znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 218/03-34

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Štefana Ogurčáka na neverejnom zasadnutí 20. mája 2004 prerokoval prijatú sťažnosť L. V., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. P. Z., Advokátska kancelária,   B.,   vo   veci   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 138/01 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 138/01   p o r u š i l základné právo L. V., Ž., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.  

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   138/01 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. L. V., Ž.,   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. L. V., Ž.,   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 16 040 Sk (slovom   šestnásťtisícštyridsať   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd   Bratislava   III povinný vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. P. Z., Advokátska kancelária, B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 10. decembra 2003 č. k. I. ÚS 218/03-14 prijal na ďalšie konanie podľa ustanovenia § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť L. V., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného   advokátom   JUDr.   P.   Z.,   Advokátska   kancelária,   B.,   vo   veci   namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 138/01 (ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ okrem   vyslovenia   porušenia   označených   práv žiada, aby ústavný   súd prikázal   okresnému   súdu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a priznal   mu   aj   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal žalobu proti M. W. a E. W. (ďalej len „žalovaní“) o zaplatenie   1 718 479,40   Sk   pôvodne   podanú   Krajskému   súdu   v Bratislave   (ďalej   len „krajský   súd“)   5.   júla   2001,   ktorá   bola   okresnému   súdu   postúpená   z dôvodu   vecnej príslušnosti na ďalšie konanie 10. septembra 2001.

Okresný   súd   uznesením   z 22. novembra   2001   nariadil   predbežné   opatrenie   podľa návrhu sťažovateľa.

Okresný súd nariadil pojednávanie na 8. február 2002, ktoré však 22. januára 2002 „zrušil“ na neurčito z dôvodu práceneschopnosti sudkyne.

Žalovaní   podali   proti   uzneseniu   o nariadení   predbežného   opatrenia   odvolanie 28. januára   2002,   o ktorom   krajský   súd   rozhodol   uznesením   č.   k.   16   Co   166/02-86 z 19. augusta 2002.

Krajský súd toto uznesenie doručil okresnému súdu 24. septembra 2002. Na žiadosti sťažovateľa   o vytýčenie   pojednávania,   ktoré   doručil   okresnému   súdu   24.   júla   2002, 28. novembra 2002 a 4. marca 2003, okresný súd nereagoval.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že „Vzhľadom na to, že od podania žaloby v júli v roku 2001 uplynuli viac ako 2 roky, podal sťažovateľ dňa 17. 07. 2003 sťažnosť na prieťahy v konaní k rukám predsedu Okresného súdu Bratislava III (...) Ani na túto sťažnosť na prieťahy v konaní sťažovateľ do dnešného dňa odpoveď z Okresného súdu Bratislava III neobdržal“.

Napokon   sťažovateľ   uviedol,   že „(...)   od   odročenia   pôvodne   vytýčeného pojednávania na deň 08. 02. 2002 Okresný súd Bratislava III nevykonal vo veci žiadny úkon. (...) napriek tomu, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave o odmietnutí odvolania žalovaných proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia bolo doručené Okresnému súdu Bratislava III dňa 24. 09. 2002 (...), uznesenie doručil Okresný súd Bratislava III navrhovateľovi až dňa 25. 04. 2003 (...). Je alarmujúce, že Okresnému súdu Bratislava III trvalo vyše 7 mesiacov, kým vykonal jednoduchý procesný úkon – doručenie uznesenia (...) sťažovateľovi a ďalej vo veci vôbec nekonal (...)“.

2.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadril   podpredseda okresného   súdu   JUDr.   M.   K.,   a to   listom   z 21.   novembra   2003   sp. zn. Spr 3528/03. V odpovedi na toto stanovisko aj zástupca sťažovateľa listom zo 16. apríla 2004 vyjadril svoje stanovisko.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   ustanovenia   §   30   ods.   2 zákona   o ústavnom   súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za   nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03).

II.

