znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 217/03-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2004 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Eduarda Báránya a Štefana Ogurčáka   prerokoval   prijatú   sťažnosť   JUDr.   M.   K.,   K.,   Mgr.   D.   K.,   K.,   a J.   K.,   R., zastúpených   advokátkou   JUDr.   M.   S.,   Advokátska   kancelária,   K.,   vo   veci   porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Rimavskej Sobote v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 117/00 a v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 201/01 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   v   Rimavskej   Sobote   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   117/00 p o r u š i l   právo   JUDr.   M.   K.,   Mgr.   D.   K.   a J.   K.,   aby sa   ich   vec prerokovala   bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. JUDr. M. K., Mgr. D. K. a J. K.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie každému v sume 15 000 Sk (slovom pätnásťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Rimavskej Sobote povinný im vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. JUDr. M. K., Mgr. D. K. a J. K.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume   16   170   Sk   (slovom   šestnásťtisícstosedemdesiat   slovenských   korún),   ktoré   je Okresný súd v Rimavskej Sobote povinný vyplatiť na účet advokátky JUDr. M. S., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   v Rimavskej   Sobote   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   C   201/01 n e p o r u š i l   právo JUDr. M. K., Mgr. D. K. a J. K., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ani právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 3. decembra 2003 č. k. I. ÚS 217/03-14 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. M. K., K., Mgr. D. K., K., a J. K., R., (ďalej   aj   „sťažovatelia“),   ktorou   namietali   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom   Okresného   súdu   v Rimavskej   Sobote   (ďalej   len   „okresný   súd“   alebo   „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 117/00 a v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 201/01.

2. Sťažovatelia uviedli, že návrhom doručeným okresnému súdu 24. apríla 2000 sa domáhali vydania platobného rozkazu proti POĽNOBLH, s. r. o., Hnúšťa o zaplatenie sumy 3 075   Sk   z titulu   bezdôvodného   obohatenia.   Konanie   o uvedenom   žalobnom   návrhu   je vedené na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 117/00.

Podľa sťažovateľov okresný súd nekonal v tejto veci bez zbytočných prieťahov, preto vyčerpali aj právne prostriedky nápravy tým, že na prieťahy v predmetnom konaní podali 14. júna 2001 sťažnosť podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších predpisov.   Sťažovatelia „sa   domnievajú,   že súd v čase od 29.   3.   2001 do 25.   8.   2001 nekonal lege artis, potom síce vydal platobný rozkaz dňa 1. 10. 2001 ale znovu sa po podaní odporu v spore žalovaným odmlčal a od 2. 11. 2001 do dnes súd vo veci (...) znovu nekoná a v dôsledku   čoho   teda   zavinil   celkové   23   mesačné   prieťahy   v konaní   8   C   117/00,   čo s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania viac ako 3 roky je neprípustné.“

3. Sťažovatelia ďalej uviedli, že návrhom doručeným okresnému súdu 19. júna 2001 sa domáhali vydania platobného rozkazu proti POĽNOBLH, s. r. o., Hnúšťa o zaplatenie sumy 6 150 Sk s príslušenstvom. Konanie o tomto žalobnom návrhu je vedené na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 201/01.

Okresný   súd   vydal   v uvedenej   veci   platobný   rozkaz   po   sedem   a pol   mesiacoch 6. februára 2002 pod č. k. 10 C 201/01-5, pričom návrhu sťažovateľov v celom rozsahu vyhovel. V dôsledku odporu žalovanej strany okresný súd nariadil pojednávanie na 17. apríl 2002.   Sťažovatelia   svoju   neúčasť   na   pojednávaní   ospravedlnili   listom   z 5.   apríla   2002 z dôvodov hospodárnosti konania na strane žalovaného a ich splnomocnenec žiadal výsluch dožiadaným   súdom,   súčasne   žiadali   zrušiť   včas   termín   pojednávania,   oznámiť   to žalovanému   a spojiť   vec   s vecou   sp.   zn.   8   C   117/00   na   spoločné   konanie.   Návrhu sťažovateľov okresný súd nevyhovel a nariadil pojednávanie na 6. máj 2002. Sťažovatelia opätovne   navrhli   zrušiť   pojednávanie   podaním   podaným   na   pošte   29.   apríla   2002 a opakovane   žiadali   o výsluch   ich   splnomocnenca   dožiadaným   súdom.   Sťažovatelia poukázali na to, že okresný súd „na toto podanie splnomocnenca navrhovateľov 2 a 3 dodnes   nereagoval,   ani   nepokračuje   v konaní   po   dobu   ďalších   12   mesiacov“.   Preto sťažovatelia   listom   z 21.   apríla   2003   podali   u predsedu   okresného   súdu   sťažnosť   na prieťahy aj v tomto konaní. Sťažovatelia sa domnievajú, že okresný súd v konaní sp. zn. 10 C 201/01 zavinil 21-mesačné zbytočné prieťahy.

4. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 117/00 a v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 201/01 porušené bolo, aby okresnému súdu prikázal v uvedených konaniach konať bez zbytočných prieťahov,   priznal   im   náhradu   trov   právneho   zastúpenia,   ako aj   primerané   finančné zadosťučinenie. „Dôvodom uplatnenia si primeraného finančného zadosťučinenia zo strany navrhovateľov   v 2   a 3   rade   je   ich   právna   neistota,   obava,   či   sa   dožijú   právoplatného rozhodnutia súdu to, že už v podstate 6 rok z predmetných nehnuteľností nemajú žiadny osoh a viac ako 6.000.- Sk zaplatili na súdnych, správnych a dedičských poplatkoch za ich právne usporiadania a to, že si nemôžu zo svojho majetku prilepšiť a tak zvýšiť svoj nízky mesačný príjem navrhovateľ 2 v prospech svojich 2 študujúcich detí a navrhovateľka 3 k svojmu starobnému dôchodku.“

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. K. S., listom z 9. januára 2004 sp. zn. Spr 25/04 a právna zástupkyňa sťažovateľov listom z 26. januára 2004.

5.   1.   Predseda   okresného   súdu   vo   vzťahu   k napadnutým   konaniam   uviedol nasledovné relevantné skutočnosti:

„(...)   Navrhovatelia   podali   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   návrh   na tunajší súd dňa 27. 04. 2000. Po výzve sudcu na opravu a doplnenie návrhu bol návrh opravený dňa 01. 06. 2000. Dňa 06. 06. 2000 bol spis predložený na Krajský súd v Banskej Bystrici so žiadosťou o vylúčenie sudkyne z konania a rozhodovania v tejto právnej veci, pretože táto sa cítila byť vo veci zaujatá. Dňa 22. 09. 2000 bola predmetná právna vec pridelená na konanie a rozhodnutie Mgr. I. A. Konajúci sudca si dňa 19. 03. 2001 vyžiadal výpis   z Obchodného   registra   ohľadom   odporcu,   potom   uznesením   zo   dňa   29.   03.   2001 konanie vo veci zastavil, pretože v návrhu označený odporca nie je fyzickou ani právnickou osobou, takže nemôže byť účastníkom konania.

Je   pravdou,   že   dňa   14.   06.   2001   bola   vo   veci   podaná   sťažnosť   na   odstránenie prieťahov v tomto konaní, pričom túto sťažnosť som v tom čase považoval za bezpredmetnú, pretože som nezistil zbytočné prieťahy. Taktiež ústavný súd v konaní I. ÚS 66/02 zo dňa 20. 06. 2002 odmietol sťažnosť navrhovateľov ako zjavne neopodstatnenú.

Po   podaní   odvolania   proti   uzneseniu   o zastavení   konania   Krajský   súd   v Banskej Bystrici svojím uznesením č. 13 Co 1138/2001 zrušil uznesenie tunajšieho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Sudca urobil ďalšie úkony 31. 08. 2001 a navrhovatelia doplnili návrh dňa 20. 09. 2001. Následne dňa 01. 10. 2001 bol vo veci vydaný platobný rozkaz proti ktorému podal odporca odpor a to dňa 15. 10. 2001. Po doručení rovnopisu odporu dňa 24. 10. 2001 a zaslaní písomného vyjadrenia navrhovateľov dňa 29. 10. 2001 neboli vo veci robené žiadne úkony. Až dňa 23. 04. 2003 zaslal konajúci sudca spis za účelom výsluchu navrhovateľov   dožiadanému   Okresnému   súdu   Košice   I.   Po   vrátení   spisu   z dožiadaného súdu dňa 07. 07. 2003 znovu neboli vykonané žiadne úkony, až dňa 24. 11. 2003 sudca vytýčil termín pojednávania na deň 15. 12. 2003, kedy bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom a to tak, že sa zamietol návrh navrhovateľov.

