   ÚS   77/02, I. ÚS 86/02, I. ÚS 213/03).

Pokiaľ   ide   o konkrétne   okolnosti   rozhodujúce   pre   plynutie   zákonnej   lehoty   na podanie sťažnosti, z obsahu sťažnosti vyplýva, že o namietaných skutočnostiach týkajúcich sa zdĺhavého postupu Okresného súdu Košice II sa sťažovateľ dozvedel najneskôr 1. marca 2005, keď mu bolo doručené uznesenie Okresného súdu Košice II o zastavení konania. Predmetnú sťažnosť však sťažovateľ podal ústavnému súdu až 2. augusta 2005, t. j. v čase, keď už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom. Ústavný súd pritom z obsahu sťažnosti nezistil žiadnu skutočnosť alebo dôvod na to, aby zákonnú lehotu dvoch mesiacov počítal v danej veci od neskoršieho času, než je čas, keď mu bolo doručené uvedené uznesenie Okresného súdu Košice II.

Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   v tejto   časti   ako   oneskorene podanú odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. októbra 2005