znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 216/2015-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátkou JUDr. Sabínou Hodoňovou, Mariánske námestie 31, Žilina, ktorou namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 38/2011, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola5. decembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorounamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednaniesvojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 38/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2.   Predmetom   konania   vedeného   okresným   súdom   je   návrh   ⬛⬛⬛⬛ ̶ plnoletého syna sťažovateľa na určenie výživného počas štúdia na strednej škole. Sťažovateľmá v napadnutom konaní postavenie odporcu. Konanie na okresnom súde začalo návrhompodaným   28.   februára   2011,   ktorým   sa   domáhal   určenia   vyživovacej   povinnosti   vočisťažovateľovi vo výške 100 € mesačne. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že okresnémusúdu podal 21. apríla 2011 čiastočné písomné vyjadrenie k návrhu, a zároveň mu oznámil,že sa obrátil na kanceláriu Centra právnej pomoci (ďalej len „centrum právnej pomoci“)o ustanovenie   advokáta   na   zastupovanie   v tomto   konaní.   Z tohto   dôvodu   požiadalo predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia. Keďže centrum právnej pomoci o ustanoveníadvokáta do 20. mája 2011 nerozhodlo, uvedeného dňa doručil okresnému súdu doplňujúcevyjadrenie. Podľa tvrdení sťažovateľa neboli vo veci vykonávané žiadne úkony, preto podal9.   februára   2012   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   (išlo   o spoločnú   sťažnosť   na   prieťahyvo všetkých konaniach, ktoré sťažovateľ viedol na okresnom súde – predmetné konanievedené pod sp. zn. 10 C 38/2011 bolo v sťažnosti uvedené v bode 10, pozn.). Jeho sťažnosťvyhodnotil   okresný   súd   listom   z 10.   februára   2012   ako   nedôvodnú,   v dôsledku   čohosťažovateľ požiadal o opätovné prešetrenie sťažnosti. Listom okresného súdu zo 4. júla 2012bol vo vzťahu k namietanému konaniu informovaný, že jeho sťažnosť nie je odôvodnená.Sťažovateľ preto 18. augusta 2012 požiadal opakovane o prešetrenie vybavenia sťažnostiKrajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“), ktorý vo svojej odpovedi z 24. septembra2012 konštatoval, že sťažnosť bola riadne vybavená. Uznesením z 30. apríla 2014 okresnýsúd ustanovil sťažovateľovi za opatrovníka mesto Čadca, ktoré sa proti tomuto rozhodnutiuodvolalo.   Termín   pojednávania   stanovený   na   8.   júl   2014   bol   zrušený,   pretože   nebolipodmienky na jeho vykonanie. Ďalší termín pojednávania bol nariadený na 16. október2014. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že sa pravidelne zúčastňuje pojednávaní naokresnom súde, riadne využíva všetky prostriedky na uplatnenie svojich procesných práva nie je zrejmé, prečo mu súd ustanovil opatrovníka a s ním samotným vo veci nekoná.

3. Keďže od podania návrhu už uplynuli takmer štyri roky, sťažovateľ žiada, abyústavný súd jeho sťažnosť prijal na ďalšie konanie a vo veci rozhodol nálezom, ktorýmvysloví porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prizná mu finančnézadosťučinenie vo výške 10 000 € a náhradu trov konania vo výške 284,08 €.

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote,   preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne

neopodstatnená.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   namietal,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne neopodstatnenú   sťažnosť   preto   možno   považovať   tú   sťažnosť,   pri   predbežnom prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 221/05). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   na   konanie   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

8.   Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   sťažovateľom   namietaný

postup   okresného   súdu,   ktorým   boli   podľa   neho   spôsobené   zbytočné   prieťahy a porušené ním označené práva.

9. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou, s jej prílohami a kompletným spisovým materiálom okresného súdu sp. zn. 10 C 38/2011 dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa   je   zjavne   neopodstatnená.   Právny   názor   ústavného   súdu   o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza z vyhodnotenia doterajšieho priebehu konania pred okresným súdom, ktoré   začalo doručením návrhu navrhovateľa 28. februára 2011 na začatie konania o určenie výživného pre plnoletého ⬛⬛⬛⬛ , syna sťažovateľa, z čoho vyplýva, že sťažovateľ má v konaní na okresnom súde postavenie

odporcu. Predmetom konania je určenie výživného pre plnoletého syna, pričom išlo o čas jeho štúdia na strednej škole, kedy sa pripravoval na svoje budúce povolanie

(ústavný   súd   pre   úplnosť   uvádza,   že   podľa   jeho   zistení   už   navrhovateľ   štúdium ukončil a v súčasnom období je zárobkovo činný a výrazne sa zmenili aj zárobkové pomery sťažovateľa.)

10. Z predloženého   spisu ústavný súd zistil, že okresný súd už 6. apríla 2011 vyzval   sťažovateľa   na   vyjadrenie   k návrhu   a procesne   ho   poučil,   zároveň   vyzval navrhovateľa na doplnenie chýbajúcich dokladov a dožiadal príslušné orgány (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, Sociálnu poisťovňu Bratislava) na poskytnutie súčinnosti   pri   získavaní   podkladov   pre   konanie   vo   veci.   Uvedené   podklady   boli okresnému súdu doručené v priebehu apríla 2011. Okresnému súdu zaslal 21. apríla 2011 nejasné vyjadrenie k návrhu aj odporca a doplnil ho 20. mája 2011. Vo svojom vyjadrení   uviedol,   že   požiadal   centrum   právnej   pomoci   o poskytnutie   právneho zastúpenia, ktoré mu zatiaľ poskytnuté nebolo. Okresný súd plynulo pokračoval vo vykonávaní úkonov potrebných na zabezpečenie podkladov na rozhodnutie vo veci samej, vydal pokyn kancelárii na pripojenie súvisiacich spisov z konaní vedených na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 59/03 a sp. zn. 5 P 247/2010 (na ktoré vo svojom vyjadrení poukázal sťažovateľ). Súdnou kanceláriou okresného súdu bolo zistené, že požadované   spisy sa nachádzajú na   krajskom súde,   v dôsledku čoho dal   zákonný sudca   pokyn   na   pripojenie   posledných   rozhodnutí   vo veciach   do   spisu. Dňa 21. decembra 2011 podal navrhovateľ okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Dňa 9. februára 2012 doručil sťažovateľ okresnému súdu spoločnú sťažnosť, v ktorej   namietal   prieťahy   v konaní   v desiatich   samostatných   konaniach,   ktoré   sú vedené v jeho veciach na okresnom súde. Listom z 10. februára 2012 okresný súd vyhodnotil   sťažnosť   ako   nedôvodnú.   Keďže   sťažovateľ   s vybavením   sťažnosti nesúhlasil,   29.   februára   2012   podal   okresnému   súdu   opakovanú   sťažnosť.   Na opakovanú   sťažnosť   reagoval   okresný   súd   listom   zo   4.   júla   2012,   v ktorom   sa

podpredseda   okresného   súdu   postupne   vyjadril   k všetkým   desiatim   samostatným konaniam,   pričom   k predmetnému   konaniu   vedenému   pod sp. zn. 10 C   38/2011

uviedol: „Vzhľadom na zistené skutočnosti mám zato, že súd uskutočňoval procesné úkony smerujúce k vydaniu rozhodnutia plynule a sťažnosť považujem pokiaľ sa týka časového aspektu za nedôvodnú.“ V dôsledku nespokojnosti s vybavením sťažností sa sťažovateľ

