znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 217/07-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   17.   januára   2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo veci   namietaného   porušenia základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.   6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 52 C 291/06   a vyjadrením   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 17 433/06-51 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísanej náležitosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra 2006   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným   súdom   Bratislava   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod   sp.   zn.   52 C   291/06 a vyjadrením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) pod č. 17 433/06-51.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   účastníkom   konania   vedeného   okresným súdom pod sp. zn. 52 C 291/06 v postavení žalovaného. Dňa 25. októbra 2006 sa konalo vo veci pojednávanie, na ktoré si sťažovateľ doniesol zariadenie na zhotovenie zvukového záznamu,   avšak   sudkyňa   nahrávanie   priebehu   pojednávania   na   zvukový   záznam nepripustila, čím podľa sťažovateľa došlo k porušeniu zákona i ústavy. Sťažovateľ sa v tejto veci obrátil jednak na predsedu okresného súdu, ktorý mu však neodpovedal, ako aj na ministerstvo, podľa ktorého však postup sudkyne bol v súlade so zákonom. Podľa názoru sťažovateľa   okrem   uvedeného   ho   konajúca   sudkyňa   aj   inými   spôsobmi „šikanuje“ a odmieta   mu   dôsledne   sa   oboznámiť   so   skutkovým   stavom   veci,   čím   napomáha podvodníkom. Nejaví sa teda ako nestranná a nezávislá sudkyňa.

Sťažovateľ žiadal vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených práv   podľa   ústavy   a dohovoru   postupom   okresného   súdu   a ministerstva.   Požadoval   tiež primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   po   100   000   Sk   od   okresného   súdu   aj ministerstva,   ako   aj   náhradu   trov   konania   z titulu   právneho   zastúpenia   v konaní   pred ústavným súdom.

Napokon sťažovateľ žiadal o ustanovenie advokáta na zastupovanie pred ústavným súdom, lebo sám nemá prostriedky na úhradu právneho zastúpenia.

2.   Z podania   sťažovateľa   z 18.   decembra   2007   doručeného   ústavnému   súdu 21. decembra 2007 vyplýva, že sťažovateľ žiada vylúčiť sudcu Milana Ľalíka z výkonu sudcovskej   funkcie   v danej   veci.   Ďalej   sťažovateľ   uvádza,   že   v rozpore   so   závermi uznesenia   ústavného   súdu,   ktorým   sa   nevyhovelo   jeho   žiadosti   o ustanovenie   právneho zástupcu, nemá prostriedky na to, aby si právne zastupovanie sám zaplatil.

3. Uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 31/07-5 z 29. marca 2007 bolo rozhodnuté, že predseda I.   senátu ústavného súdu Milan Ľalík nie je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v tejto veci.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   20   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde   každý   návrh   predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Uznesením ústavného súdu č. k. I. ÚS 217/07-8 z 31. októbra 2007 bolo rozhodnuté o nevyhovení   žiadosti   sťažovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v tomto   konaní. V odôvodnení uznesenia bol sťažovateľ vyzvaný, aby do 15 dní od doručenia uznesenia predložil   splnomocnenie   pre   advokáta   na   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom s tým,   že   ak   tak   neurobí,   môže   byť   jeho   sťažnosť   odmietnutá   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných   náležitostí   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde.   Uznesenie   bolo sťažovateľovi doručené 17. decembra 2007. Sťažovateľ v stanovenej lehote splnomocnenie pre advokáta nepredložil a v písomnom podaní z 18. decembra 2007 uviedol, že tak ani neurobí pre nedostatok finančných prostriedkov.

Vzhľadom na to, že jednou z náležitostí sťažnosti je aj povinné právne zastúpenie sťažovateľa,   ústavný   súd   po   tom,   čo   nevyhovel   jeho   žiadosti   o ustanovenie   právneho zástupcu,   vyzval   sťažovateľa   na   predloženie   splnomocnenia   pre   advokáta.   Sťažovateľ napriek   výzve   žiadneho   advokátka   nesplnomocnil.   V plnej   miere   teda   obstojí   záver,   že sťažnosť nespĺňa jednu z náležitostí predpísaných zákonom. Preto bolo potrebné sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2008