znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 217/2014-25

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 7. mája 2014 predbežne prerokoval sťažnosť B. M., zastúpeného advokátom Mgr. Branislavom Mikitom, konateľom Advokátskej kancelárie Mikita & Stašák, s. r. o., Jesenského 30, Trenčín, vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv zaručených čl. 3, čl. 11 ods. 1 a 5 a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, práv zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd,   ako   aj   práva   podľa   čl.   1   Dodatkového protokolu   k   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžso/32/2013 z 27. novembra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. M. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. februára 2014   doručená   sťažnosť   B.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základných práv zaručených čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv zaručených čl. 3, čl. 11 ods. 1 a 5 a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práv zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Sžso/32/2013 z 27. novembra 2013.

2. Pretože sťažovateľ k sťažnosti nepripojil splnomocnenie podľa § 20 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), výzvou z 24. marca 2014 ho ústavný súd vyzval na predloženie splnomocnenia pre advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným   súdom.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   tiež   uviedol:   «Z...   ustanovenia   zákona o ústavnom súde (ani z iných jeho ustanovení) nevyplýva, že by sťažovateľ, ktorý je sám advokátom, nemusel byť v konaní pred ústavným súdom zastúpený iným advokátom, teda že   by   nemal   povinnosť   pripojiť   k   návrhu   na   začatie   konania   splnomocnenie   na   jeho zastupovanie   iným   advokátom.   Uvedený   názor   je   v   zhode   so   stabilnou   rozhodovacou praxou   ústavného súdu,   podľa   ktorej   „sa   povinnosť   právneho   zastúpenia   v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vzťahuje aj na advokátov“.». Zároveň ho upozornil, že   ak   nepredloží   predmetné   splnomocnenie,   ústavný   súd   môže   jeho   sťažnosť   pri predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

3.   Na   túto   výzvu   sťažovateľ   reagoval   podaním   zo   4.   apríla   2014   doručeným ústavnému súdu 10. apríla 2014, ku ktorému pripojil splnomocnenie z 11. februára 2014, v rámci   ktorého   sťažovateľ   splnomocnil   seba   samého   (ako   advokáta)   na   zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

4.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   splnomocnenie   doručené   mu   10.   apríla   2014   je v zásade totožné s pôvodným splnomocnením predloženým ústavnému súdu 14. februára 2014, kde sťažovateľ „B. M... bytom:...“ splnomocnil svojím zastupovaním Advokátsku kanceláriu Mikita & Stašák, s. r. o., Jesenského 30, Trenčín, „zastúpenú konateľom: Mgr. Branislavom Mikitom, advokátom...“.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie označených základných práv   zaručených   ústavou   a listinou,   ako   aj   práv   zaručených   dohovorom   a dodatkovým protokolom (pozri bod 1) a zrušil namietaný rozsudok najvyššieho súdu z 27. novembra 2013 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ aj napriek upozorneniu ústavného súdu, že v prípade nepredloženia kvalifikovaného splnomocnenia (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde)   môže   byť   jeho   sťažnosť   odmietnutá,   takéto   splnomocnenie   v   lehote   stanovenej ústavným súdom nepredložil (zrejme dôvodiac tým, že on sám je ako advokát zapísaný v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory oprávnený vykonávať advokátsku prax, a preto v konaní pred ústavným súdom nemusí byť zastúpený iným advokátom).

9. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

10. Z citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde (ani z iných jeho ustanovení) nevyplýva, že by sťažovateľ, ktorý je sám advokátom, nemusel byť v konaní pred ústavným súdom zastúpený iným advokátom, teda že by nemal povinnosť pripojiť k návrhu na začatie konania splnomocnenie na svoje zastupovanie iným advokátom. Uvedený názor je v súlade so stabilnou rozhodovacou praxou ústavného súdu, podľa ktorej „sa povinnosť právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom vzťahuje aj na advokátov“ (uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 311/05 z 9. novembra 2005 publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2005 pod č. 107/2005). K podobným záverom dospel ústavný   súd   aj   vo   svojich   ďalších   rozhodnutiach   (III.   ÚS   37/02,   III.   ÚS   14/01, III. ÚS 102/01, I. ÚS 93/02, I. ÚS 125/03, II. ÚS 284/2010, I. ÚS 373/2010).

11.   Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   upozornil   sťažovateľa,   že   v   prípade nepredloženia požadovaného splnomocnenia môže byť jeho sťažnosť odmietnutá, a tiež vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľ   v   lehote   stanovenej   ústavným   súdom   ani   do   dňa   jej predbežného   prerokovania   takéto   splnomocnenie   pre   advokáta   na   svoje   zastupovanie v konaní pred ústavným súdom nepredložil, ústavný súd jeho sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, tak ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

12. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodol o ďalších návrhoch sťažovateľa (bod 5).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2014