Na   základe   sťažnosti,   vyjadrení   účastníkov   konania   a spisu   okresného   súdu sp. zn. 14 C 138/01 ústavný súd zistil nasledovný relevantný priebeh a stav napadnutého konania. Dňa 6. júla 2001 sťažovateľ podal žalobu na krajskom súde, zároveň navrhol vydať   aj   predbežné   opatrenie,   a to   zákaz   nakladať   s nehnuteľnosťami   do   rozhodnutia vo veci   samej   vrátane   zákazu   dispozície   vyznačenia   prevodu   v katastri   nehnuteľnosti Bratislava IV.

K žalobe predložil aj prílohy a to: výpis denných teplôt z Klimatologickej služby Slovenského   hydrometeorologického   ústavu,   stanovisko   protistrany   z 21.   februára   2001, výpis   zo   živnostenského   registra,   faktúry   (č.   l.   14   -   22   spisu),   oznámenie   o postúpení pohľadávky z 29. decembra 2000, cenové kalkulácie (č. l. 25 – 31), výpis z listu vlastníctva, zmluvu   o postúpení   pohľadávky,   zmluvu   o dielo   z 1.   novembra   1998   (č.   l.   36   –   45), stavebný denník (č. l. 46 – 48).

Dňa 10. septembra 2001 krajský súd podľa § 104a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku postúpil z dôvodu vecnej príslušnosti vec okresnému súdu.

Okresný   súd   27. septembra   2001   vyzval   protistranu   na vyjadrenie   a vyzval   aj sťažovateľa na úhradu súdnych poplatkov.

Súdne poplatky boli uhradené 15. októbra 2001 a 18. októbra 2001.

Dňa 22. októbra 2001 rozhodol okresný súd o predbežnom opatrení uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20. novembra 2001.

Dňa 3. januára 2002 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 8. február 2002.

Dňa 28. januára 2002 doručila protistrana okresnému súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, ako aj odvolanie proti predbežnému opatreniu.

Následne   zákonná   sudkyňa   pokynom   zrušila   termín   pojednávania   určeného   na 8. február 2002. Dňa 6. februára 2002 protistrana doplnila dôvody odvolania a predložila plnú moc advokátky (č. l. 80).

Dňa 18. februára 2002 doručil okresný súd odvolanie sťažovateľovi.

Dňa   18.   februára   2002   okresný   súd   uznesením   rozhodol   o súdnom   poplatku   za odvolanie. Poplatok bol uhradený 8. marca 2002.

Dňa 17. apríla 2002 bola vec predložená krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.Dňa   19.   augusta   2002   krajský   súd   rozhodol   o odmietnutí   odvolania   (č.   l.   88) a 24. septembra spis vrátil okresnému súdu.

Dňa 24. júla 2002, 28. novembra 2002 a 4. marca 2002 žiadal sťažovateľ o vytýčenie pojednávania.

Dňa 22. apríla 2003 sudca vydal úpravu na doručenie uznesenia krajského súdu. Úprave predchádzalo pridelenie veci inému oddeleniu opatrením predsedu okresného súdu.

Dňa   21.   novembra   2003   podpredseda   okresného   súdu   na   sťažnosť   zástupcu sťažovateľa oznámil, že pôvodná zákonná sudkyňa v januári 2003 zomrela.

Dňa 12. decembra 2003 bol spis pridelený do oddelenia sudkyne JUDr. M., ktorá 17. decembra vytýčila termín pojednávania na 25. február 2004 o 13.00 h.

Na č. l. 103 až 106 sa nachádza v spise súpis vád a nedorobkov, nie je však zrejmé, kým bol tento doložený.

Dňa 23. januára 2004 oznámila zástupkyňa žalovaných, že ukončila zastupovanie.

Dňa 23. januára 2004 okresnému súdu predložila plnú moc JUDr. M.

Dňa   13.   februára   2004   predložila   zástupkyňa   žalovaných   návrh   na   zrušenie predbežného opatrenia. Dňa 13. februára 2004 predložili žalovaní vyjadrenie k žalobe.

Dňa   25.   februára   2004   sa   konalo   vo   veci   pojednávanie   za   účasti   sťažovateľa, žalovaných, ako aj právnych zástupcov. Pojednávanie bolo odročené na termín 23. apríla 2004 za účelom predvolania ďalších svedkov.

