znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 216/2011-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9.   júna   2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   Z.   L.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   uzneseniami   Okresného   súdu   Bratislava   I   č. k.   1   Ps   16/2010-74 z 28. októbra 2010 a č. k. 1 Ps 14/2009-191 z 10. novembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Z. L.   o d m i e t a   pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. apríla 2011 doručená sťažnosť JUDr. Z. L. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s právom na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 1 Ps 16/2010-74 z 28. októbra 2010 a č. k. 1 Ps 14/2009-191 z 10. novembra 2010 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).

2.   Zo   sťažnosti   a z jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   podnetom   doručeným okresnému   súdu   7.   októbra   2010   domáhala   začatia   konania   o pozbavenie,   obmedzenie spôsobilosti na právne úkony svojho manžela. Podanie návrhu na okresný súd sťažovateľka zdôvodnila   náhlou   a   podstatnou   zmenou   v správaní   sa   manžela,   ktorý „...   sa...   správa v domácnosti výlučne násilne, agresívne a preto je dôvodné podozrenie na zlyhanie jeho zdravotného stavu, nielen pre domáce násilie, ktorého sa dopúšťa, ale aj z dôvodu jeho súčastného   zlyhania   v zamestnaní...   aj   v súrodeneckých,   rodičovských   a príbuzenských vzťahoch...“,   a   ktoré „...   evokuje   poruchu   osobnosti,   poruchy   správania,   ktoré   si s určitosťou   vyžadujú   pomoc   odborníkov“.   Iniciovaním   občianskoprávnych   konaní   na okresnom súde sa sťažovateľka snaží „... o zastavenie a elimináciu násilia, a samostatnými žalobami vrátiť veci späť do pôvodného správneho právneho stavu, ktorý svojím násilným a agresívnym   správaním   zmenil   manžel,   a taktiež   sa   snaží   samostatnými   podaniami o riešenie zlyhania jeho psychického zdravotného stavu“. V sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľka namietala skutkové závery okresného súdu, ku ktorým dospel vo svojom uznesení č. k. 1 Ps 16/2010-74 z 28. októbra 2010, ktorým zamietol jej návrh na vydanie predbežného opatrenia. Vo vzťahu k ďalšiemu napadnutému rozhodnutiu okresného súdu č. k.   1   Ps   14/2009-191   z 10.   novembra   2010   sťažovateľka   namietala   predovšetkým nezákonnosť pridelenia veci sudkyni JUDr. H. H., ktorá jej nemala byť pridelená náhodným výberom prostredníctvom elektronickej podateľne, ale ktorú si mala táto sama svojvoľne prideliť a ktorá mala aj nezákonne rozhodnúť o zastavení predmetného konania z dôvodu nezaplatenia   súdneho   poplatku   („...   podotýkam   v konaní   o pozbavenie   spôsobilosti   na právne úkony, ktoré je vecne oslobodené od platenia poplatku...“).

3.   Nosným   dôvodom   sťažovateľkou   podanej   sťažnosti   ústavnému   súdu   bola rozpornosť   právnych   záverov   okresného   súdu   v jeho   napadnutých   rozhodnutiach   so zisteným skutkovým stavom veci, jeho svojvoľnosť pri hodnotení dôkazov, tendenčnosť vyvodzovania   záverov,   vedomá   ignorácia   relevantných   skutočností   verifikovaných   aj písomnými dôkazmi, svojvoľnosť a rozpor so zákonom v jeho postupe pri prideľovaní veci zákonnému   sudcovi   a vyhodnocovaní   podmienok   konania,   dôsledkom   čoho   sú   právne závery   tohto   súdu   v   jeho napadnutých   rozhodnutiach   arbitrárne   a ústavne   neudržateľné („Takýto postup a závery Okresného súdu Bratislava 1 vnímam ako svojvoľný a ústavne neudržateľný. Postup a závery... Okresného súdu Bratislava 1 vo vyššie citovaných súdnych konaniach predstavujú odopretie ústavou garantovaného práva na zákonného sudcu a tým aj na spravodlivý súdny proces. K dôležitým prvkom právnej ochrany zaručenej v čl. 46 ods. 1   patrí   právo   na   rozhodnutie   veci   nestranným   sudcom,   ktoré   je   implikované   v záruke nestrannosti   súdu.“). Svoju   argumentáciu   následne   podporila   aj   podrobným   rozborom skutkových   okolností   jej   právnej   veci   a na   ňu   sa   vzťahujúcej   právnej   úpravy,   a to   aj s poukazom na judikatúru ústavného súdu, z ktorej podľa jej názoru jednoznačne vyplýva právomoc ústavného súdu preskúmať závery okresného súdu („... skutkové a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by prijaté právne   závery   boli   so   zreteľom   na   skutkový   stav   zjavne   neodôvodnené   a neudržateľné a zároveň mali za následok porušenie základného práva alebo slobody...“).