Rozsudok zatiaľ nebol písomne vyhotovený a nebol doručený účastníkom konania. Z uvedeného   je   zrejmé,   že   zo   strany   konajúceho   sudcu   došlo   k subjektívnym prieťahom pri konaní a rozhodovaní v tejto právnej veci.

Vo   veci   10   C   201/01   tunajšieho   súdu   Vám   nemôžem   zaslať   písomné   vyjadrenie k tvrdeniam uvedeným v písomnej sťažnosti, pretože spis bol dňa 04. 12. 2003 v dôsledku odvolania predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Oznamujem,   že   netrvám   na   tom,   aby   sa   o prijatej   sťažnosti   konalo   ústne pojednávanie“.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľov   vo   svojom   liste   z 26.   januára   2004   zaujala k uvedenému vyjadreniu predsedu okresného súdu nasledovné stanovisko:

„1. (...) A. V prvom rade upozorňujem vo vyjadrení súdu na zrejmú chybu v označení č. k. ktoré má správne znieť 8 C 117/00 a nie 8 C 117/02. Pokiaľ ide o obsah vyjadrenia súdu tak tento korešponduje s obsahom súdneho spisu (odhliadnuc od zrejmej chyby a teda toho, že sťažovatelia nie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne ale s pomocou svojho splnomocnenca, ktorým bol sťažovateľ v 1 rade, podali návrh na súd) a preto nemám dôvod pochybovať o správnosti tam vo vyjadrení uvedených postupov súdu v čase od podania návrhu na pošte 25. apríla 2000 do 15. 12. 2003, kedy údajne bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom. Údajne uvádzam preto, lebo sťažovatelia do dnešného dňa [26. 1. 2004, čím je pravdepodobne porušované aj ich zákonné právo (§ 158 ods. 3 O. s. p.) na odoslanie rozsudku do 30 dní od jeho vyhlásenia súdom] neobdržali spomenutý rozsudok súdu, čo by mohlo byť kvalifikované ako ďalší zbytočný prieťah v konaní pred súdom, ak sudca nemá napr. chrípku. Nakoniec vyjadrenie súdu viacmenej korešponduje aj s uznesením ústavného súdu I. ÚS 66/02 čo do úkonov súdu, v ktorom uznesení bol súd už raz upozornený na neprípustný 5 mesačný prieťah v časovom úseku od 2. novembra 2001 do 4. apríla 2002 a napriek tomu spôsobil ďalšie, spolu 23 mesačné prieťahy v konaní do podania ústavnej sťažnosti   sťažovateľmi.   Aj   po   podaní   ústavnej   sťažnosti   súd   nekonal   bez   zbytočných prieťahov a spôsobil ďalší 7 mesačný prieťah od 7. mája 2003 do 15. decembra 2003, preto sťažovatelia upravujú návrh nálezu predmetnej ústavnej sťažnosti s poukazom aj na bod 1 B tohto stanoviska. Predseda súdu všetky prieťahy v konaní nakoniec vo vyjadrení k sťažnosti korektne potvrdzuje.

B. Pokiaľ ide o vec 10 C 201/01 zotrvávam na obsahu ústavnej sťažnosti a túto len dopĺňam   tak,   že   poukazujem   na   ďalší   6   mesačný   prieťah   vzniklý   od   podania   ústavnej sťažnosti 7. mája 2003 do vyhlásenia unáhlene vydaného rozsudku dňa 12. 11. 2003, ktorý bol napadnutý odvolaním a v ktorom konaní súd unáhlene, a aj bez rozhodnutia o žiadosti sťažovateľa v 2 rade – aj sťažovateľky v 3 rade – o oslobodenie od súdnych poplatkov podanú pre výpoveď z pracovného pomeru z organizačných dôvodov k 31. 12. 2003 danú sťažovateľovi   v 2 rade a z dôvodu iba   príjmu zo starobného   dôchodku   sťažovateľky v 3 rade, predložil vec nesúladne s O. s. p. odvolaciemu súdu.