Dňa 24. apríla 2004 boli vypočutí ďalší svedkovia. Žalovaní vzali späť návrh na zrušenie predbežného opatrenia a okresný súd v tejto časti konanie zastavil.

Vec bola odročená na termín 2. júna 2004 za účelom výsluchu ďalších svedkov.

III.

1. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   138/01   došlo   k porušeniu   práva   sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“, resp. v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...) v primeranej lehote prejednaná (...) súdom (...), ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...)“.

2.   Predseda   okresného   súdu   k tomu   vo   svojom   vyjadrení   z 28.   novembra   2003 uviedol, že v čase doručenia sťažnosti sa práve dokončovalo riešenie personálnej situácie na okresnom súde, ktorá sa výrazne dotkla vybavovania predmetnej veci.

Vec totiž pôvodne prejednávala a rozhodovala sudkyňa prom. práv. M. B., ktorá 20. januára 2003 zomrela, čo skomplikovalo riešenie personálnej situácie na súde, keďže od 1. januára 2003 sa sudca JUDr. R. H. stal sudcom krajského súdu.

Opatrením   z 31.   marca   2003   bolo   takmer   celé   jej   súdne   oddelenie   (okolo   500 nevybavených vecí) rovnomerne rozdelené sudkyniam JUDr. T. B. a Mgr. B. F., pričom predmetná vec bola pridelená na prejednávanie a rozhodnutie sudkyni Mgr. B. F.

V podstate   sa   ale   čakalo   na   nástup   sudkyne   JUDr.   A.   M.,   ktorá   bola   úspešná vo výberovom konaní 29. apríla 2003.

Nastúpila však až v októbri a 14. októbra 2003 obsadila súdne oddelenie 14 C. Opatrením z 3. novembra 2003 jej boli pridelené na prejednanie a rozhodnutie všetky nevybavené veci pôvodne prerozdelené sudkyniam JUDr. T. B. a Mgr. B. F., medzi ktorými bola i predmetná vec.

Sudkyňa   JUDr.   M.   má   v súčasnosti   v súdnom   oddelení   431   nevybavených   vecí. Od jej nástupu je do súdneho oddelenia 14 C zastavený nápad vecí, takže môže pokojnejšie pracovať s vecami v oddelení. Čo sa týka úkonov vo veci, zákonná sudkyňa Mgr. F. urobila v konaní vo veci jeden úkon, a to úpravu zo 17. apríla 2003, doručovala uznesenie krajského súdu z 19. augusta 2002, pričom spis bol vrátený prvostupňovému súdu 24. septembra 2002 (...).

3. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v reakcii zo 16. apríla 2004 uviedol,   že   okresný   súd „neuviedol   žiadne   objektívne   skutočnosti,   ktoré   by   prieťahy odôvodňovali (a teda nemali pôvod len v činnosti orgánov, ako i samotného súdu)“, žiadal, aby ústavný súd rozhodol v zmysle sťažnosti z 1. októbra 2003.

4. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   Dohovoru,   pokiaľ   ide   o „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 146/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02).

V súlade s judikatúrou   ESĽP   ústavný súd prihliada aj na predmet sporu   (povahu veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr.   I.   ÚS   19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

4.1 Ústavný súd konštatuje, že predmetom napadnutého občianskoprávneho konania je úhrada dohodnutej ceny za vykonané dielo (stavba rodinného domu). Vec je náročná na dokazovanie,   pretože   sa   musí   dokazovať   rozsah   prác,   ich   kvalita,   ako   aj   plnenie v dohodnutom čase.

4.2 Ústavný súd ďalej konštatuje, že toto občianskoprávne konanie, ktoré sa začalo 10. septembra 2001 (na okresnom súde) a je doteraz neskončené, trvá už vyše troch rokov. Podľa názoru ústavného súdu zistená dĺžka konania nebola závislá od zložitosti veci a ani nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.

