znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 217/2012-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. J. K., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 9 C/55/2010 z 20. júna 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. J. K.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. apríla 2012 doručená sťažnosť Mgr. J. K. (ďalej len sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   a čl.   36   ods.   1   Listiny   základných   práv   a slobôd   (ďalej   len   „listina“) rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 9 C/55/2010 z 20. júna 2011.

2.   Zo   sťažnosti   a z k nej   pripojených   písomností   vyplýva,   že   sťažovateľ   je v procesnom postavení odporcu v 1. rade v právnej veci navrhovateľky E. S., R., o určenie vlastníckeho   práva   k nehnuteľnosti   vedenej   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   9   C/55/2010. Okresný súd rozsudkom z 20. júna 2011 určil, že sporná nehnuteľnosť patrí do vlastníctva navrhovateľky.   Keďže   účastníci   konania   nenapadli   prvostupňový   rozsudok   odvolaním, tento nadobudol právoplatnosť (podľa na ňom vyznačenej doložky právoplatnosti, pozn.) 2. augusta 2011.

3.   Podľa   názoru   sťažovateľa „dôvodom   podania   námietky“ (sťažnosti,   pozn.)   je skutočnosť, že „súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2, písm. d.b. Občianskeho súdneho poriadku /OSP/ a že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia podľa § 205 ods. 2, písm. f. OSP. Okresný súd nesprávne vyhodnotil Návrh na začatie konania o určenie vlastníctva na základe   neexistujúcej   údajnej   kúpnej   zmluvy   z roku   1973   na   domovú   nehnuteľnosť   na parcele č. 21 a súvisiace pozemky s domom, kde je aj sporná parcela č. 19...“.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„Základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... a čl. 36 ods. 1 Listiny... rozsudkom Okresného súdu... sp. zn. 9 C/55/2010 z 20. 6. 2011 porušené bolo.“

5.   Okrem   iných   písomností   sťažovateľ   k sťažnosti   pripojil   odpoveď   Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. VI/2 Pz 47/12-8 z 15. februára 2012 na jeho opakovaný podnet zo 7. januára 2012, ktorým sa domáhal podania mimoriadneho dovolania proti rozsudku okresného súdu z 20. júna 2011, v ktorom generálna prokuratúra v podstatnom uviedla:

„Mimoriadne   dovolanie   teda   nie   je   ďalším   odvolaním,   ale   je   mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných /§ 243f ods. 1 písm. a), b) OSP/ a hmotnoprávnych /§ 243f ods. 1 písm. c) OSP/ vád. Preto sa ním nemožno   úspešne   domáhať   revízie   skutkových   zistení   urobených   súdmi   a   takisto   ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Keďže Okresný súd v Rimavskej Sobote v konaní pod č. k. 9 C/55/2010 neporušil zákon tak, ako to predpokladá ustanovenie § 243e ods. 1 a nasl. OSP, nebol zistený dôvod na podanie mimoriadneho dovolania, preto Váš opakovaný podnet odkladám.

Zároveň Vám oznamujem, že Vaše ďalšie podnety v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak budú obsahovať nové skutočnosti (§ 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov)...“

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

8. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

9.   Predmetom   posudzovanej   sťažnosti   je   už   uvedené   tvrdenie   sťažovateľa,   že postupom okresného súdu v označenom konaní a jeho rozsudkom z 20. júna 2011 došlo k porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny.

10. Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom   zásahu.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

11. Sťažnosťou napadnuté rozhodnutie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 2. augusta 2011 (bod 2). Sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu 17. apríla 2012, teda po uplynutí uvedenej dvojmesačnej zákonom ustanovenej lehoty (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).   Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú.

13.   Nad rámec už uvedeného ústavný   súd dodáva,   že na dvojmesačnú   zákonom ustanovenú lehotu (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nemá podľa stabilnej rozhodovacej praxe ústavného súdu (napr. I. ÚS 147/2010, I. ÚS 19/01, II. ÚS 176/03, IV. ÚS 344/04, II. ÚS 144/05) žiadny vplyv sťažovateľom podaný podnet generálnej prokuratúre pre účely podania mimoriadneho dovolania (pozri bod 5). Navyše, sťažovateľ nevyužil (nevyčerpal) riadny opravný prostriedok (odvolanie), ktorý mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na   použitie   ktorého   je   sťažovateľ   oprávnený   podľa osobitných   predpisov   (§   201   a nasl.   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok v znení neskorších predpisov). Nevyčerpanie tohto opravného prostriedku by bolo dôvodom odmietnutia sťažnosti pre jej neprípustnosť (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2012