2. Netrvám na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie.

3. Uplatňujem si vychádzajúc z nálezu IV. ÚS 140/03-35 podľa ust. § 1 ods. 3, 13 ods. 8, 16 ods. 1 písm. a) a c), a 25 vyhl. č. 163/02 Z. z. náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov právnej pomoci v r. 2003 (príprava a prevzatie zastupovania vo veci a napísanie ústavnej sťažnosti) za jeden úkon u pravého sťažovateľa 4.270.- Sk t. j. spolu za dva úkony odmenu v sume 8.540.- Sk, za druhého a tretieho sťažovateľa po znížení odmeny o 20 % za jeden úkon u druhého a tretieho sťažovateľa po 3.420.- Sk t. j. spolu v sume 13.680.- Sk a za jeden úkon právnej pomoci v r. 2004 (spísanie podania na súd na základe listu ústavného súdu zo dňa 14. januára 2004) vychádzajúc z priemernej mesačnej mzdy   zamestnanca   hospodárstva   SR   za   prvý   polrok   2003,   ktorá   podľa   oznámenia Štatistického   úradu   SR   dosahovala   výšku   13.602.-   Sk,   si   uplatňujem   odmenu   za zastupovanie prvého sťažovateľa za jeden úkon odmenu v sume 4.540.- Sk, za zastupovanie druhého   a tretieho   sťažovateľa   po   znížení   o 20   %   po   3.640.-   Sk   spolu   7.280.-   Sk a v poslednom rade si uplatňujem režijný paušál pri úkonoch v r. 2003 6 x 130.- Sk, t. j. spolu 768.- Sk a pri úkonoch v r. 2004 3 x 140.- Sk, t. j. spolu 408.- Sk. Spolu trovy konania, ktoré   si   uplatňujem   činia   iba   sumu   35.216.-   Sk,   nakoľko   neboli   podané   dve   ústavné sťažnosti ale iba jedna spoločná. (...)

4. Vzhľadom na hore uvedené, ďalšie prieťahy v oboch veciach a aj údajné vydanie rozhodnutia v konaní 10 C 201/01 a vydané predčasné rozhodnutie v konaní 8 C 117/00 a teda   ďalšie   oddialenie   sporov,   ktoré   súd   nespojil   na   spoločné   konania,   napriek viacnásobným   návrhom   sťažovateľov,   navrhujem   vydať   tento   spresnený,   vzhľadom   na zmeny a najmä ďalšie prieťahy v dvoch veciach, ktoré nastali od podania ústavnej sťažnosti do podania tohto stanoviska, a teda konečný sťažnostný návrh nálezu:

Základné právo JUDr. M. K., Mgr. D. K. a J. K. na prerokovanie ich vecí 8 C 117/00 a 10   C   201/01   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods. 2   Ústavy   a právo   na prerokovanie ich vecí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 8 C 117/00 a 10 C 201/01 porušené bolo.

JUDr.   M.   K.,   Mgr.   D.   K.   a J.   K.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie každému v sume 50.000.- Sk, ktoré je im Okresný súd v Rimavskej Sobote povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Okresný súd v Rimavskej Sobote je povinný uhradiť navrhovateľom trovy konania v sume   35.216.-   Sk   na   bankový   účet   advokátky   JUDr.   M.   S.   15   dní   od   právoplatnosti nálezu“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich stanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci   v primeranej   lehote   podľa čl.   6   ods.   1   dohovoru,   ktorej   prerokovanie   na   ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou týchto základných práv – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne   rozhodnutie   vo   veci,   t.   j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 113/03).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúcich súdnych spisov ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav napadnutých konaní:

1. Vec vedená na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 117/00

Dňa 27. apríla 2000 JUDr. M. K., Mgr. D. K. a J. K., podali na okresnom súde návrh na vydanie platobného rozkazu proti „Ing. J. J. s. r. o. Hnúšťa – Ždiar 473 (POĽNOBLH)“ o zaplatenie 3 075,40 Sk s prísl. z titulu bezdôvodného obohatenia.