21.   augusta   2012   obrátil   na   krajský   súd,   ktorý   listom   z 24.   septembra   2012 sťažovateľovi   oznámil,   že   podané   sťažnosti   považuje   za primerane   a zákonu zodpovedajúco vybavené. Na podklade skutočností z trestného spisu zákonný sudca zistil,   že   sťažovateľ   trpí   duševnou   poruchou,   a preto   18.   mája   2012   požiadal zdravotnícke   zariadenie   o poskytnutie   súčinnosti.   Listom   z 30.   novembra   2012   sa psychiater   vyjadril   k zdravotnému   stavu   sťažovateľa   a navrhol   osoby   vhodné   na vykonávanie funkcie opatrovníka. Následne navrhovateľ poskytol okresnému súdu súčinnosť   pri   poskytovaní   údajov   osôb   navrhnutých   na   vykonávanie   funkcie opatrovníka.   V období   od   3.   mája   do 24. septembra   2013   bol   spis   pripojený   ku konaniu vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 147/05. Dňa 7. januára 2014 došlo   k zmene   zákonného   sudcu.   Po   oznámení   nesúhlasu   osôb   navrhnutých   na vykonávanie funkcie opatrovníka 27. marca 2014 okresný súd uznesením č. k. 10 C 38/2011-54 z 30. apríla 2014 ustanovil sťažovateľovi za opatrovníka mesto Čadca, voči čomu podal sťažovateľ námietky. V priebehu júna 2014 vykonal okresný súd potrebné dožiadania vo veci (Úrad práce a sociálnych vecí Čadca, Sociálna poisťovňa Bratislava, Stredná odborná škola strojnícka Kysucké Nové Mesto, FCP SK, s. r. o) a nariadil pojednávanie na 8. júl 2014, následne tento termín zrušil. Zo spisu okresného súdu bolo ďalej zistené, že sťažovateľa zastupuje v konaní advokát JUDr. Ladislav Ščury, ktorý   mu   bol   ustanovený   centrom   právnej   pomoci,   v dôsledku   čoho   okresný   súd uznesením č. k. 10 C 38/2011-91 z 22. septembra 2014 zrušil uznesenie o opatrovníctve sťažovateľa mestom Čadca. Vo veci bol nariadený termín pojednávania na 16. október 2014.   Na   tomto   pojednávaní   okresný   súd   zamietol   námietku   navrhovateľa   voči advokátovi   sťažovateľa   a vo   veci   vykonal   dokazovanie   výsluchom   a prečítaním

listinných   dôkazov.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   16.   december   2014.   V období do uskutočnenia pojednávania zabezpečoval okresný súd ďalšie podklady pre vydanie

rozhodnutia   vo   veci.   Pojednávanie   určené   na   16.   december   2014   bolo   zrušené a po odstránení   pochybenia   súdu   pri   rozhodovaní   o návrhu   navrhovateľa   na pojednávaní konanom 16. októbra 2014 bolo stanovené na 7. máj 2015.

11. Ústavný súd po vyhodnotení uvedeného postupu dospel k názoru, že okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. 10 C 38/2011 nebol nečinný, vo veci (až na malé výnimky   –   pripájanie   súvisiacich   spisov,   zmena   zákonného   sudcu   a odstránenie pochybenia   z pojednávania)   konal   plynulo   a dôsledne   zabezpečoval   podklady pre rozhodnutie vo veci samej. Nemožno však opomenúť správanie sťažovateľa, ktorý opakovane (a v krátkej dobe po podaní návrhu) adresoval okresnému súdu viaceré sťažnosti na prieťahy v konaní, ktorými sa tento, ako aj krajský súd museli zaoberať. Neobstojí ani tvrdenie sťažovateľa, že nie sú mu známe okolnosti, pre ktoré mu súd ustanovil   opatrovníka,   a prečo   s ním   nekoná.   Opatrovník   mu   bol   ustanovený z dôvodu, že trpí duševnou poruchou a podrobuje sa psychiatrickej liečbe. V súčasnom období   je v konaní   zastúpený   advokátom,   ktorý   mu   bol   určený   centrom   právnej pomoci na jeho žiadosť. Ústavný súd je toho názoru, že do úvahy je potrebné zobrať doterajší   postup   okresného   súdu   vo   veci   samej,   ako   aj   správanie   samotného sťažovateľa. Po zohľadnení uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že doterajšiu činnosť okresného súdu nemožno vyhodnotiť ako konanie so zbytočnými prieťahmi, ktoré by po prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie bolo možné kvalifikovať   ako   konanie   porušujúce   základné   právo   na   konanie   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

12. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

13.   Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok,   ústavný   súd   sa   už   ďalšími návrhmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2015