4.3. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd nepreukázal relevantnú procesnú činnosť v období   od   24.   septembra   2002   do   22.   apríla   2003   (7   mesiacov),   od   22.   apríla   2003 do 24. februára 2004 (10 mesiacov). Celková doba prieťahov prevyšuje dĺžku 17 mesiacov.

4.4. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pokiaľ existujú ústavne relevantné dôvody, ktorými je nečinnosť súdu možné ospravedlniť (pozri napr. rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 128/03 z 25. júna 2003 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu). Takto napr. ústavný súd s ohľadom na okolnosti danej veci neprihliadol pri skúmaní prieťahov na obdobie nečinnosti okresného   súdu   počas   dovolenky   a práceneschopnosti   zákonnej   sudkyne   v trvaní 7 mesiacov (I. ÚS 76/03). Podľa názoru ústavného súdu rovnaký postup bol odôvodnený aj v danej veci, preto ústavný súd neprihliadol na dobu nečinnosti okresného súdu, ktorá bola vyvolaná opakovanou práceneschopnosťou konajúcej sudkyne. V okolnostiach danej veci bolo možné tento prieťah okresného súdu z tohto dôvodu ospravedlniť najdlhšie do úmrtia sudkyne 20. januári 2003 (pozri časť II nálezu), na čo poukazoval aj okresný súd.

Na ospravedlnenie nasledujúceho obdobia nečinnosti okresného súdu však ústavný súd už ďalší ústavne relevantný dôvod nezistil.

Časové   obdobie   po   20.   januári   2003   do   pridelenia   veci   novej   zákonnej   sudkyni (31. marca 2003) považuje ústavný súd za primeranú okolnostiam prípadu. Za primeranú považuje ústavný súd aj dobu 3 mesiacov na naštudovanie novopridelených súdnych spisov novou zákonnou sudkyňou, čo možno zohľadniť v rámci zistenej dĺžky prieťahov obdobím 5 mesiacov.

4.5 V tejto súvislosti však treba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo   porušené   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec.

Okrem   uvedeného   ústavný   súd   opakovane   konštatoval   (pozri   napr.   I.   ÚS   19/00, I. ÚS 28/01 a iné), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas a adekvátne opatrenia.

Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

4.6 Ústavný súd dospel k záveru, že namietané prieťahy boli v rozhodujúcej miere spôsobené postupom okresného súdu. Zistenú nečinnosť okresného súdu v dĺžke viac ako 12   mesiacov   bolo   preto   v súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   potrebné považovať za „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl.   6 ods. 1 Dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

5.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   objektívne   poskytnutej   ochrany sťažovateľa ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

6.1   Sťažovateľ   požadoval   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 500 000 Sk.

6.2   Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa.

Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľovi   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti   s prihliadnutím   na všetky   okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľa považuje za primerané vo výške 20 000 Sk.

7.1   Podľa   ustanovenia   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

7.2 Úspešnému sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom.

Advokát v liste z 11. mája 2004 vyúčtoval trovy právnej pomoci za tri úkony právnej pomoci vo výške 34 590 Sk. Dňa 13. mája 2004 doložil doklad o tom, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Trovy právneho zastúpenia sťažovateľa pozostávajú z troch úkonov právnych služieb zo   strany   advokáta,   a to   prevzatia   a prípravy   zastupovania,   zo   spísania   sťažnosti   a   zo spísania stanoviska k vyjadreniu krajského súdu. Za prvé dva úkony vykonané v roku 2003 patrí odmena v sume po 4 270 Sk a za tretí úkon vykonaný v roku 2004 v sume 4 540 Sk. Režijný paušál k dvom úkonom z roku 2003 je 128 Sk a k poslednému úkonu v roku 2004 je   136   Sk.   Preto   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   predstavujú   celkom   sumu 13 472 Sk.

Keďže advokát sťažovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznáva sa mu náhrada trov konania zvýšená o daň z pridanej hodnoty. Celková suma takto určených trov právneho zastúpenia sťažovateľa predstavuje 16 040 Sk (bod 4 výroku).

Z týchto dôvodov ústavný súd preto v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto nálezu.

8. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2004