Dňa 15. mája 2000 okresný súd vyzval JUDr. M. K. na správne označenie odporcu, lebo podľa návrhu označený odporca nemá právnu subjektivitu a súd z toho dôvodu nemá s kým konať.

Dňa 1. júna 2000 JUDr. M. K. doručil okresnému súdu „opravu podania v označení odporcu“.

Dňa 1. augusta 2000 konajúca sudkyňa okresného súdu predložila spis Krajskému súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   na   rozhodnutie   podľa   §   16   ods.   1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), pretože odporca je bratancom jej otca. Dňa 11. septembra 2000 bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu č. k. 12 Nc 275/00-25 z 25. augusta 2000 o vylúčení JUDr. E. Č. z prejednávania veci. Dňa 21. septembra 2000 JUDr. E. Č. predložila spis predsedovi okresného súdu, aby ho pridelil inému sudcovi.

Dňa 22. septembra 2000 predseda okresného súdu pridelil vec sudcovi Mgr. I. A. Dňa 19. marca 2001 si okresný súd vyžiadal výpis z obchodného registra ohľadom označeného odporcu.

Dňa 29. marca 2001 okresný súd vydal uznesenie č. k. 8 C 117/00-29, ktorým vec zastavil z dôvodu nesplnenia podmienok konania (odporca, tak ako je označený v návrhu, nie je ani právnickou, ani fyzickou osobou, a preto nemôže byť účastníkom konania podľa § 19 OSP).

Dňa 9. apríla 2001 bolo doručené okresnému súdu   odvolanie JUDr. M. K. proti uzneseniu o zastavení konania.

Dňa 14. mája 2001 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o uvedenom odvolaní.

Dňa 19. júna 2001 bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu č. k. 13 Co   1138/2001-33,   ktorým   bolo   napadnuté   uznesenie   okresného   súdu   zrušené   a vec vrátená na ďalšie konanie.

Dňa 10. septembra 2001 JUDr. M. K. a Mgr. D. K. urgovali doručenie uznesenia krajského súdu z 12. júna 2001 č. k. 13 Co 1138/2001-33.

Dňa 20. septembra 2001 okresný súd doručil uznesenie o vylúčení JUDr. E. Č. JUDr. M. K. Dňa 20. septembra 2001 JUDr. M. K. doručil okresnému súdu podanie označené ako „odpoveď – upresnenie označenia odporcu“.

Dňa 1. októbra 2001 okresný súd vydal platobný rozkaz č. k. 8 C 117/00-46, ktorým vyhovel návrhu sťažovateľov.

Dňa 15. októbra 2001 odporca podal proti uvedenému platobnému rozkazu odpor. Dňa 29. októbra 2001 podal proti predmetnému platobnému rozkazu odvolanie proti trovám konania aj JUDr. M. K.

Dňa 2. novembra 2001 doručil okresnému súdu JUDr. M. K. vyjadrenie k podanému odporu protistrany.

Dňa   10.   apríla   2002   podal   JUDr.   M.   K.   okresnému   súdu „žiadosť   o výsluch dožiadaným   súdom   v Košiciach   s ospravedlnením   neúčasti   na   pojednávaní   súdu   dňa 17. apríla 2002“.

Dňa 14. mája 2003 bolo Okresnému súdu Košice II doručené dožiadanie, ktorým okresný súd žiada v lehote jedného mesiaca vypočuť sťažovateľov JUDr. M. K. a Mgr. D. K. Dňa 25. júna 2003 Okresný súd Košice II vybavil dožiadanie okresného súdu. Dňa 7. júla 2003 bol okresnému súdu vrátený spis po vybavení dožiadania. Dňa 15. decembra 2003 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd svojím rozsudkom návrh zamietol.

Po   podaní   odvolania   bol   spis   doručený   krajskému   súdu,   kde   sa   nachádza   aj   v súčasnosti.

2. Vec vedená na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 201/01

Dňa 20. júna 2001 JUDr. M. K., Mgr. D. K. a J. K. podali na okresnom súde návrh na vydanie platobného rozkazu proti obchodnej spoločnosti POĽNOBLH, s. r. o., so sídlom Ždiar 473, Hnúšťa, o zaplatenie 6 150,80 Sk s prísl. z titulu bezdôvodného obohatenia. Dňa 1. októbra 2001 sťažovatelia upresnili petit svojho žalobného návrhu. Dňa 2. októbra 2001 konajúci sudca pokynom kancelárii nariadil, aby bol pripojený spis tohto súdu sp. zn. 8 C 117/00.

