znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 217/2016-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátkou Mgr. Zdenkou Rusnákovou, M. Waltariho 7, Piešťany, vo veci namietanéhoporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konanívedenom pod sp. zn. 37 Er 7220/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola1. marca 2016 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietalporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súduBratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 7220/2006.

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti z 26. februára 2016 uviedol, že„v súčasnej dobe“je proti nemu vedené exekučné konanie ako povinnému, ktorému predchádzalo konanieo výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy začaté ešte v roku 1997. Po nahliadnutí do spisusťažovateľ zistil, že súdny exekútor podal ešte v máji 2009 okresnému súdu návrhna zastavenie exekúcie, o ktorom okresný súd nerozhodol viac rokov napriek tomu, že muv tom nebránila žiadna zákonná prekážka. Z dôvodu nečinnosti okresného súdu preto podalokresnému súdu 10. decembra 2015 prostredníctvom svojej advokátky sťažnosťna zbytočné prieťahy v konaní. Podpredsedníčka okresného súdu podaním z 8. januára 2015uznala jeho sťažnosť za dôvodnú, ale neprijala žiadne opatrenia na nápravu a do podaniasťažnosti nebol zo strany okresného súdu uskutočnený žiadny ďalší úkon.

3. Tým, že okresný súd riadne nekonal,„sťažovateľ stratil možnosť dosiahnuť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie v primeranom čase, predovšetkým zastavenie exekúcie. Celková dĺžka konania ovplyvnila životné úroveň sťažovateľa, spôsobila právnu neistotu a zhoršila kvalitu jeho života, za čo žiada... priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2000,- Eur.“.

4. Z dôvodov uvedených v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezomvyslovil, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenév čl. 48 ods. 2 ústavy porušené bolo, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €a úhradu trov konania v sume 303,16 €.

II.

5. Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiachfyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných právalebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnejzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovenýmzákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdkaždý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonompredpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

7. Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánuverejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označilsťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohtoorgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní predorgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, abytento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúmožnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05,II. ÚS 298/06).

8. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základného práva malo dôjsť postupom(nečinnosťou) okresného súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 7220/2006,ktoré nie je podľa neho ešte právoplatne skončené.

9. Podľa v súčasnosti platného ustanovenia § 46 ods. 8 (predtým do 31. augusta 2005– § 46 ods. 3, pozn.) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplneníďalších zákonov v znení neskorších predpisov exekútor upustí od vykonania exekúcie, akpovinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Upustením od exekúcie dochádza k zánikuzákladného exekučno-procesného vzťahu, ktorý vznikol podaním návrhu na vykonanieexekúcie a vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Tento účinok upustenia od exekúciesúčasne znamená, že exekučný súd už nemá žiadne zákonné oprávnenie, ale ani povinnosťv takom exekučnom konaní ďalej konať a rozhodovať. Jeho rozhodovanie by nemalo žiadnezákonom predpokladané následky, napríklad zastavenie exekúcie alebo jej odklada podobne (m. m. IV. ÚS 180/03).

10. V súlade so svojou judikatúrou (I. ÚS 29/02, IV. ÚS 61/03, II. ÚS 298/06,II. ÚS 250/09) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnomsúde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva dochádzalo aleboporušenie v tom čase ešte trvalo.

11. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu, ak v čase doručenia sťažnostiústavnému súdu už nemôže dochádzať k porušovaniu označeného práva, ústavný súdsťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takej sťažnosti predústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytujevo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy (aj právu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd, napr. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný ajjudikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskejrepublike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

12. Podľa zistení ústavného súdu predmetná exekúcia (exekučné konanie) vedenásúdnym exekútorom ⬛⬛⬛⬛ bola ukončená vrátením (doručením) povereniasúdnym exekútorom okresnému súdu 12. februára 2016, pretože medzičasom došlok vymoženiu pohľadávky proti sťažovateľovi. Súdny exekútor tak urobil podanímz 31. decembra 2015 a v súčasnosti sa od 22. februára 2016 spis nachádza už v archíveokresného súdu. Teda v čase podania sťažnosti ústavnému súdu 1. marca 2016 nemohlo byťv exekučnom konaní zo strany okresného súdu (pozri aj bod 9) porušované základné právosťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako to tvrdil sťažovateľ.

13. Z toho dôvodu ústavný súd jeho sťažnosť už po jej predbežnom prerokovaníodmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez toho, aby sabližšie vyjadroval k prípadne ďalším špekulatívnym a prehnaným nárokom sťažovateľaa odôvodneniu jeho žiadosti o priznanie finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania(pozri bod 4), keďže v tejto veci išlo iba o vymoženie pohľadávky právnickej osobyza uloženú pokutu sťažovateľovi v minimálnej sume 3,30 € spoločne s trovami exekúcie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2016