znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 217/2011-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9.   júna 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Bc. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. A. Ch., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3 Nt 1652/2002 z 13. mája 2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Bc. J. S.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla 2011   doručená   sťažnosť   Ing.   Bc.   J.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo   veci   namietaného porušenia   jeho   základného   práva   na   obhajobu   podľa   čl.   50   ods.   3   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 Nt 1652/2002 z 13. mája 2002 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľovi bol v trestnom konaní vedenom proti jeho osobe napadnutým uznesením okresného súdu ustanovený obhajca JUDr. J. V.. Dôvodom podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   sťažovateľom   malo   byť   porušenie   jeho   práva   na obhajobu v trestnom konaní postupom okresného súdu, ktorý mu ustanovil obhajcu ex-offo bez   poskytnutia   možnosti   si   ho   zvoliť   podľa   svojho   vlastného   uváženia,   čím   bol   tak povinný/nútený súhlasiť s obhajcom ustanoveným okresným súdom, a teda „... postupom Okresného súdu... bolo porušené moje právo na obhajobu nakoľko mi ako obvinenému mala byť poskytnutá možnosť zvoliť si obhajcu. Ak tak súdu neurobil zasiahol tak výrazným spôsobom do môjho práva na obhajobu.“.

3. Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby nálezom takto rozhodol:„1. Základné právo Ing. Bc. J. S. na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy... a podľa čl. 40 ods. 3 Listiny... a čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru... postupom Okresného súdu... v konaní 3 Nt 1652/02 porušené bolo.

2. Zrušuje sa opatrenie Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13. 5. 2002 č. k. 3 Nt 1652/02.

3. Ing. Bc. J. S. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 7500 €...“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.   Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov ustanoví   zákon.   Ústavný   súd   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov   – ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

5. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu   návrhom   sa   vzťahuje   zvlášť   na   návrh   výroku   rozhodnutia,   ktorého   sa   sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).

6. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde),   pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr.   IV.   ÚS   14/03,   III. ÚS 124/04).   Z   uvedeného   je zrejmé,   že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).

7.   Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplynulo,   že   sťažovateľovi   bolo   uznesením vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v B. pod ČVS: KUV-51/01-OVEK-OB z 22. apríla 2002 vznesené obvinenie pre trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí   a cenných   papierov   formou   spolupáchateľstva.   Z dôvodu   nutnej   obhajoby   bol sťažovateľovi na návrh vyšetrovateľa Policajného zboru v prípravnom konaní uznesením okresného súdu sp. zn. 3 Nt 1652/2002 zo 6. mája 2002 ustanovený najskôr obhajca JUDr. S. Ch. Na základe ďalšej žiadosti vyšetrovateľa Policajného zboru v prípravnom konaní bol napadnutým   uznesením   okresného   súdu   sťažovateľovi   zmenený   pôvodne   ustanovený obhajca JUDr. S. Ch. a ustanovený nový obhajca JUDr. J. V. Z uvedeného je „prima facie“ zrejmé, že k ustanoveniu JUDr. J. V. ako obhajcu ex-offo došlo ešte v roku 2002, pričom sťažovateľova sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 21. apríla 2011, to znamená dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty, preto bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť ako podanú oneskorene.

8. Nad rámec už uvedeného (bod 7) ústavný súd dodáva, že v súčasnosti sa vedie trestné   konanie   proti   sťažovateľovi   na   Okresnom   súde   Bratislava   III   pod   sp.   zn. PK 1 T 56/2003 (v rámci odvolania rozhodoval Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod   sp.   zn.   3   To   102/2009).   V   týchto   konaniach   sťažovateľ   disponoval   viacerými obhajcami, ktorí boli nielen ustanovení súdom ex-offo ako napr. JUDr. A. Ch. (ktorá aj podala   sťažnosť ústavnému   súdu,   pozn.),   ale aj zvolení samotným sťažovateľom, napr. JUDr. J. S. či JUDr. R. T.

9. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011