Dňa 6. februára 2002 vydal okresný súd vo veci platobný rozkaz č. k. 10 C 201/01-5, ktorým vyhovel návrhu.

Dňa 25. februára 2001 podal odporca proti uvedenému platobnému rozkazu odpor.Dňa 26. marca 2002 nariadil konajúci sudca vo veci pojednávanie na 17. apríl 2002.Dňa 10. apríla 2002 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľov o odročenie pojednávania a o výsluch dožiadaným súdom.

Dňa 16. apríla 2002 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní aj konateľ odporcu.Dňa 17. apríla 2002 sa na pojednávanie nedostavili účastníci konania. Pojednávanie bolo odročené za účelom znovupredvolania účastníkov na 6. máj 2002.

Dňa 2. mája 2002 sťažovatelia zopakovali svoju žiadosť o odročenie pojednávania a o výsluch dožiadaným súdom.

Dňa   6.   mája 2002   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na neurčito za účelom výsluchu sťažovateľov dožiadaným súdom.

Dňa 19. mája 2003 bolo doručené dožiadanie Okresnému súdu Košice II. Dňa 25. júna 2003 bolo vo veci vykonané dožiadanie. Dňa 7. júla 2003 boli vrátené spisy okresnému súdu po vybavení dožiadania.Dňa 12. novembra 2003 sa konalo pojednávanie, na ktorom bol návrh zamietnutý.Dňa   2.   decembra   2003   podali   proti   rozhodnutiu   okresného   súdu   navrhovatelia odvolanie.

Dňa 30. decembra 2003 krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 12. februára 2004 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 13. februára 2004 okresný súd doručil ostatné uznesenie krajského súdu účastníkom konania.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 146/03).

Judikatúra ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy   (a   obdobne   aj   v čl.   6   ods.   1 dohovoru), sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 117/00 a v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 201/01, v ktorom   sťažovatelia vystupujú ako navrhovatelia, dochádza   k porušovaniu ich práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1. Vec okresného súdu vedená pod sp. zn. 8 C 117/00

1. 1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie o zaplatenie 3 075,40 Sk s prísl. z titulu bezdôvodného obohatenia nie je vecou zložitou, čo napokon netvrdil ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 9. januára 2004 sp. zn. Spr 25/04. Ústavný súd pripúšťa, že upresnenie okruhu účastníkov konania, zmeny a doplnenia návrhu predkladané navrhovateľmi počas konania ale môžu vplývať na jeho priebeh a dĺžku, a tým spôsobiť aj určitú faktickú zložitosť veci.

1. 2.   Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov, ústavný súd konštatuje, že nezistil takú závažnú skutočnosť, ktorá by mala byť zohľadnená na ich ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v napadnutom   konaní k zbytočným prieťahom.   Využitie možností daných navrhovateľom procesnými predpismi (napr.   návrh   na   vykonanie   dožiadania   podľa   Občianskeho   súdneho   poriadku)   na uplatňovanie   a presadzovanie   ich   práva   v občianskom   súdnom   konaní   spôsobuje   síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01). Na druhej strane však na „upresnenie označenia odporcu“ až 20. septembra 2001 nemohol ústavný súd neprihliadnuť pri úvahe o výške primeraného finančného zadosťučinenia.

1. 3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu vo veci sp. zn. 8 C 117/00 a predovšetkým poukazuje na to, že napadnuté konanie sa začalo 27. apríla 2000 a bez právoplatného rozhodnutia trvá už viac ako štyri roky. Okresný súd bol pritom vo veci bez   akýchkoľvek   zákonných   alebo   iných   dôvodov   opakovane   nečinný,   konkrétne   od 22. septembra 2000 do 19. marca 2001 (takmer šesť mesiacov), od 2. novembra 2001 do 14. mája 2003 (viac ako osemnásť mesiacov) a od 7. júla 2003 do 15. decembra 2003 (viac ako päť mesiacov). Na okresnom súde teda v danej veci neboli vykonané po dobu dvoch rokov a piatich mesiacov v podstate žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia počas súdneho konania nachádzajú, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale postupom okresného súdu.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľov   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

1.   4.   Pretože   okresný   súd   15.   decembra   2003   vyhlásil   vo   veci   rozsudok, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

1. 5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovatelia požadovali priznať primerané finančné zadosťučinenie každý z nich vo výške 50 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   im   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľov,   najmä   na opakované obdobia nečinnosti okresného súdu, ako aj na význam sporu pre sťažovateľov považuje za primerané každému vo výške 15 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2.