4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález: „Základné práva /slobody/ JUDr. Z. L. na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 v spojení s jej právami uvedenými v článku 48 ods. 1 Ústavy... a jej právo na spravodlivé súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1Dohovoru...   postupom   a uznesením   Okresného   súdu Bratislava 1 č. k. 1 Ps 14/2009-191 zo dňa 10. 11. 2010 v spojení s postupom a uznesením Okresného súdu Bratislava 1 č. k. 1 Ps 16/2010-74 zo dňa 28. 10. 2010 porušené boli. Uznesenie Okresného súdu Bratislava 1 č. k. 1 Ps 14/2009-191 zo dňa 10. 11. 2010 a uznesenie Okresného súdu Bratislava 1 č. k. 1 Ps 16/2010-74 zo dňa 28. 10. 2010 sa zrušujú a vec sa vracia... na ďalšie konanie.

Okresnému   súdu   Bratislava   1   sa   prikazuje,   aby   vo   veci   ďalej   konal   a zakazuje pokračovať v porušovaní základných práv /slobody/...

JUDr. Z. L. priznáva finančné zadosťučinenie v sume, ktorej výšku ponecháva na úvahu Ústavného súdu...

Okresný súd Bratislava 1 je povinný sťažovateľke priznať náhradu trov konania...“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami,   ak   sa   sťažovateľ   nemôže   v súčasnosti   a nebude   môcť   ani   v budúcnosti domáhať   ochrany   svojich   práv   pred   iným   súdom   prostredníctvom   iných   právnych prostriedkov,   ktoré   mu   zákon   na   to   poskytuje.   Namietané   porušenie   niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

7. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré v občianskom   súdnom   konaní   sú   povinné   vykladať   a aplikovať   príslušné   zákony   na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

8. Podstatou   námietok   sťažovateľky   je   právne   posúdenie   postupu   a napadnutých rozhodnutí okresného súdu v jej právnej veci najmä z hľadiska rešpektovania jej základného práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   (resp.   práva   na spravodlivé   súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) a základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, v dôsledku porušenia ktorých sa domáha v konaní pred ústavným súdom ich ochrany a zrušenia napadnutých rozhodnutí okresného súdu (pozri bod 3, 4).

9. Podľa zistení ústavného súdu sťažovateľka napadla uznesenie okresného súdu č. k. 1 Ps 16/2010-74 z 28. októbra 2010 odvolaním, ktoré podala 16. novembra 2010, a proti uzneseniu okresného súdu č. k. 1 Ps 14/2009-191 z 10. novembra 2010 sa bránila taktiež podaním odvolania, ktoré doručila okresnému súdu 13. decembra 2010. Vecne a miestne príslušným   súdom   na   rozhodnutie   o riadnom   opravnom   prostriedku   vo   vzťahu k napadnutým rozhodnutiam okresného súdu je Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“),   na   ktorom   sú   aj   v súčasnom   období   vedené   konania   o sťažovateľkou podaných odvolaniach pod sp. zn. 11 CoP 64/2011 a sp. zn. 11 CoP 103/2011.

10. Zo zistenia ústavného súdu teda vyplýva, že ochranu sťažovateľkou označených základných   práv   má   poskytnúť   krajský   súd   v prebiehajúcich   odvolacích   konaniach vedených   pod   sp.   zn.   11   CoP   64/2011   a sp.   zn.   11   CoP   103/2011,   pričom   právomoc krajského súdu ako súdu všeobecného, ktorý je podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov v spojení s § 3 ods. 1 zákona č. 371/2004 Z. z.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a o zmene   zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov vecne a miestne príslušný   na   takéto   konanie   a rozhodovanie,   zároveň   vylučuje   ústavný   súd   z konania a rozhodovania   o prípadnom   porušení   sťažovateľkou   označených   práv   v konaní o ňou podanej ústavnej sťažnosti.

11. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011