znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 216/2012-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2012 predbežne prerokoval sťažnosť E. J., B., zastúpenej advokátom JUDr.   M. Š., CSc.,   B., vo veci   namietaného   porušenia   jej „základného   práva“ podľa   čl.   46   a čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky   rozsudkom   Okresného   súdu   Bánovce   nad   Bebravou č. k. 5 C/90/2011-90   zo   16.   novembra   2011   v spojení   s rozsudkom   Krajského   súdu v Trenčíne sp. zn. 19 Co/25/2012 z 23. februára 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. J.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. apríla 2012 doručená sťažnosť E. J. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základného   práva „zakotveného   v článku   46   a článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky“ (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou (ďalej len „okresný   súd“)   č.   k.   5 C/90/2011-90 zo 16. novembra 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 19 Co/25/2012 z 23. februára 2012.

2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:„Porušovateľom základných práv a slobôd sťažovateľa je Okresný súd Bánovce nad Bebravou a Krajský súd Trenčín... K porušeniu základných práv a slobôd došlo:

Nesprávnym rozhodnutím vyššie uvedených súdov., sp. zn. 5 C/90/2011-90 zo dňa 16. 11. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn.. 19 Co/25/2012-107 zo dňa 23. 02. 2012.

Navrhovateľ   (sťažovateľ)   sa   návrhom   na   Okresný   súd   Bánovce   nad   Bebravou domáhal určenia spoluvlastníckeho podielu k pozemku v katastrálnom území B. okres B. Okresný   súd   Bánovce   nad   Bebravou   žalobný   návrh   zamietol   napriek   tomu,   že navrhovateľka   podala   presný   popis   skutkového   stavu,   ktorý   doložila   nielen   listinnými dôkazmi, ale aj svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi zo strany Správy katastra B., z ktorých vyplynulo, že žalovaná strana konala nielen v rozpore s rodinnými dohodami právnych predchodcov sťažovateľky, ale aj v rozpore s dobrými mravmi samotnej žalovanej strany. Právnu argumentáciu sťažovateľka na oboch súdoch riadne preukázal...

Ústavný súd... je oprávnený a povinný chrániť základné práva a slobody, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Vzhľadom na charakter právneho aktu, ktorým boli porušené základné práva sťažovateľa, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že porušovateľmi základných práv sú v tomto prípade Okresný súd Bánovce nad Bebravou a Krajský súd Trenčín. Vzhľadom na tieto skutočnosti je tiež evidentné,   že sťažovateľ nemôže sa účinne brániť proti porušovaniu jeho práva na súdnu ochranu.

Z uvedeného vyplýva, že Ústavný súd... je oprávnený a povinný vo veci konať... Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd..., po predbežnom prerokovaní, prijal sťažnosť na ďalšie konanie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona NR SR č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení ústavných sudcov v znení neskorších predpisov...

Predkladaná   sťažnosť   je   sťažnosťou   v   zmysle   čl.   127   Ústavy...   a   má   náležitosti predpísané zákonom č. 38/1993 Z. z...“

3.   Sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd „na   základe   dôvodov   uvedených v sťažnosti po jej prerokovaní rozhodol Nálezom nasledovne:

1. Základné právo sťažovateľa zakotvené v článku 46 a článku 48 ods. 2 Ústavy... rozsudkom   Okresného   súdu...   sp.   zn.:   5   C/90/2011-90   zo   dňa   16.   11.   2011   v   spojení s rozsudkom Krajského súdu... sp. zn... 19 Co/25/2012-107 zo dňa 23. 02. 2012 porušené bolo.

2. Ústavný súd... nariaďuje, aby vo veci samej boli napadnuté uvedené rozhodnutia zrušené a vo veci sa konalo v súlade so zásadami spravodlivého rozhodnutia.

3.   Sťažovateľovi   sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   podľa   úvahy Ústavného súdu...

4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia...“.

II.

4.   Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.   Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov ustanoví zákon.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.   Podľa   §   50   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   k   sťažnosti   sa   pripojí   kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

7. Podstatou námietok sťažovateľky boli tvrdenia o porušení označených základných práv   rozsudkom   krajského   súdu   potvrdzujúcim   rozsudok   okresného   súdu   (bod   1   a 3), ktorým   bol   zamietnutý   jej   návrh   na   určenie   spoluvlastníckeho   podielu   k pozemku. Sťažovateľka   tvrdila,   že   rozhodnutia   všeobecných   súdov   v danej   veci   považuje   za nesprávne (bod 2 – „nesprávnym rozhodnutím... súdov...“).

8. Sťažovateľka domáhajúc sa ústavnoprávnej ochrany formulovala svoje námietky vo všeobecnej podobe (bod 2 – „k porušeniu základných práv a slobôd došlo: nesprávnym rozhodnutím   vyššie   uvedených   súdov...   nekonaním   všeobecného   súdu...“) a   bližšie   ich pritom nešpecifikovala.

9.   Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   z   hľadiska   splnenia   zákonného   predpokladu odôvodnenia sťažnosti (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde) sťažovateľka nepredložila žiadne   argumenty,   ktorými   by   prezentovala   neodôvodnenosť,   nepreskúmateľnosť   či svojvoľnosť   napadnutých   rozhodnutí   všeobecných   súdov.   Sťažovateľka   z   hľadiska ústavnoprávnej   relevancie   vôbec   neuviedla,   v   čom   spočíva   porušenie   jej   práv,   v   čom okresný súd a aj krajský súd pochybili alebo v čom spočíva ústavná nekonformnosť ich záverov.   Sťažovateľka   teda   neuviedla   žiadnu   ústavne   významnú   argumentáciu,   resp. neuviedla žiadne dôvody, na základe ktorých by ústavný súd mohol z hľadiska dodržania záruk garantovaných označenými základnými právami posúdiť jej sťažnosť v konaní podľa čl. 127 ústavy.

10.   Okrem   toho,   že   sťažnosť   neobsahovala   všetky   obligatórne   náležitosti,   aké vyplývajú z § 20 ods.   1 zákona o ústavnom súde   (odôvodnenie návrhu), nespĺňala ani predpoklad podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pretože k nej neboli pripojené kópie označených   právoplatných   rozsudkov   okresného   súdu   a tiež   krajského   súdu,   ktorých neústavnosť sťažovateľka namietala.

11. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na rozhodnutie (petitom), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich   základných   práv   a slobôd   sú   zastúpené   advokátom   (napr.   III.   ÚS   334/09, III. ÚS 206/2010).   Petit   posudzovanej   sťažnosti   sa   nezhoduje   s obsahom   sťažnosti (sťažovateľka v časti II svojej sťažnosti medzi porušenými právami uvádzala aj porušenie práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo však v petite   sťažnosti   absentovalo)   a tiež   v ňom   nie   sú   konkretizované   základné   práva („... zakotvené v článku 46 a článku 48 ods. 2 Ústavy...“), ktoré mali byť namietanými rozhodnutiami menovaných súdov porušené.

12.   Ústavný   súd   pripomína,   že   taký   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísaných náležitostí,   aký   vyplýva   z podania   sťažovateľky,   nie   je   povinný   odstraňovať   z úradnej povinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho   zastúpenia   v konaní pred ústavným súdom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.

13.   Ústavný   súd   preto   aj   so   zreteľom   na   kvalifikované   právne   zastúpenie sťažovateľky odmietol jej sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2012