2. Vec okresného súdu vedená pod sp. zn. 10 C 201/01

2. 1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd rovnako ako v bode 1. 1. tejto časti   nálezu   konštatuje,   že   rozhodovanie o zaplatenie   6   150,80   Sk   s prísl.   z   titulu bezdôvodného   obohatenia nie   je   vecou   zložitou,   čo   netvrdil   ani   v tejto   veci   predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 9. januára 2004 sp. zn. Spr 25/04.

2. 2. Rovnako aj pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd poukazuje na svoje hodnotenie v bode 1. 2. tejto časti nálezu.

2. 3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje,   že   v inkriminovanom   konaní   došlo   k jedinému   významnému   obdobiu nečinnosti   spôsobenému   nečinnosťou   okresného   súdu,   a to   v období   od   7.   júla   do 12. novembra 2003 (viac ako štyri mesiace). Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 47/03 a v ňom odkaz na predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu). V okolnostiach danej veci tento ojedinelý prieťah okresného súdu neovplyvnil podľa názoru ústavného súdu skutočnosť, že vec nebola doteraz skončená, a preto tento prieťah nemožno ani považovať za   príčinu   neodstránenia   stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovatelia   nachádzajú v dôsledku trvania tohto konania.

V období konania pred okresným súdom, ktoré ďalej nasledovalo, a to až doteraz, však ústavný súd už žiadny prieťah, ktorý by bolo možné pričítať postupu okresného súdu, nezistil.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že hoci vo veci sp. zn. 10 C 201/01 nebol   postup   okresného   súdu   bez   prieťahov,   je   nesporné,   že   k   celkovej   dĺžke   konania prispeli   svojím   nepresným   návrhom   aj   sťažovatelia,   a   preto   nebolo   možné   z hľadiska komplexného posúdenia inkriminovaného konania považovať postup okresného súdu v ňom za   porušenie   práva   sťažovateľov   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.

3. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti hradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sčasti úspešným sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou.   Advokátka   vykonala   tri   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu zastupovania, písomné podanie sťažnosti zo 4. mája 2003 a stanovisko z 26. januára 2004 k vyjadreniu okresného súdu (prvé 2 úkony teda vykonala v roku 2003 a tretí úkon v roku 2004). Odmena určená podľa § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) z výpočtového základu (§ 1 ods. 2 vyhlášky) 12 811 Sk vo výške   1/3   predstavuje   4   270   Sk   za   jeden   úkon   v roku   2003   a 4   540   Sk   v roku   2004 (výpočtový základ 13 602 Sk). Celkové trovy za tri úkony spolu s režijným paušálom ku každému úkonu (2 x 128 Sk v roku 2003 a 136 Sk v roku 2004 v zmysle § 19 ods. 3 vyhlášky) predstavujú sumu 8 796 Sk v roku 2003 a sumu 4 676 Sk v roku 2004. Spolu predstavuje táto   náhrada   trov   pre   jedného   sťažovateľa   sumu   13   472   Sk.   Základná   sadzba   tarifnej odmeny bola však znížená o 20 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 10 777,60 Sk (§ 17 ods. 2 vyhlášky). Spolu u všetkých troch sťažovateľov predstavuje táto náhrada trov (po zaokrúhlení podľa § 25 vyhlášky) sumu 32 340 Sk.

Ústavný súd však vzhľadom na výsledok tohto konania pred ústavným súdom, najmä preto, že sťažovatelia neboli v tomto konaní v plnom rozsahu úspešní, im priznal náhradu trov právneho zastúpenia iba vo výške rovnajúcej sa polovici   vzniknutého nároku, t. j. v sume 16 170 Sk, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutiu pod bodom 3.

4. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2004